Spolupráca členských štátov a Európskej komisie v oblasti umelej inteligencie

Dňa 7. decembra 2018 predložila Európska komisia koordinovaný plán pripravený spoločne s členskými štátmi na podporu rozvoja a využívania umelej inteligencie v Európe, ktorý vychádza zo stratégie pre rozvoj umelej inteligencie prijatej v apríli 2018.

Plán navrhuje spoločné akcie pre užšiu a účinnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi , Nórskom, Švajčiarskom a Európskou komisiou v štyroch kľúčových oblastiach: zvýšenie investícií, sprístupnenie väčšieho objemu údajov, podpora talentov a zabezpečenie dôvery. Na to, aby sa Európa stala popredným svetovým regiónom v oblasti rozvoja a zavádzania modernej, etickej a bezpečnej umelej inteligencie, je nevyhnutná silnejšia koordinácia.

Zástupcovia členských štátov, Nórska, Švajčiarska a Komisie identifikovali na vzájomných stretnutiach v priebehu posledných šiestich mesiacov synergie a spoločné akcie, ktoré odteraz budú každoročne opätovne posudzovať a aktualizovať. Za prioritné označili oblasti verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť, doprava a mobilita, bezpečnosť či energetika. Dohodli sa na týchto okruhoch:

1. Maximalizácia investícií vďaka partnerstvám

Investície do umelej inteligencie v EÚ sú v porovnaní s inými časťami sveta, napríklad s USA a Čínou, slabé a roztrieštené. V súlade so stratégiou pre umelú inteligenciu, ktorá bola predložená v apríli, sa v pláne predpokladá lepšia koordinácia investícií, čo povedie k väčším synergiám. Do konca roka sa na výskum a inovácie v oblasti umelej inteligencie poskytne minimálne 20 miliárd EUR z verejno-súkromných investícií a počas nasledujúceho desaťročia to bude viac ako 20 miliárd EUR ročne. Komisia do roku 2020 doplní vnútroštátne investície o 1,5 miliardy EUR, čo je o 70 % viac než v období 2014 – 2017. V rámci svojho budúceho dlhodobého rozpočtu (2021 – 2027) EÚ navrhla z programov Horizon Europe a Digitálna Európa do umelej inteligencie investovať najmenej 7 miliárd EUR.

Príklady spoločných akcií na dosiahnutie týchto cieľov:

Národné stratégie v oblasti umelej inteligencie: Do polovice roka 2019 by všetky členské štáty mali mať zavedené vlastné stratégie, v ktorých by sa stanovili investičné úrovne a vykonávacie opatrenia a ktoré budú podkladom pre diskusie na úrovni EÚ.
Nové európske verejno-súkromné partnerstvo v oblasti umelej inteligencie: Vytvorí sa nové výskumno-inovačné partnerstvo zamerané na umelú inteligenciu s cieľom podporiť spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom v Európe a vymedziť spoločný strategický výskumný program v oblasti umelej inteligencie.
Nový fond na rozširovanie podnikov zameraných na umelú inteligenciu: Komisia bude podporovať začínajúce podniky a inovátorov v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchain, ktoré sú v počiatočnej fáze, ako aj podniky vo fáze rozširovania.
Rozvoj a spájanie špičkových centier pre umelú inteligenciu: Vyvinú sa európske centrá excelentnosti pre umelú inteligenciu, ktoré sa vzájomne prepoja. Okrem toho sa zriadia globálne referenčné testovacie zariadenia v takých oblastiach, ako je prepojená mobilita, a bude sa podporovať zavádzanie umelej inteligencie v celom hospodárstve prostredníctvom centier digitálnych inovácií (v tejto súvislosti boli tiež oznámené investície do centier robotiky vo výške 66 miliónov EUR). Na podporu technológií umelej inteligencie ďalšej generácie sa začne aj pilotná iniciatíva Európskej rady pre inovácie (EIC).

2. Tvorba európskych dátových priestorov

Na to, aby sa mohli rozvíjať technológie umelej inteligencie, musia byť k dispozícii veľké, bezpečné a spoľahlivé súbory údajov. Komisia spolu s európskymi krajinami vytvorí spoločné európske dátové priestory, aby cezhraničná výmena údajov bola bezproblémová a zároveň v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Umelá inteligencia môže byť prínosom najmä pre sektor zdravotníctva: Komisia bude v súčinnosti s členskými štátmi podporovať rozvoj spoločnej zdravotnej databázy s anonymnými snímkami, ktoré darujú pacienti, na zlepšenie diagnostiky a liečby rakoviny pomocou umelej inteligencie. Do polovice roku 2019 Komisia spustí podporné centrum pre výmenu údajov s cieľom poskytovať praktické rady všetkým európskym účastníkom dátového hospodárstva.

3. Podpora talentov, zručností a celoživotného vzdelávania

Talent má v Európe zásadný význam pre rozvoj a využívanie umelej inteligencie, ale krajiny EÚ čelia nedostatku odborníkov v oblasti IKT a chýbajú im špecializované programy vysokoškolského vzdelávania. Preto Komisia spolu s európskymi krajinami bude podporovať pokročilé študijné programy v oblasti umelej inteligencie, a to napríklad udeľovaním osobitných štipendií. Komisia bude takisto pokračovať v podpore digitálnych zručností a celoživotného vzdelávania v celej spoločnosti, a najmä medzi pracovníkmi, ktorých sa umelá inteligencia najviac dotýka, ako sa uvádza v jej stratégii pre umelú inteligenciu. Ak sa má umelá inteligencia rozvíjať s ohľadom na ľudskú stránku, je tiež dôležité, aby bola súčasťou vzdelávacích programov v iných disciplínach, ako je napríklad právo. Udržať vysoko kvalifikovaných odborníkov v oblasti umelej inteligencie v Európe a prilákať ich do nej pomôže aj plné využívanie systému modrej karty.

4. Rozvoj etickej a dôveryhodnej umelej inteligencie

Umelá inteligencia vyvoláva nové etické otázky, napríklad potenciálne zaujaté rozhodovanie. V záujme vybudovania dôvery, ktorá je potrebná na to, aby spoločnosť mohla prijať a využívať umelú inteligenciu, je cieľom koordinovaného plánu vypracovať technológiu, ktorá bude rešpektovať základné práva a etické pravidlá. Európska skupina odborníkov zastupujúcich akademickú obec, podniky a občiansku spoločnosť pracuje na etických usmerneniach pre vývoj a používanie umelej inteligencie. Prvá verzia bude uverejnená do konca roka 2018 a experti predložia konečnú verziu Komisii v marci 2019. Tomu budú predchádzať rozsiahle konzultácie, ktoré sa uskutočnia prostredníctvom Európskej aliancie pre umelú inteligenciu. Následne je cieľom zviditeľniť tento európsky etický prístup na svetovej scéne. Komisia má záujem spolupracovať so všetkými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ a sú ochotné rešpektovať rovnaké hodnoty.

Súvislosti

Komisia vo svojej stratégii pre umelú inteligenciu pre Európu navrhla do konca roka 2018 spoločne s členskými štátmi vypracovať koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie s cieľom maximalizovať vplyv investícií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, podporovať synergie a spoluprácu v celej EÚ, vymieňať si najlepšie postupy a spoločne vymedziť cestu vpred, aby sa zabezpečila celosvetová konkurencieschopnosť EÚ ako celku. Predmetný návrh koordinovaného plánu vychádza z vyhlásenia o spolupráci v oblasti umelej inteligencie, ktoré bolo prezentované v apríli 2018 pri príležitosti Digitálneho dňa a podpísané všetkými členskými štátmi a Nórskom. Následne bolo schválené na zasadnutí Európskej rady 29. júna 2016.

Dnešný koordinovaný plán pre umelú inteligenciu „v európskom duchu“ podrobne opisuje opatrenia, ktoré sa majú začať v roku 2019 alebo 2020 a pripravujú pôdu pre činnosti v nasledujúcich rokoch. Koordinácia s členskými štátmi bude pokračovať a plán sa bude každoročne preskúmavať a aktualizovať. Vývoj umelej inteligencie v Európe a vykonávanie koordinovaného plánu pomôže sledovať nový znalostný útvar Komisie AI Watch – monitorovacie stredisko pre umelú inteligenciu.

Ak má tento plán uspieť, musí sa dokončiť digitálny jednotný trh a jeho regulačný rámec. Členské štáty a Európsky parlament sa musia čo najskôr dohodnúť na legislatívnych návrhoch o kybernetickej bezpečnosti, otvorených údajoch a budúcom rozpočte EÚ, ktorý zahŕňa financovanie výskumu a inovácií, ako aj zavádzanie technológií umelej inteligencie.

Viac informácií: