V dňoch 01. – 03.10.2024 sa v Bruseli konalo podujatie s názvom „Competitive Europe Week“ („Týždeň konkurencieschopnej EÚ“), v rámci ktorého boli diskusie zamerané aj na implementáciu priemyselnej politiky na zabezpečenie hospodárskej bezpečnosti EÚ. Pozvanie do diskusií prijali aj Pascal Lamy, Philippe Ducom či Enrico Letta. 

Kľúčové body diskusie: 

• Pascal Lamy,viceprezident Parížskeho mierového fóra a  koordinátor  Jacques Delors Institutes, uviedol, že otvorený trh musí zostať kľúčovým komponentom obchodnej politiky EÚ. Ekonomika v EÚ, v porovnaní s USA alebo Čínou, rastie pomalšie, a preto je nutné podniknúť kroky na jej zlepšenie. Takisto uviedol, že EÚ je v porovnaní s inými industrializovanými krajinami viac závislá na obchode. Poznamenal dôležitosť ustálenia jednotnej definície pojmu bezpečnosť na úrovni EÚ, keďže aktuálne v tejto otázke panujú nezhody naprieč členskými štátmi. Na záver poznamenal dôležitosť postu komisára pre obchod a hospodársku bezpečnosť, ktorým sa pravdepodobne stane Maroš Šefčovič. 

• Philippe Ducom ,generálny riaditeľ ExxonMobil Europe, sa vyjadril ku zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ a aspektoch Green Deal ( „Zelenej dohody“). Zvýraznil, že veľkým problémom, kvôli ktorému nie je možné zlepšiť produktivitu a konkurencieschopnosť EÚ v porovnaní s USA alebo Čínou je práve veľká regulačná záťaž. Zvýraznil, že smernice týkajúce sa udržateľnosti predstavujú veľkú regulačnú záťaž práve pre podniky, ktoré následne investujú vyčlenené finančné prostriedky radšej v krajinách mimo EÚ. Ducom odporúča, aby sa EÚ usilovala o vytvorenie priaznivých podmienok pre obchod a investície, ktoré umožnia investorom prehodnotiť svoje investičné možnosti. Ako príklad uviedol Net Zero Industry Act (Akt o emisne neutrálnom priemysle), v rámci ktorého bol vytvorený mandát pre producentov ropy a zemného plynu, ktorí už v minulosti ťažili, aby investovali do injekčnej kapacity (injection capacity). Na záver dodáva, že na zlepšenie tohto sektora musí EÚ konzultovať a zvažovať aj odporúčania od podnikov, ktoré sú súčasťou európskeho trhu, pretože práve tie zohrávajú dôležitú úlohu v rámci dekarbonizácie. Tvrdí, že nie je správne pokračovať cestou dekarbonizácie prostredníctvom deindustrializácie. 

• Panelová diskusia moderovaná Camille Gijs (POLITICO) prebiehala medzi Yvette van Eechoud (zástupkyňa generálneho riaditeľa pre zahraničné hospodárske vzťahy, Ministerstvo zahraničných vecí, Holandsko) Tobias Gehrke (hlavný politický odborník, Európska rada pre zahraničné vzťahy), Žaneta Vegnere (zástupkyňa vedúceho kabinetu Valdisa Dobrovskisa, výkonná predsedkyňa a komisárka pre obchod, EC) a Miriam Lexmann MEP (EPP, Slovensko, kvestorka Európskeho parlamentu a členka výboru INTA). Témou diskusie bola práve hospodárska bezpečnosť, pričom podľa diskutujúcich EÚ potrebuje vybudovať silnú stratégiu hospodárskej bezpečnosti na ochranu a podporu jej záujmov vo svete. Vyplývajúc z iniciatív Európskej komisie hospodárska bezpečnosť EÚ je budovaná na troch pilieroch – ochrana, podpora, partnerstvo. EÚ by mala spolupracovať s členskými štátmi v otázkach hospodárskej bezpečnosti nakoľko veľa právomocí je vo výlučnej kompetencii jednotlivých štátov a takisto s privátnym sektorom.Vybudovanie doktríny, ktorá jasne stanoví, kedy a ako sa použijú jednotlivé piliere hospodárskej bezpečnosti, zabezpečí väčšiu zrozumiteľnosť nástrojov na zabezpečenie hospodárskej bezpečnosti pre členské štáty. Zároveň rečníci zdôraznili nutnosť zdieľania údajov medzi podnikmi v kritických oblastiach pre bezpečnosť, čím by sa zároveň posilnilo budovanie dôvery medzi členskými štátmi pri zdieľaní citlivých informácií.

• Enrico Letta, bývalý taliansky premiér a predseda Inštitútu Jacquesa Delorsa, ktorý v apríli 2024 predstavil svoju správu o jednotnom trhu EÚ s názvom „Oveľa viac než len trh – rýchlosť, bezpečnosť, solidarita“ zdôraznil dôležitosť väčšej integrácie jednotného trhu EÚ, možnosti vytvorenia spoločného finančného trhu, ako aj schému štátnej pomoci na úrovni EÚ.. Jednotný trh je podľa Lettu príliš komplikovaný pre malé a stredné podniky v krajinách EÚ a preto nevyužívajú jeho výhody. Enrico Letta navrhuje vytvorenie 28. režimu EÚ s vlastným Obchodným právom ako aj daňovým systémom, aplikovateľným kdekoľvek v Európe, čo by tiež predstavovalo jeden z transformačných krokov smerom k viac jednotnému trhu EÚ. Okrem iného predstavuje vytvorenie jedného telekomunikačného trhu v rámci EÚ, ktorý by neobmedzoval  hospodársku súťaž, ale naopak spotrebiteľ by mal neustále možnosť vybrať si vlastného operátora, keďže Letta navrhuje tzv. “odstránenie hranice” medzi štátmi v EÚ, ktoré ako Letta poznamenáva sú iba abstraktné. 

Zverejnené 17.10.2024, slord