Zmeny vo výrobe, spracovaní a spotrebe potravín sú spojené s výraznou stratou biodiverzity a znížením celkovej kvality pôdy, čo vedie k zníženiu poľnohospodárskej produktivity a zníženiu nutričnej kvality potravín. Dopady starnutia obyvateľstva, odklonu pracovnej sily od poľnohospodárstva a zvýšeného počtu ľudí predstavuje vážnu hrozbu pre potravinovú a výživovú bezpečnosť.
Prístup Európskej komisie k výskumu a inováciám v oblasti potravinových systémov je uvedený v dokumente Potraviny 2030 ktorý má za cieľ vytvoriť koherentný a komplexný prístup k výskumu a inováciám financovaným EÚ. Cieľom tejto štúdie je preto zmapovanie výskumu a inovácií v oblasti potravinových systémov v Európe a zosúladenie ich financovania s prioritami a spôsobmi stanovenými v spomenutom politickom rámci Potraviny 2030.
Štúdia analyzovala dáta z dvoch rámcových programov EÚ medzi rokmi 2007 až 2020: FP7 a Horizont 2020. Odhaduje, že na projekty s financovaním EÚ sa poskytlo takmer 18,4 miliardy EUR. To predstavuje takmer 15 % celkového objemu verejných finančných prostriedkov EÚ, ktoré boli k dispozícii v rámci týchto dvoch programov.
Počas skúmaného obdobia sa najviac zvyšoval podiel financií alokovaných na projekty zameriavajúce sa na: potravinový odpad a efektívne využívanie zdrojov (z 13 % na 16 %), potravinové systémy a údaje (z 7 % až 15 %) a mestský potravinový systém (z 1 % na 3 %).
Financovanie výskumu a inovácií v oblasti potravinových systémov z verejných zdrojov na vnútroštátnej úrovni medzi rokmi 2007 až 2020 predstavovalo celkovo 5,5 miliardy EUR. Dostupné údaje ukazujú výrazný rozdiel, pokiaľ ide o celkovú úroveň výdavkov na výskum a inovácie v oblasti potravinárskych systémov medzi členskými štátmi, a to v rozsahu od 0,05 % do 2,73 % celkových verejných výdavkov na výskum a inovácie.
Pri porovnávaní súkromných kapitálových investícií medzi EÚ a USA je zrejmé, že celkový objem kapitálových investícií do potravinových systémov v EÚ zaostával za objemom kapitálových investícií v USA v rokoch 2007 až 2020. Celkový objem kapitálových investícií do spoločností v EÚ predstavoval 43 miliárd EUR v porovnaní so 138 miliardami EUR v USA.
Štúdia predstavuje aj sériu odporúčaní ako Európskej komisii tak aj členským štátom. Konkrétne tým druhým odporúča preskúmať:
- ktoré prvky iniciatívy z rámca Potraviny 2030 sú najrelevantnejšie pre ich vnútroštátny kontext a zabezpečiť, aby boli zohľadnené v ich stratégiách v oblasti potravín a/alebo výskumu a inovácií v tejto oblasti;
- možnosti prelomenia tradičnej politickej sektoriality a podporovať spoluprácu výskumu a inovácií v rámci potravinového hodnotového reťazca, vrátane preskúmania možností vytvorenia interdisciplinárnych inštitúcií, ktoré by spájali rôzne ministerstvá a agentúry, ako aj iné subjekty potravinového systému a preskúmanie možností na uľahčenie inštitucionálneho rámca, ktorý podporuje spoluprácu medzi rôznymi aktérmi. V rámci týchto opatrení by sa mohlo zvážiť aj to, ako podporiť spoluprácu začínajúcich podnikov v potravinovom systéme s veľkými spoločnosťami a zdieľať tak riziko činností v oblasti výskumu a inovácií;
- spoluprácu s Európskou komisiou pri zhromažďovaní a zdieľaní údajov o potravinách systémoch výskumu a inovácií v súlade so spoločnými definíciami, kategóriami a metrikami dohodnutými na úrovni EÚ.
Viac informácií:
Zverejnené 17.6.2022, slord
