Správa predstavuje šesť viacúrovňových scenárov, ktoré skúmajú alternatívne budúcnosti politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií. Tieto scenáre zahŕňajú celý rad možností, od sveta charakterizovaného skutočnou spoluprácou až po svet poznačený otvoreným nepriateľstvom.
Správa tiež analyzuje prvý strategický plán programu Horizont Európa a odhaľuje kľúčové budúce rizikové oblasti, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity, starnutie spoločnosti, dopyt po energii a spotrebiteľské náklady, ktoré významne ovplyvňujú rôzne oblasti výskumu.
Medzi synergické oblasti patria výskum a inovácie, ich digitalizácia a informovaná verejnosť, ktoré pozitívne prispievajú k tomu, aby spoločnosť prijímala nové riešenia. Správa tiež identifikuje nové oblasti, ako sú globálne spoločné statky, geopolitické rekonfigurácie a digitálne posilnené sociálne konfrontácie, spolu s významnými zmenami v oblastiach, ako je umelá všeobecná inteligencia, stratégie v oblasti zmeny klímy, vodíkové hospodárstvo, súhra trestnej a zákonnej činnosti, transhumanistické revolúcie a budúcnosť zdravia, čím sa zabezpečuje rovnováha medzi prevratným vývojom a súčasnými strategickými prioritami.
Štúdia sa zameriava na rok 2040 a skúma jedenásť potenciálnych narušení v štyroch skupinách: globálna krajina, technológie a spoločnosť, spoločnosť a príroda a sociálne a hodnotové zmeny. Tieto oblasti zahŕňajú celý rad výziev a príležitostí, od geopolitických rekonfigurácií a klimatických zmien až po vznikajúce globálne spoločenstvá a transformačný potenciál umelej inteligencie.
Výsledky štúdie zdôrazňujú, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ posilnila svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu a zároveň účinne riešila spoločenské výzvy, ktoré prináša ekologický a digitálny prechod. V štúdii sa tiež navrhujú kľúčové strategické ciele pre program Horizont Európa vrátane zlepšenia globálneho riadenia, posilnenia odolnosti voči krízam, preformulovanie vzťahu medzi prírodou a spoločnosťou a prijatia reflexívneho prístupu k novým technologickým hraniciam.
Jedným z hlavných záverov správy je výzva na otvorenejšie a flexibilnejšie prístupy, riešenie nových výziev a väčšiu mobilizáciu medzinárodnej spolupráce. Manažment programov by sa mal zamerať na budovanie konsenzu, ktorý je potrebný na dosiahnutie smerovania v podmienkach sporov a narušení.
Zverejnené 12.1.2024, slord
