Tretia správa o stave energetickej únie

Vďaka pokroku dosiahnutému v roku 2017 je EÚ na správnej ceste k splneniu cieľov projektu energetickej únie a zabezpečeniu pracovných miest, rastu a investícií. Sociálne spravodlivá transformácia na čistú energetiku je možná vďaka zavádzaniu podporných opatrení.

Tretia správa o stave energetickej únie, ktorá bola uverejnená 24. novembra 2017, opisuje pokrok dosiahnutý za posledný rok od uverejnenia druhej správy o stave energetickej únie vo februári 2017, a predstavuje očakávania na nadchádzajúci rok.

V tretej správe o stave energetickej únie sa okrem toho potvrdzuje, že energetická transformácia nie je možná bez prispôsobenia infraštruktúry potrebám budúceho energetického systému. Energetická, dopravná a telekomunikačná infraštruktúra sú čoraz viac navzájom previazané. Miestne siete budú mať čoraz väčší význam pre každodenný život európskych občanov, ktorí budú čoraz viac prechádzať na riešenia elektromobility, decentralizovanej výroby energie a riadenia odberu. Dosiahli sa síce značné úspechy, problémy však naďalej pretrvávajú najmä v sektore elektrickej energie. V záujme ich riešenia dnes Komisia prijala oznámenie o cieli dosiahnuť prepojenosť elektrizačných sústav na úrovni 15 % do roku 2030. Prijala tiež tretí zoznam projektov spoločného záujmu.

Konkrétnymi krokmi v procese dobudovania energetickej únie sú súbor iniciatív v sektore dopravy „Európa v pohybe“ z marca tohto roku, ktorého cieľom je zachovať si konkurencieschopnosť v rámci sociálne spravodlivej transformácie smerom k čistej energii a digitalizácii, ako aj balík opatrení „Čistá mobilita“, ktorý bol predložený v novembri a ktorý predstavuje rozhodujúci krok v plnení cieľa záväzného zníženia domácich emisií CO2 aspoň o 40 % do roku 2030, ku ktorému sa EÚ zaviazala v Parížskej dohode.

Dobudovanie energetickej únie si vyžaduje zapojenie a úzku spoluprácu Komisie, členských štátov a celej spoločnosti. Práve preto budú musieť začiatkom roka 2018 členské štáty dokončiť návrh integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy na obdobie po roku 2020. Predložením týchto návrhov do začiatku roka 2018 sa zároveň preukáže silné vedúce postavenie Únie na svetovej scéne.

V dôsledku geopolitických udalostí sú naďalej prioritami v roku 2017 oblasti energetiky a klímy. Zámer americkej vlády odstúpiť od Parížskej dohody podnietil EÚ, aby zaujala vedúce postavenie a reagovala posilnením synergií medzi svojimi diplomatickými stratégiami v oblasti klímy a energetiky. EÚ bude naďalej zdôrazňovať svoje odhodlanie prispieť k celosvetovému boju proti zmene klímy a posilniť existujúce globálne partnerstvá.

Najnovšia správa o stave energetickej únie hodnotí aj pokrok jednotlivých krajín. Správa o Slovensku sa zameriava na hodnotenie makroekonomických údajov, energetickej bezpečnosti a efektivity, dekarbonizácie ekonomiky, obnoviteľných energií, výskum a investície. Zo správy napríklad vyplýva:

čo sa týka energetickej bezpečnosti, Slovensko ostáva jednou z najzraniteľnejších krajín v prípade prerušenia plynových dodávok.
výrobná kapacita elektriny na Slovensku prevýšila ciele EÚ na rok 2020, pričom veľkoobchodné ceny elektriny boli v rokoch 2013-2016 nižšie ako európsky priemer, ceny plynu boli porovnateľné
pokiaľ ide o emisie, Slovensko v porovnaní s rokom 1990 výrazne znížilo emisie skleníkových plynov o 44,8% (rok 2016), čo je dvakrát viac ako priemer EÚ
elektromobilita z hľadiska počtu registrovaných elektrických vozidiel rastie, Slovensko vybudovalo základnú sieť rýchlodobíjacích staníc, za posledné tri roky počet elektrických nabíjacích staníc na Slovensku vzrástol z 50 (2014) na celkový počet 335 (2016).
v roku 2015 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Slovenska 12,9%, čo znamená, že Slovensko nielenže prekonalo predbežný cieľ na rok 2015/2016 (10%), ale aj cieľ 2017/2018 (11,4%) a je na správnej ceste splniť svoj cieľ na rok 2020 (14%).
Kvalita ovzdušia na Slovensku naďalej vyvoláva obavy. Externé zdravotné náklady spôsobené znečistením ovzdušia na Slovensku sa odhadujú na viac ako 3 mld. eur ročne.
Slovensko nie je veľmi aktívnym prispievateľom k prebiehajúcej práci plánu Strategických energetických technológií (SET).
V správe EK vyzdvihla konkrétne projekty na Slovensku v rámci investícií do oblastí čistej energie: projekt Zelená domácnostiam (2015-2018), ktorý domácnostiam poskytuje dotácie na inštaláciu fotovoltických zariadení. Projekt rekonštrukcie kotolne v Brezovej pod Bradlom (2010-2011), a nakoniec Bratislavský kohézny fond (2007-2013), ktorý umožnil zaobstarať 120 nových nízkopodlažných trolejbusov šetrných k životnému prostrediu.