Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inovácie (DG RTD) vydalo štúdiu v rámci série pracovných dokumentov, ktorých cieľom je podporiť priebežné hodnotenie programu Horizont Európa. Nová štúdia pod názvom “Do akej miery sú widening krajiny súčasťou znalostných sietí tvorených rámcovými programami?” sa zameriava na zapojenie tzv. widening krajín do znalostných sietí vytvorených rámcovými programami EÚ pre výskum a inovácie.
Widening krajiny, ktorých výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií zaostáva za priemerom EÚ, naďalej čelia významným výzvam pri začleňovaní do etablovaných výskumných sietí, ktorým dominujú krajiny so silným výskumným a inovačným zázemím. Štúdia identifikovala geografickú vzdialenosť ako kľúčový faktor obmedzujúci spoluprácu medzi týmito krajinami a ich vyspelejšími partnermi. Napriek tomu niektoré štáty, ako Rumunsko a Bulharsko, efektívne využívajú dobre rozvinutú výskumnú infraštruktúru Grécka ako spojovacieho článku, čo im umožňuje lepšie prepojenie so silnejšími výskumnými centrami. Podobne pobaltské krajiny často čerpajú z historicky zavedenej regionálnej spolupráce.
Analýza štúdie ukazuje, že veľké krajiny EÚ zostávajú centrálnymi uzlami v sieťach vytvorených minulými rámcovými programami FP7, Horizont 2020 či aktuálne prebiehajúci Horizont Európa. Ich dominantná úloha nespočíva len v riadení výskumných konzorcií, ale aj v stanovení prioritných oblastí výskumu. Na druhej strane, widening krajiny postupne získavajú väčší vplyv, ako dokazuje rast spolupráce medzi Rumunskom, Bulharskom a Gréckom alebo medzi Slovinskom a Chorvátskom. Hoci niektoré krajiny zaznamenali pozitívne trendy, Maďarsko čelí poklesu spolupráce a krajiny ako Poľsko, Rumunsko a Bulharsko naďalej vykazujú len minimálnu účasť.
Prepojenia vo výskumných sieťach naznačujú, že widening krajiny sa čoraz viac približujú k jadru spolupráce, čím získavajú lepší prístup k inováciám a financovaniu projektov. Tento trend je podporovaný aj strategickými investíciami, ktoré majú posilniť regionálne väzby. Tradičné spolupráce medzi krajinami ako Dánsko, Fínsko a Švédsko alebo Francúzsko, Taliansko a Španielsko naznačujú, že po pandémii COVID-19 sú krajiny viac naklonené partnerstvám v rámci blízkych geografických oblastí a s podobnými strategickými prioritami.
Záver štúdie naznačuje, že widening krajiny nemusia byť nevyhnutne závislé od krajín s rozvinutejším výskumným ekosystémom pri iniciovaní spolupráce. Výskumné siete sú v neustálom vývoji a nové modely interakcie ponúkajú krajinám s nižšou výskumnou kapacitou lepšie podmienky na integráciu do medzinárodných výskumných projektov. Otázkou zostáva, do akej miery dokážu tieto krajiny efektívne využívať dostupné príležitosti a posilniť svoju pozíciu v európskom výskumnom priestore.
Postavenie Slovenska v európskej výskumnej spolupráci
Slovensko sa aktívne zapája do rámcových programov EÚ, no naďalej si udržiava nízke hodnotenie, čo naznačuje obmedzený vplyv v rámci výskumnej siete. Spolu s Luxemburskom, Litvou a Lotyšskom zostáva menej centrálne v porovnaní s dominantnými aktérmi, ako sú Nemecko, Taliansko či Španielsko. V programe Horizon 2020 Slovensko vytvorilo výskumné klastry s Českom a Litvou a v Horizon Europe prehĺbilo spoluprácu v rámci V4 (Česko, Poľsko, Maďarsko), pričom sa zameriava na digitálne inovácie, udržateľnosť a pokročilú výrobu.
Na rozdiel od Grécka, Portugalska a Slovinska, ktoré si zlepšili svoju centrálnu pozíciu, postavenie Slovenska zostáva stabilné. Na posilnenie svojej úlohy vo výskume EÚ budú kľúčové väčšie strategické investície a pevnejšie partnerstvá.
Viac informácií a zdroje:
Zverejnené: 31.03.2025, slord
