Zdroj: Európska komisia

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) 30. januára 2025 zverejnilo najkomplexnejšiu štúdiu, ktorá hodnotí doterajší dosiahnutý pokrok v rámci Európskej zelenej dohody (European Green Deal), iniciatívy, ktorá bola oficiálne spustená pred piatimi rokmi. Európska zelená dohoda je kľúčovou stratégiou Európskej únie na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, pričom zahŕňa ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií, ochrany biodiverzity, energetickej efektívnosti a udržateľného rozvoja.

Hlavné ciele Európskej zelenej dohody

Green Deal má za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a zároveň podporiť hospodárstvo, ktoré efektívne využíva prírodné zdroje. Tento ambiciózny plán zahŕňa rôzne podporné opatrenia v kľúčových oblastiach ako, energetika, doprava, obehové hospodárstvo, poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ochrana ekosystémov a biodiverzity, boj proti znečisteniu vody, pôdy a ovzdušia.

Komplexná analýza pokroku

Zdroj: Európska komisia

Štúdia identifikovala 154 záväzných a nezáväzných cieľov v rámci Zelenej dohody. Poskytuje súhrn dosiahnutého pokroku na základe dostupných informácií a dát, pričom rozdeľuje témy riešenia do siedmych hlavných oblastí: 

1. Klimatické ciele
2. Čistá, cenovo dostupná a bezpečná energia
3. Obehové hospodárstvo
4. Udržateľná a inteligentná doprava
5. Ekologizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky a stratégia „Z farmy na stôl“
6. Ochrana a zachovanie biodiverzity
7. Pokrok v boji proti znečisteniu s cieľom dosiahnuť prostredie bez toxických látok

Zdroj: Európska komisia

Zo skúmaných 154 cieľov štúdia dospela k nasledovným zisteniam:

• 32 cieľov (21 %) je na ,,správnej ceste’’ a prináša viditeľné výsledky.
• 64 cieľov (41 %) si vyžaduje zrýchlenie, aby boli splnené v stanovených termínoch.
• 15 cieľov (10 %) stagnuje alebo sa situácia zhoršuje, čo poukazuje na potrebu intenzívnejších opatrení.
• 43 cieľov (28 %) zatiaľ nemá dostatok dostupných údajov, keďže mnohé opatrenia boli prijaté len nedávno a ich účinky sa prejavia až v nadchádzajúcich rokoch.

Prečo niektoré ciele zaostávajú?

EÚ v mnohých oblastiach dosahuje významné pokroky, avšak nie všetky ciele Zelenej dohody sú dosahované rovnakým tempom. Mnohé legislatívne iniciatívy, ktoré sú kľúčové pre budúci pokrok, boli schválené len nedávno, a ich implementácia sa ešte nezačala. Napríklad Zákon o obnove prírody, ktorý je základným krokom na ochranu ekosystémov, avšak jeho účinky sa prejavia až v nadchádzajúcich rokoch. Tento zákon sa tak pridáva k legislatívnym opatreniam, ktoré si vyžadujú dlhší čas na vytvorenie viditeľných výsledkov. Rovnaký problém sa vyskytuje aj v iných oblastiach, ako je znečistenie ovzdušia, kde sa síce dosiahol pokrok v znižovaní emisií, ale v niektorých iných oblastiach, ako je napríklad hluk, pokrok nie je taký rýchly. Na druhej strane, plastový odpad sa stále redukuje, ale zväčša pomaly, čo ukazuje, že na dosiahnutie cieľa zníženia plastového odpadu o 50 % do roku 2030 je potrebné zrýchliť implementáciu opatrení. Tieto výzvy jasne naznačujú, že pravidelný monitoring je nevyhnutný. Je potrebné neustále analyzovať účinnosť prijatých opatrení, identifikovať oblasti, kde je potrebné zrýchliť kroky alebo upravit stratégie, aby Zelená dohoda efektívne prispela k udržateľnej prosperite Európy a splnila svoje ambiciózne ciele.

Pozitívne výsledky a výzvy do budúcnosti

Napriek týmto výzvam EÚ v niektorých oblastiach neustále napreduje, pokles skleníkových plynov pokračuje, priemysel a energetika zaznamenávajú dôležité zlepšenia. Rozšírenie obnoviteľných zdrojov viedlo k tomu, že ich podiel na výrobe elektriny v EÚ už v roku 2024 prekročil 40 %. Obehové hospodárstvo zaznamenalo významné pokroky, keďže viaceré krajiny zaviedli úspešné systémy zálohovania plastov a kovov, čím dosiahli recykláciu na úrovni viac ako 90 %. Napriek týmto pozitívnym výsledkom pretrvávajú výzvy v oblasti obnoviteľnej energie, kde  je potrebné zrýchliť rozvoj veternej a solárnej energie aby sa dosiahol plánovaný podiel 42,5 % do roku 2030. Tvorba odpadu vzrástla, čo je čiastočne spôsobené hospodárskym spomalením počas pandémie. Prognózy týkajúce sa pôdy sú znepokojujúce, keďže zmena klímy zhoršuje eróziu. Okrem toho sa objavujú nové obavy, ako napríklad znečistenie mikroplastami v životnom prostredí, pričom stále chýbajú potrebné údaje na dôkladné posúdenie očakávaného pokroku do roku 2030.

Európska zelená dohoda predstavuje ambiciózny plán, ktorý má potenciál zásadne transformovať Európu na ekologicky a ekonomicky udržateľný kontinent. Pokrok v mnohých kľúčových oblastiach, ako sú obnoviteľné zdroje energie, obehové hospodárstvo a ochrana biodiverzity, ukazuje, že EÚ je na správnej ceste. Avšak pre dosiahnutie jej ambicióznych cieľov do roku 2030 je potrebné urýchliť implementáciu viacerých iniciatív a legislatívnych opatrení, najmä v oblastiach, kde pokrok stagnuje alebo je pomalý. Dôležité je tiež zlepšiť zber a analýzu dát, aby sa zvýšila efektivita politických opatrení a zabezpečilo sa správne monitorovanie pokroku. Aby Zelená dohoda mohla dosiahnuť svoje ciele a prispieť k udržateľnej prosperite, bude potrebné pravidelne hodnotiť účinnosť prijatých opatrení, upravovať stratégie a mobilizovať ďalšie investície do kľúčových oblastí, ako sú obnoviteľná energia, ochrana pôdy a boj proti znečisteniu. Pokiaľ sa EÚ podarí prekonávať tieto výzvy a zrýchliť realizáciu potrebných opatrení, môže sa stať svetovým lídrom v oblasti udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia.

Zverejnené 15.02.2025, slord