Varšavská deklarácia 2025: Strategická budúcnosť výskumu a inovácií

Ministri zodpovední za výskum a inovácie z členských štátov EÚ, Islandu, Nórska, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva sa spoločne stretli na neformálnom stretnutí vo Varšave. Na pozvanie poľského predsedníctva v Rade EÚ diskutovali o strategickej úlohe budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie, ako aj o pripravovanej európskej stratégii pre start-upy a scale-upy. Stretnutiu predsedal Marcin Kulasec, poľský minister vedy a vysokého školstva, a delegáciu Európskej komisie viedla Ekaterina Zaharieva, eurokomisárka pre start-upy, výskum a inovácie.

Podpora start-upov a inovácií

Prvá politická diskusia na stretnutí bola zameraná na európsku stratégiu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky. Počet start-upov v EÚ je porovnateľný s USA, avšak európske inovácie čelia prekážkam pri prechode z univerzity do podnikania a z počiatočnej fázy do rastu. Ministri sa zhodli na potrebe väčších synergií medzi existujúcimi schémami podpory a zdôraznili význam “piatej slobody” – zahrnutia výskumu, inovácií, údajov a znalostí ako hnacích síl inovácií v moderných ekonomikách. Eurokomisárka Zaharieva oznámila, že stratégia Komisie pre začínajúce a rozširujúce sa podniky bude predstavená koncom mája alebo začiatkom júna 2025.

Budúcnosť 10. rámcového programu

Ministri výskumu vyslali jasný signál, že budúci 10. rámcový program (FP10) by mal zostať samostatným programom pre výskum a inovácie a nemal by byť súčasťou plánovaného Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť. Európska komisia bola poverená pripraviť návrh FP10, avšak v nedávnom uverejnenom kompase konkurencieschopnosti nie je o ňom žiadna zmienka. Podľa poľského ministra Kuláska je Varšavská deklarácia „silným odkazom ministrov vedy v EÚ pre stabilný a inteligentne navrhnutý rámcový program pre európskych vedcov a inovátorov“. Zdôraznil, že bez silného rámcového programu bude ťažké zvýšiť konkurencieschopnosť Európy a vybudovať technologickú nezávislosť. Tieto obavy sa odrazili aj v diskusiách v Európskom parlamente, kde sa venovala pozornosť budúcnosti programu Horizont Európa.

Europoslanec Christian Ehler vyjadril obavy, že Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozpočet môže podnikať kroky na integráciu FP10 do Fondu pre konkurencieschopnosť bez konzultácie s Parlamentom a Radou. Zdôraznil, že strategická úloha budúceho rámcového programu nesmie byť oslabená presmerovaním finančných zdrojov, ale naopak posilnená jasnou víziou a dostatočným financovaním. Druhá diskusia sa sústredila na úlohu budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie v posilňovaní globálnej konkurencieschopnosti Únie. Ministri diskutovali o nástrojoch budúcej politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií a o tom, ako zabezpečiť vyváženú podporu výskumu. Varšavská deklarácia o strategickej úlohe budúceho rámcového programu bola jednomyseľne podporená členskými štátmi.

Ministri požadovali primeraný rozpočet pre FP10, ktorý by podporil konkurencieschopnosť a riešenie globálnych výziev. Varovali však pred financovaním iných programov EÚ na úkor rámcového programu. Napriek všeobecnej zhode existovali rozdielne postoje týkajúce sa rozpočtu FP10, pričom niektoré krajiny chceli zachovať väčšiu finančnú flexibilitu.

Členské štáty sa zhodli na nasledujúcich hlavných prioritách deklarácie:

Posilnenie excelentnosti a vplyvu európskeho výskumu – potreba zachovať vysoké štandardy vedeckej excelentnosti a transparentnej súťaže o granty. Dôraz sa kladie na podporu projektov s vysokým spoločenským a ekonomickým dopadom, ktoré prispejú k riešeniu globálnych výziev, akými sú klimatické zmeny, zdravotné krízy a digitalizácia.
Dlhodobá strategická orientácia a stabilita financovania – zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie FP10. Finančné prostriedky by mali byť využité výlučne na podporu výskumu a inovácií, čím sa predíde ich presunu na iné politické iniciatívy.
Zlepšenie spolupráce a synergií medzi úrovňami financovania – zvýšiť koordináciu, lepší súlad a synergiu medzi dostupnými politickými a finančnými opatreniami pre výskum a inovácie na európskej, národnej a regionálnej úrovni a posilniť tak holistický prístup v rámci celého hodnotového reťazca.
Podpora diverzity, inklúzie a rovnosti v akademickom prostredí – podporné opatrenia pre ženy vo vede, mladých výskumníkov a nedostatočne zastúpené skupiny. Programy by mali byť prispôsobené tak, aby podporovali vyvážené pracovné podmienky a rovné príležitosti.
Posilnenie kľúčových európskych vedeckých inštitúcií – Európska rada pre výskum (ERC) a Európska rada pre inovácie (EIC) by si mali zachovať nezávislosť a získať väčší priestor.
Minimalizácia administratívnej záťaže – zjednodušiť grantové procesy a znížiť byrokratickú záťaž pre výskumné inštitúcie a univerzity.