<img src=/soteu-2018.jpg style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ />
Predseda Európskej komisie každý rok v septembri vystupuje v Európskom parlamente so správou o stave Únie, v ktorej hodnotí výsledky dosiahnuté v uplynulom roku a predstavuje priority na budúci rok. Predseda EK Jean-Claude Juncker predniesol svoju štvrtú správu o stave Únie 12. septembra 2018.
V nasledujúcom texte sa zameriam na oblasti výskumu, inovácií a podnikania. V zátvorkách sú uvedené odkazy na spracované bližšie informácie na mojom blogu. Kompletné informácie k Stavu EÚ 2018 nájdete v odkazoch na konci článku.
- Tri roky po svojom spustení už Investičný plán pre Európu – Junckerov plán – prekročil svoj pôvodný cieľ 315 miliárd eur, keď sa zmobilizovali dodatočné investície vo výške 335 miliárd eur, pričom ďalší pozitívny účinok sa ešte len dostaví. Junckerov plán je nastavený tak, aby do roku 2020 vytvoril 1,4 milióna pracovných miest a zvýšil hrubý domáci produkt EÚ o 1,3 %. Dve tretiny získaného kapitálu pochádzajú od súkromných investorov.
- Komisia v máji 2018 predstavila obnovený európsky program pre výskum a inovácie. Komisia navrhla vyčleniť v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci 98 miliárd eur pre budúce výskumné programy.
- Prístup k financovaniu má kľúčový význam. V apríli 2018 Komisia a Európsky investičný fond oznámili významnú podporu financovania rizikovým kapitálom: VentureEU. Tento program sa opiera o finančné prostriedky EÚ vo výške 410 miliónov eur a jeho cieľom je zmobilizovať verejné a súkromné investície až do výšky 2,1 miliardy eur, ktoré by mali podľa očakávaní zmobilizovať ďalšie investície do inovatívnych startupov a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe v odhadovanom objeme 6,5 miliardy eur. To by zdvojnásobilo výšku rizikového kapitálu, ktorý je v súčasnosti v Európe k dispozícii.
- Odstránenie prekážok dátového hospodárstva EÚ pomôže v období rokov 2015 až 2020 zdvojnásobiť jeho hodnotu z 1,9 % na 4 % hrubého domáceho produktu.
- Komisia v marci 2018 predložila akčný plán v oblasti finančných technológií (FinTech) s cieľom čo najlepšie využiť rýchly pokrok v nových technológiách, ako je napríklad technológia blockchain, umelá inteligencia a cloudové služby, a zároveň chrániť spotrebiteľov pred kybernetickými hrozbami.
- Na obdobie 2018 – 2020 posilníme našu finančnú podporu pre výskum a inovácie v oblasti umelej inteligencie na 1,5 miliardy eur.
- V oblasti energetickej efektívnosti je cieľom EÚ do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, minimálne 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v mixe spotreby energie v EÚ a 32,5 % úspory v oblasti energetickej efektívnosti.
- V oblasti jednotného trhu boli navrhnuté stratégie na podnietenie ekologických a udržateľných investícií a finančných inovácií. Prostredníctvom európskeho označenia pre platformy kolektívneho financovania Komisia navrhla nový režim, ktorý umožní jednoduché fungovanie takýchto platforiem v celej EÚ.
- Únie v septembri 2017 vytýčil pre EÚ a jej priemyselné odvetvia cieľ stať sa svetovým lídrom v inováciách, digitalizácii a dekarbonizácii. Prioritou počas celého mandátu bola transformácia na obehové hospodárstvo. Okrem toho sme vytvorili prvú komplexnú stratégiu pre plasty na svete a legislatívny návrh na nahradenie jednorazových plastových výrobkov na trhu udržateľnými alternatívami.
- Prvé projekty odštartovali fungovanie Európskeho obranného fondu, ktorého cieľom je podporovať cezhraničné investície do najmodernejších a plne interoperabilných obranných technológií a zariadení v oblastiach ako šifrovaný softvér a technológie bezpilotných lietadiel.
Komisia 2. mája 2018 predložila návrhy na Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027. Nasledujúca tabuľka ukazuje porovnanie aktuálnych a nových programov:
<img src=/mff-21-27.jpg style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ />
Komisia navrhuje posilniť financovanie v oblastiach: investície do inovácií a digitálnej ekonomiky; tvorba príležitostí na odbornú prípravu a zamestnanie pre mladých ľudí; pokračovanie v práci na komplexnom prístupe k otázke migrácie a riadenia hraníc; budovanie kapacít Únie v oblasti bezpečnosti a obrany; posilnenie vonkajšej činnosti EÚ; investície do opatrení v oblasti klímy a ochrany životného prostredia; posilnenie hospodárskej a menovej Únie v celoúnijnom rámci. V grafickom vyjadrení vyzerajú zmeny nasledovne:
<img src=/mff-21-27-1.jpg style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ />
Hospodárstvo Únie je v dobrom stave. Rast dosiahol 10-ročné maximum a od chvíle, kedy sa Komisia pod vedením predsedu Junckera ujala funkcie, bolo vytvorených 12 miliónov pracovných miest. Nezamestnanosť stabilne klesá a nezamestnanosť mladých ľudí dosiahla najnižšiu úroveň za posledných 20 rokov. Banky sú odolnejšie, investície sa zvyšujú a verejné financie sú v čoraz lepšej kondícii.
<img src=/soteu-2018-01.jpg style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ />
Európsky fond pre strategické investície (EFSI) bol zriadený Komisiou a skupinou Európskej investičnej banky (EIB). Fond EFSI je rozpočtovou zárukou EÚ pre skupinu EIB, ktorú tvorí Európska investičná banka a Európsky investičný fond, ktorý je dcérskou spoločnosťou EIB špecializovanou na financovanie malých a stredných podnikov. Fond EFSI slúži okrem iného na tieto účely: podpora vysoko inovačných projektov, napríklad v oblasti medicínskeho výskumu alebo energetickej efektívnosti; financovanie operácií, ktoré majú rizikovejší profil než bežné činnosti skupiny EIB, napríklad preto, že projekty
sa týkajú nových technológií; rozsiahle financovanie malých spoločností. Dve tretiny zo získaných prostriedkov vo výške 335 miliárd eur pochádzajú zo súkromných investícií.
<img src=/efsi-2018.jpg style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ />
Vzhľadom na úspech EFSI pri mobilizovaní investícií v celej EÚ Komisia navrhla predĺžiť jeho trvanie a rozšíriť jeho kapacitu na ďalšie posilnenie investícií. Takzvaný EFSI 2.0 nadobudol účinnosť 30. decembra 2017. Jeho cieľom je predĺženie trvania záruky od polovice roka 2018 do konca roka 2020, zvýšenie investičného cieľa z 315 miliárd eur na minimálne 500 miliárd eur, ešte väčší dôraz na financovanie malých podnikov, väčší dôraz na ekologické a udržateľné projekty a sektory, poskytovanie silnejšej poradenskej podpory na miestnej úrovni.
Prevzaté z InnoNews.blog