Start-upy na Slovensku

Podujatie bolo zamerané na podporu start-upov v SR a systému vytvárajúceho podmienky pre nové firmy a podniky. Seminár spoločne otvorili Ivan Korčok, Stály predstaviteľ SR pri EÚ, Milan Ftáčnik, primátor mesta Bratislava a Pavol Frešo, župan Bratislavského samosprávneho kraja. Predstavený bol tiež úspešný projekt i.e. SMART, ktorý odprezentoval Stuart Simpson, vedúci projektový partner a tiež Milan Ftáčnik. V druhej časti seminára sa uskutočnila panelová diskusia, ktorú moderoval Daniel Straka, vedúci Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli. V nej panelisti porovnávali start-upy na SR, celkovo v EÚ a tiež v USA; pomenúvali hlavné prekážky, ktorým čelia nové podniky a tiež identifikovali hlavné kroky, ktoré je potrebné spraviť na politickej úrovni, aby boli ľudia motivovaní pustiť sa do podnikania a ísť so svojim nápadom na trh. V diskusii bolo zdôraznené, že na Slovensku už momentálne pôsobí viacero inovatívnych start-upov. Zároveň bola vyzdvihnutá potreba širšej kooperácie v rámci krajín V4.

Start-up firmy podporujú hospodársky rast a tvorbu pracovných miest

Ivan Korčok zdôraznil dôležitosť tejto témy z hľadiska potenciálu start-upov vytvárať rast a pracovné miesta. To je nevyhnutné práve v čase, keď to Európa najviac potrebuje, no kedy ešte stále existuje mnoho prekážok, ktorým musia novo-vznikajúce podniky čeliť. Milan Ftáčnik prezentoval, ako sa Bratislava zapája do projektov a čo všetko to pre mesto znamená z hľadiska vytvárania rastu a prínosu inovácií. Pavol Frešo doplnil, že treba podporovať konkrétne osoby s výbornými a inovatívnymi nápadmi.

Stratégie podpory start-upov

Zuzana Nehajová, riaditeľka odboru Stratégie pre ekonomický rast na Ministerstve Financií SR vo svojej prezentácií uviedla, že ministerstvo sa spolu s ďalšimi relevantnými verejnými inštitúciami rozhodlo vytvoriť koncept na podporu ekosystémov start-upov. Dodala tiež, že vláda SR nemá za cieľ viesť túto agendu (lídrom by mal byť súkromný sektor), ale chce hrať úlohu sprostredkovateľa vytvorením jasnej vládnej štruktúry na podporu nových podnikov a pozitívneho prostredia pre ich aktivity. Nehajová tiež podotkla, že „inovácie a technológia je systematický proces závislý na externom prostredí, ktoré je ovplyvnené vládou a je na nás, aby sme vytvorili prostredie, ktoré je priaznivé pre vytváranie inovácií“. Aby sa vytvoril efektívny a podporný rámec, je potrebná jasná vízia, stratégia a dobre definované ciele, ktoré budú motivovať domáce start-upy a pritiahnu na Slovensko investorov zo zahraničia. To sú kľúčové indikátory, ktoré Slovensko potrebuje, keďže v EÚ meradle sme podľa EU Innovation Scoreboard na 21. mieste a 63% start-upov na Slovensku ešte nevytvára žiaden zisk a rovnaké percento z nich nezískalo žiadne investície od zahraničných investorov. Napriek nepriaznivým údajom, však vzniklo na Slovensku niekoľko svetovo úspešných firiem, ako napríklad ESET, či CulCharge, ktorý sa preslávil svojou nabíjačkou mobilných telefónov.

Motivácia k podnikaniu

Stuart Simpson predstavil úspešný projekt i.e. SMART, do ktorého sú okrem Bratislavy zapojené ďalšie veľké kozmopolitné oblasti v Rakúsku, Českej republike, Maďarsku, Taliansku, Nemecku a Francúzsku. Vo svojej prezentácii podčiarkol to, ako dôležité je podporovať najmä mladých ľudí a motivovať ich zakladať si firmy a začať podnikať. Projekt, okrem budovania sietí, vytvára tiež tzv. smart points – regionálne subjekty, ktoré poskytujú tréning pre mladých ľudí a novovznikajúce firmy. Tí majú možnosť sa na nich dozvedieť, ako vytvoriť úspešný biznis plán, ako mať dobrý nápad, a to najdôležitejšie, ako svoj nápad pútavo odprezentovať a pretransformovať ho na reálny produkt, po ktorom bude na trhu dopyt. Milan Ftáčnik rovnako informoval o vzdelávacích aktivitách a možnostiach, ktoré ponúka v rámci projektu mesto Bratislava pre mladých ľudí. Spomenul miesta, kde sa môžu mladí ľudia stretnúť a diskutovať nie len svoje nápady, ale aj problémy, ktorým musia nové firmy čeliť a pomôcť ich tak vzájomne riešiť. „Našim cieľom je tiež motivovať mladých ľudí a dať im pocítiť, aké to je, byť za svoj nápad ocenený.“

Slovenské start-upy v európskom priestore

Druhá časť seminára pokračovala panelovou diskusiou. Viorel Peca, DG Connect poznamenal, že nie je ľahké všeobecne pomenovať výhody a nevýhody pri zakladaní firiem v Európe, keďže je veľmi rozdielna. Na jednej strane máme v EÚ krajiny, ktoré vytvárajú výborné podmienky pre svoje start-upy, čo je napríklad Veľká Británia alebo Nemecko a na strane druhej je skupina krajín, vrátane Slovenska, kde nie sú podmienky pre nové firmy až také priaznivé. Peca ocenil celkový prístup a stratégiu, ktorú chce vláda na Slovensku spustiť a podotkol, že je najvyšší čas na jej uvedenie do praxe.

Ondrej Sočuvka, Public Policy manažér z Google, uviedol, že Slovensko má veľmi inovatívnych ľudí: „Viete čo majú spoločné bugaty, vláčiková hra a elektrické vozidlá? Všetky pochádzajú zo Slovenska.“ Sočuvka vidí na Slovensku veľký potenciál a verí, že Slovensko dokáže generovať úspešné firmy. Podľa Sočuvku, je však problém v tom, že máme tendenciu úspešných ľudí regulovať, zatiaľ čo napríklad v USA sa preukazuje vynálezcom veľký rešpekt. „Musíme sa naučiť oceniť ich a učiť sa od nich.“ Najlepšou stratégiou je dať im priestor a „počúvať tých, ktorí sú úspešní“. Stuart Simpson vidí rozdiel v odlišnom nastavení myslenia. Zatiaľ čo v EÚ je vytvorený silný sociálny systém, ktorý sa stará o svojich občanov, v USA chcú byť ľudia slobodní a zodpovední sami za seba. V Európe tak mnohí nechcú podstupovať riziko, ktoré je s podnikaním spojené a radšej dávajú prednosť istote. Dodal však, že Európa si musí uvedomiť, že „potrebujeme start-upy kvôli rastu, pracovným miestam a inováciám.“

Luca Kamynska z DG Enterprise and Industry považuje za veľmi dôležité vzdelávať mladých ľudí a učiť ich, ako správne podnikať už na stredných školách. Mali by sme podporovať zavedenie kurzov a predmetov na školách, ktoré budú motivovať mladých ľudí v budúcnoti podnikať. V mnohých krajinách EÚ stále nie je nastavenie systému veľmi priaznivé jednak v tom, ako dlho trvá založenie firmy a tiež v tom, aké sú počiatočné náklady.

Peter Balík z ministerstva financií zdôraznil, že prioritou Slovenska je zapojenie, takého počtu stakeholderov, ako je to len možné. Jeden z dobrých ukazovateľov toho, či je prostredie na fungovanie a zakladanie start-upov úspešné je tiež to, že mnohé firmy, ktoré na Slovensku vznikli, sa na trhu presadili a sú konkurencieschopné. Pripomenul, že na Slovensku je mnoho IKT firiem, ktoré dokážu ponúknuť vynikajúci produkt. Na otázku, prečo na Slovensku nedochádza k odpredaju úspešných start-upov reagoval, že „exit“ nie je jediným riešením. Navyše podľa Balíka zatiaľ nemáme na Slovensku start-upy v takomto štádiu, keďže prostredie pre start-upy sa zatiaľ iba pripravuje.

Na otázku, ako EÚ môže podporiť start-upy, Viorel Peca vymenoval podporné systémy a programy, ktoré EÚ zriadila na podporu novovznikajúcich firiem a na ktoré vyčlenila 3 mld. eur na roky 2014-2020. Jedným z nich je SME instrument v rámci Horizontu 2020, prístup k financiám v rámci programu Access to risk finance, poskytovanie pôžičiek, či program COSME. Poznamenal však, že mnohé veci nemôžu byť uskutočnené len na politickej úrovni, ale do procesu sa musí zapojiť aj občianska spoločnosť, korá musí start-upy podporovať. Balík dodal, že na národnej úrovni sa vláda snaží zlepšovať nástroje v oblasti daní, vzdelávania a tiež internacionalizácie a zviditeľňovania úspešných.

Na záver Ondrej Sočuvka dodal, že ak chceme zmeniť prostredie a motivovať ľudí zakladať si firmy a podnikať, musíme ukázať šampiónov. „V prvom rade musíme podporiť víťazov a postaviť ich na pódium“. Taktiež sa vyslovil, že Slovensko si musí identifikovať v čom sme dobrí a na to sa sústrediť. „Nesústreďme sa na to, ako vytvárať pracovné miesta, ale sústreďme sa na to, ako byť víťazmi.“ Za jednu z priorít, na ktoré by sa Slovensko malo zamerať, označil internet a informačné technológie.

Tlačovú správu TASR z podujatia prevzalo aj niekoľko slovenských <a href=1858>médií.

Fotogaléria.