Nedávno bola uverejnená analýza, ktorá sa zameriava na spoločné výskumné siete v rámci rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie pomocou nástrojov sociálnych sietí. Autori opisujú vývoj výskumnej siete EÚ v jednotlivých krajinách na základe jedinečných údajov týkajúcich sa projektov spolupráce začatých počas prvých štyroch rokov implementácie programov Horizont 2020, FP6 a FP7.
Hlavné závery analýzy sú nasledovné:
- Hlavnými krajiny sú zároveň najväčšími krajinami EÚ-15 (DE, FR, UK, IT a ES). Keď sa však normalizuje veľkosť, niektoré ďalšie krajiny EÚ-15 sa objavia ako najviac centrálne (napríklad Fínsko), ale aj niektoré krajiny EÚ-13 (ako Slovinsko a Estónsko) sa zdajú byť ústrednými v sieti. Ostatné krajiny EÚ-13 napriek tomu zostávajú na spodku rebríčka.
- Existujú dve hlavné zoskupenia veľkých krajín EÚ-15 a veľké krajiny EÚ-13, ktoré sú do istej miery spojené dvoma ďalšími zoskupeniami (jeden klaster pozostáva z pobaltských krajín, Českej republiky a Slovenska; druhý klaster predstavuje silnú spoluprácu medzi Cyprom , Gréckom, Írskom, Luxemburskom, Maltou a Portugalskom). Väčšina sieťových uzlov sa nachádza v krajinách EÚ-15, ale niektoré organizácie EÚ-13 plnia kľúčovú premosťovaciu funkciu, najmä Slovinsko a niektoré pobaltské krajiny.
- Sieť pre spoluprácu v oblasti výskumu vyzerá v období rokov 2003 – 2017 celkom stabilne, existujú však aj znaky dynamiky. Krajiny ako Slovinsko, Luxembursko, Chorvátsko, Portugalsko a Cyprus vykazujú výrazný nárast, pokiaľ ide o veľkosť normalizovanej centrálnosti od 7. RP do programu Horizont 2020, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo a Maďarsko klesli. Medzi 6. RP a 7. RP účastníci z EÚ-15 do určitej miery obmedzili svoju spoluprácu na účastníkov z EÚ-13, tento trend sa však v programe Horizont 2020 zvrátil.
Viac informácií:
