Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

ERA PORTÁL SLOVENSKO

Štúdia STOA o stave akademickej slobody v EÚ



Európska parlamentná výskumná služba (STOA) zverejnila štúdiu o stave akademickej slobody v členských štátoch EÚ. Cieľom pilotnej štúdie je prispieť k lepšiemu pochopenia potenciálnych a skutočných hrozieb pre akademickú slobodu v členských štátoch EÚ. Štúdia predstavuje prehľad verejných diskusií o akademickej slobode v členských štátoch EÚ a predkladá návrhy nielen pre panel STOA Európskeho parlamentu.

Štúdia pracuje s nasledujúcimi pojmami a ich definíciami:

1) inštitucionálna autonómia je interpretovaná ako jedna z podmienok pre čo najširšie uplatňovanie akademickej slobody;

2) akademická sloboda je interpretovaná ako individuálna sloboda, t. j. sloboda jednotlivých akademických zamestnancovštudentov;

3) sloboda akademického prejavu je interpretovaná ako ústredný rozmer akademickej slobody a ako právo členov akademickej obce. Netýka sa slobody prejavu vo všeobecnosti, keďže ide o základné ľudské právo.

Štúdia sa opiera o údaje z 3 zdrojov:

  • EUA Autonomy Scorecard 2017– skúma formálny vzťah medzi univerzitami a verejnými orgánmi cez 38 indikátorov;
  • The Freedom House skóre 2022– hodnotí stav v 195 krajinách v rozmedzí od 0-4 bodu cez 25 indikátorov;
  • Academic Freedom Index (AFi) 2021 – globálny index, ktorý hodnotí krajiny medzi 0-1 v 5 indikátoroch – sloboda výskumu a výučby, sloboda akademickej výmeny a šírenia, inštitucionálna sloboda, integrita kampusu a sloboda akademického a kultúrneho prejavu. Čím je vyššie skóre, tým je stav akademickej slobody silnejší.

Výsledky pre EÚ

EUA Autonomy Scorecard (2017) – hodnotilo29 systémov (24 krajín + Francúzske spoločenstvo Belgicka a Flámska, 3 nemecké krajiny) v 4 kategóriách: organizačná, finančná, personálna a akademická autonómia.

The Freedom House skóre (2022) – 5 členských štátov (Chorvátsko, Poľsko, Cyprus, Rumunsko a Lotyšsko) získalo hodnotenie 3/4, Maďarsko 2/4 a zvyšné krajiny EÚ obdržali hodnotenie 4/4 .

Academic Freedom Index (AFi) (2021)-  24 z členských štátov majú status A, čo znamená, že patria medzi krajiny s najlepšími výsledkami v oblasti ochrany akademickej slobody na svete. V dvoch krajinách EÚ Grécko a Poľsko, sa situácia v oblasti akademickej slobody mierne zhoršila a Maďarsko je jediným členským štátom EÚ, v ktorom dochádza k štrukturálnym porušeniam akademickej slobody s výsledkom C.

Výsledky pre Slovensko

Skóre v oblasti akademickej slobody:

  • skóre AFi je stabilné a Slovensko umiestňuje medzi najvyššie priečky v EÚ:

    • 0,97 – 4. najvyššie skóre v rámci štátov EÚ

  • The Freedom House skóre

    • 4/4 – akademická sloboda je garantovaná ústavou

Vyššie uvedené výsledky ukazujú, že právna ochrana akademickej slobody na Slovensku je silnejšia ako priemer EÚ. To potvrdzuje aj štúdia Beiter et al. (2016), ktorá vyhodnotila právnu ochranu akademickej slobody na Slovensku na úrovni 60,5 C (priemer štátov EÚ = 52,8 D).

Skóre v oblasti inštitucionálnej autonómie:

  • EUA Autonomy Scorecard: globálne skóre 10; autonómia 57.25%
  • Beiter et al. (2016): Ochrana inštitucionálnej autonómie v legislatíve VŠ: 42,5 (priemer štátov EÚ = 46,3);

Výsledky EUA Autonomy Scorecard (2017) ukázali, že inštitucionálna autonómia bola na Slovensku v hodnotenom období v rámci Európy na relatívne nízkej úrovni (22. miesto). Podrobnejší pohľad na skóre (Pruvot & Estermann, 2017) ukazuje, že Slovensko malo stredne vysoké skóre v oblasti finančnej a personálnej autonómie, stredne nízke skóre v oblasti akademickej autonómie a predposledné najnižšie v oblasti organizačnej autonómie. Skóre Slovenska v štúdii Beitera et al. (2016) bolo pod priemerom štátov EÚ.

Aktualizácia: Výsledky EUA Autonomy Scorecard 2023:

Zatiaľ čo štúdia STOA využíva výstupy v oblasti inštitucionálnej autonómie z roku 2017 a skôr, v marci 2023 vydala EUA novú edíciu EUA Autonomy Scorecard. Tá reflektuje zmeny oproti minulému hodnoteniu, na základe dát zozbieraných a spracovaných v roku 2022. Najnovšie hodnotenie EUA analyzuje stav autonómie vysokých škôl na Slovensku na základe v súčasnosti platnej legislatívy (zákon č. 137/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) s účinnosťou od 25. apríla 2022.

Aktualizované skóre v oblasti inštitucionálnej autonómie:

  • Organizačná autonómia: stredne nízka – 57% (zdieľané 24. miesto s FR) – oproti minulému hodnoteniu zlepšenie (2017: 28. miesto)
  • Finančná autonómia: stredne vysoká – 68% (14. miesto) – oproti minulému hodnoteniu zhoršenie (2017: 7. miesto)
  • Autonómia personálu: stredne vysoká – 69% (18. miesto) – oproti minulému hodnoteniu zhoršenie (2017: 19. miesto)
  • Akademická autonómia: stredne nízka – 56% (zdieľané 20. miesto s IT) – oproti minulému hodnoteniu bez zmeny (2017: 18. miesto)

Verejná diskusia na Slovensku:

  • Štúdia STOA sa tiež venuje nedávnemu vývoju akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie na Slovensku aj v kontexte vládnej reformy vysokého školstva, ktorá vyvrcholila novelou vysokoškolského zákona v roku 2022. Zákon o vysokých školách na Slovensku vymedzuje akademické slobody a práva vrátane slobody výskumu, výučby a štúdia a nedotknuteľnosti týchto práv v čase krízy. V zákone je definovaná aj autonómia inštitúcií, ktorá sa vzťahuje na oblasti, ako sú výskumné a pedagogické činnosti, finančné riadenie a externá spolupráca.

  • Dokument uvádza, že akademická sloboda je na Slovensku ohrozená v dôsledku snáh o reformu vysokého školstva, ktorá bola vnímaná ako snaha o zvýšenie politickej kontroly. Vládna reforma zmenila zloženie a právomoci správnych rád a zaviedla výkonnostné zmluvy ako súčasť financovania vysokých škôl. Slovenská rektorská konferencia a Rada vysokých škôl odmietali navrhované obmedzenia akademickej samosprávy, pretože ich vnímali ako faktický koniec akademickej samosprávy na Slovensku. Reformu napokon schválil parlament v marci 2022, ale akademická obec je s ňou naďalej nespokojná. Štúdia upozorňuje, že reforma je spojená s prostriedkami Plánu obnovy, pretože je jedným z právnych predpisov, ktoré musel schváliť parlament, aby Slovensko mohlo získať tieto investície. V závere textu štúdia zdôrazňuje podfinancovanie systému vysokoškolského vzdelávania na Slovensku.

Viac informácií:

Zverejnené 9.5.2023, slord