Spoločne za bezpečnejšiu budúcnosť: Niinistöva vízia posilnenia civilnej a vojenskej pripravenosti Európy

V súčasnom turbulentnom medzinárodnom kontexte stojí EÚ pred novými bezpečnostnými a stabilizačnými výzvami. Bývalý fínsky prezident, Sauli Niinistö, v tejto súvislosti pripravil správu o možnostiach posilnenia civilnej a vojenskej pripravenosti EÚ s oficiálnym názvom – „Safer Together, Strengthening Europe’s Civilian and Military Preparedness and Readiness.“

Správa sa týka nielen stratégií, iniciatív a politík EÚ ale aj tých na národnej úrovni naprieč rozličnými odvetviami ako civilná obrana, priemysel, hybridné hrozby, kritická infraštruktúra, kybernetická bezpečnosť, dezinformácie, vesmír, vojenská mobilita či zdravotná a ekonomická bezpečnosť a mnoho iných.

Vo svojej správe sa Niinistö, okrem iného, sčasti zaoberá aj odvetvím vedy a výskumu. Uvádza, že oblasť vedy a výskumu spolu s digitálnou infraštruktúrou, zahraničnými priamymi investíciami či čistými technológiami majú potenciál pre ich prípadné zneužitie ako súčasť nátlakových stratégií. Zároveň zdôrazňuje, že je potrebné posilniť výskum technológií a obranných inovácií v rámci EÚ. Týmto krokom by sa podľa neho zabránilo zaostávaniu EÚ za vedúcimi svetovými mocnosťami. Pri realizácií týchto krokov je potrebné stavať na Draghiho návrhoch vychádzajúc z jeho Správy o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. Niinistö podporuje užšiu spoluprácu obranného a civilného sektoru s cieľom optimalizácie zdrojov a zlepšenia a zrýchlenia vývoja kľúčových kapacít ako sú umelá inteligencia, polovodiče, kvantové technológie či biotechnológie.

Ďalej sa v správe uvádza potreba integrácie budovania odolnosti a prípravy na krízové situácie v rámci stratégie EÚ Global Gateway. Vo všetkých 5 kľúčových oblastí – digitálna sféra, klíma a energetika, vzdelávanie a výskum, zdravie a doprava – by EÚ mala zabezpečiť, aby súvisiace projekty a iniciatívy podporovali aj zvyšovanie odolnosti a pripravenosti na zvládanie budúcich kríz.

V správe sa uvádza aj dôležitosť spoločenských a vládnych funkcií, ktorých kontinuita musí ostať zabezpečená a na tento účel by EÚ určiť sektory najkritickejšie pre poskytovanie základných služieb občanom ako aj tie, ktoré zabezpečujú kontinuitu kľúčových vládnych a ekonomických funkcií. Dôležitá je identifikácia funkcií, ktoré sú kritické pre civilných a vojenských aktérov (napr. komunikácia, doprava, prieskum, spravodajstvo…). V rámci týchto je podstatné rozhodovať aj o tom, aké vedecko-výskumné projekty a inovácie sú potrebné na ich posilnenie a modernizáciu.

Správa hovorí o rozvoji nástrojov a rámcov na zlepšenie využiteľnosti strategického predvídania EÚ v oblasti výskumu a vývoja, ktoré by malo byť akcieschopné a orientované na riešenia. Malo by prísť k využitiu existujúcej práce Spoločného výskumného centra (JRC) Komisie na posilnenie prepojenia medzi predvídanými a krátkodobými výskumnými politikami.

V oblasti zdravotnej starostlivosti, verejno-súkromné partnerstvá sa ukázali ako nevyhnutný základ pri posilňovaní zdravotnej pripravenosti, čo bolo zrejmé v súvislosti s vypuknutím pandémie COVID-19 a s ňou spojený rýchly vývoj a distribúcia vakcín. Pandémia zdôraznila potrebu súdržnosti medzi vládnymi organizáciami a súkromným sektorom, resp. farmaceutickými spoločnosťami. Táto spolupráca uľahčila zdieľanie zdrojov, odborných znalostí a údajov, čím sa urýchlil výskum vakcín a zabezpečili sa rýchle procesy regulačného schvaľovania. Týmto sa vytvoril precedens pre riešenie budúcich zdravotných kríz. Podporovaním prostredia, ktoré je priaznivé pre dlhodobé investície do výskumu a vývoja, môže EÚ zabezpečiť stabilný prísun inovatívnych zdravotných riešení. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vytvoriť jasný regulačný rámec, ktorý vyváži potrebu rýchlej reakcie v núdzových situáciách s udržiavaním vysokých štandardov bezpečnosti a účinnosti. Niinistö, teda, zdôrazňuje potrebu posilnenia verejno-súkromných partnerstiev, nielen v predmetnej oblasti, a takisto spolupráce medzi civilným a vojenským sektorom na podporu strategickej autonómie EÚ.

V neposlednom rade, správa zdôrazňuje dôležitosť modernizácie obstarávacích procesov EÚ, ktorá bude nevyhnutná pre lepšiu integráciu inovácií či už v rámci civilného alebo obranného sektora.