The Arctic as the New Knowledge Frontier. Kľúčové potreby pre arktický výskum a technológie súvisiace s vesmírom.

Foto: Christian Houge

Rada Európskej únie a Európsky parlament požiadali Európsku komisiu a vysokých predstaviteľov o predloženie návrhu v roku 2015 pre budúci rozvoj a koherentnú a integrovanú politiku EÚ pre Arktídu.

Pri tejto príležitosti sa konal v priestoroch Delegácie Nórska pre Európskej únií pól denný seminár, ktorý bol spoluorganizovaný Delegáciou Nórska pri EÚ, Nórskou radou pre výskum, Nórskym vesmírnym centrom a Európskou kanceláriou Severného Nórska.

Otvárací príhovor mal Vidar Helgesen, minister EHP a EÚ záležitostí Nórska. Na seminári boli zdôraznené hlavné témy týkajúce sa budúceho výskumu a vývoja v v Arktickom regióne a v Severnom ľadovom oceáne.

Fridtjof Unander, Nórska rada pre výskum, predstavil stratégiu výskumu v Arktíde a v severných regiónoch Nórska. Hlavné body výskumu zahŕňajú:

poskytovanie najlepších možných poznatkov a vedomostí pre verejnú správu, obchod a priemysel a pre širokú verejnosť vo všeobecnosti,
posilnenie medzinárodnej spolupráce,
posilnenie priemyselného rozvoja založenom na výskume v severnom Nórsku.

Niels Andersen, Technická univerzita Dánska, predstavil stratégiu pre Arktídu z pohľadu Dánskeho kráľovstva. Zdôraznil nové príležitosti, ktoré poskytuje Arktída a Severný ľadový oceán. Klimatické zmeny spôsobujú migráciu rýb, vďaka ktorým by v budúcnosti mohol stúpnuť rybolov. Rovnako sa otvárajú možnosti pre lodnú dopravu. Avšak na využitie tohto potenciálu, v rámci modrého rastu, je nutné dobudovať infraštruktúru. Ako príklad uviedol nutnosť vybudovania záchranného systému v arktickej oblasti, komunikačného systému a navigačného systému.

Kathrine Angell-Hansen, JPI Oceány, zdôraznila potrebu kooperácie a nutnosť medzisektorového prístupu na dosiahnutie udržateľného modrého rastu. Upozornila na potrebu vytvorenia základného rámca a nutnosť výskumu na stanovenie východiskových ukazovateľov pred zapojením priemyslu.

Nutnosti dobudovania spoľahlivého monitorovacieho systému sa venoval Torbjørn Eltoft z Univerzity Tromsø. Tieto sú potrebné na pochopenie globálneho obrazu biochemických procesov, fyzikálnych procesov, vplyvu na vzájomné antropogenické pôsobenie a následnú tvorbu politiky a predpisov.

Na vytvorenie potrebnej infraštruktúry slúžia monitorovacie stanice a systém satelitného monitorovania, ktorý je v mnohých prípadoch v extrémnych podmienkach arktickej oblasti jedinou dostupnou infraštruktúrou poskytujúcou informácie. „Satelitné monitorovanie je nevyhnutné pre bezpečné operácie v arktickom priestore,” zdôraznil Terje Wahl z Nórskeho vesmírneho centra.

Tanja Zagers, DG GROWTH, predstavila projekty európskeho vesmírneho výskumu – EGNOS, Galileo a Copernicus – ktoré vytvoria kľúčovú infraštruktúru a zabezpečia spoľahlivosť, výkonnosť a viditeľnosť monitorovacieho systému.

Na záver bola zdôraznená nutnosť kooperácie ako aj zabránenie vzniku konfliktov medzi ochranou prostredia a ekonomickým rastom.

„Musíme zmeniť naše vnímanie. Ak budeme riešiť problémy Arktídy s vedomosťami, čo máme teraz, riešenie nenájdeme. Musíme sa pozrieť za hranice súčasnosti.” Niels Andersen

Normal 0 21 false false false SK X-NONE AR-SA /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Normálna tabuľka"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-priority:99; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-para-margin-top:0cm; mso-para-margin-right:0cm; mso-para-margin-bottom:10.0pt; mso-para-margin-left:0cm; line-height:115%; mso-pagination:widow-orphan; font-size:11.0pt; font-family:"Calibri","sans-serif"; mso-ascii-font-family:Calibri; mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-hansi-font-family:Calibri; mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-fareast-language:EN-US;}

Ďaľšie informácie:

Celá správa

Program

Managing the Arctic – Norway’s views

Fakty a čísla politiky Nórska pre Arktídu

Ilustrovaný prehľad politiky Nórska pre Arktídu