Výskumné a technologické infraštruktúry predstavujú jeden zo strategických pilierov európskeho ekosystému výskumu a inovácií. Európska komisia zverejnila najnovší Štvrťročný prehľad odbornej literatúry v oblasti výskumu a inovácií, ktorý prináša súhrn aktuálnych vedeckých poznatkov o výskumných a technologických infraštruktúrach prostredníctvom 10 vedeckých štúdií. Dokument sumarizuje závery z viacerých štúdií pokrývajúcich fungovanie, výkonnosť a spoločenské prínosy infraštruktúr v európskom, ako aj globálnom kontexte. Zároveň poukazuje na strategické dokumenty v uvedenej oblasti akými sú Európska stratégia pre výskumné a technologické infraštruktúry a Európska charta pre prístup k výskumným infraštruktúram.  

Ako prekonať  fragmentáciu existujúcich výskumných infraštruktúr?

Fragmentáciu výskumných infraštruktúr v Európe pomáha postupne znižovať kombinácia viacerých nástrojov na úrovni EÚ, ako sú napríklad :

• Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) ako koordinačná platforma a tvorca cestovných máp infraštruktúr,
• Európske konzorcium pre výskumnú infraštruktúru (ERIC) ako právny nástroj pre nadnárodné infraštruktúry,
• cielené financovanie v rámcových programoch EÚ viazané na zaradenie infraštruktúry do cestovnej mapy ESFRI.

Uvedené analýzy zároveň poukazujú na špecifické výzvy spojené s veľkými výskumnými infraštruktúrami, ktoré presahujú rámec bežných projektov. Takéto projekty sa vyznačujú najmä:

• vysokými investičnými nárokmi,
• technologickou komplexnosťou,
• potrebou medzinárodného spolufinancovania a dlhodobej politickej podpory.

Inovačný potenciál

Mega-výskumné infraštruktúry, ako sú synchrotrónové či neutrónové zdroje, zohrávajú významnú úlohu pri prepájaní disciplín a výskumných tímov. Analýzy ukazujú výrazný nárast spolupráce medzi inštitúciami, posilňovanie interdisciplinárnych väzieb a úlohu odborníkov priamo pracujúcich v infraštruktúrach.

Ďalšie zistenia potvrdzujú, že tímy zložené z interných vedcov veľkých  technických infraštruktúr a externých používateľov dosahujú vyšší inovačný potenciál než homogénne tímy. Z hľadiska organizácie spolupráce sa ako najefektívnejšie ukazujú:

• rôznorodé tímy so zdieľaným vedením,
• dlhodobé partnerstvá medzi infraštruktúrami a externými inštitúciami,
• modely, v ktorých sú interní odborníci infraštruktúr plnohodnotnými spoluautormi.

Hodnotenie prínosov

Štúdia o ekonomickom oceňovaní vedeckých publikácií upozorňuje, že tradičné modely podhodnocujú prínos veľkých medzinárodných spoluprác. Po zohľadnení produktivity, ktorá rastie s počtom spoluautorov, môže mať publikácia z veľkého kolaboratívneho projektu až o niekoľko rádov vyššiu hodnotu než publikácia menšieho tímu.

Ďalšia analyzovaná štúdia prináša nový metodický rámec na posudzovanie spoločenskej hodnoty verejných špičkových technologických infraštruktúr na príklade systémov pozorovania Zeme. Uvedená analýza je založená na využívaní mapovania zainteresovaných strán, tieňovej ceny, alternatívnych scenárov, aby zachytili nielen priamy ekonomický efekt, ale aj širšie spoločenské prínosy a externé efekty.

Pre oblasť biodiverzity prehľad identifikuje pretrvávajúcu fragmentáciu v komunikácii a dátových štandardoch medzi európskymi výskumnými infraštruktúrami. Kľúčové problémy zahŕňajú nerovnomerné geografické pokrytie, rozdielne dátové štandardy a technické riešenia a nedostatočnú koordináciu medzi jednotlivými infraštruktúrami.

Spolupráca EÚ a Latinskej Ameriky

Analýza medzi EÚ a regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku (LAC) poukazuje na skutočnosť, že spolupráca je sústredená v niekoľkých európskych krajinách s vysokou publikačnou aktivitou a že pre vznik vyváženého partnerstva je potrebné posilniť kapacity v regióne LAC, zjednotiť terminológiu a zabezpečiť stabilné financovanie. 

Celé znenie Štvrťročný prehľad odbornej literatúry k výskumným a technologickým infraštruktúram 

Zverejnené 01.12.2025, slord