Európska únia pokračuje v dlhodobom raste investícií do výskumu a vývoja (VaV). Podľa Eurostatu dosiahli celkové výdavky EÚ na VaV v roku 2024 odhadom 403,1 mld. EUR, čo predstavuje medziročný rast o 3,6 % (389,2 mld. EUR v roku 2023). V porovnaní s rokom 2014 ide o nárast o 62,2 % (248,6 mld. EUR), čo potvrdzuje, že výdavky v poslednom desaťročí rástli stabilne.
Z pohľadu „intenzity“ (t. j. výdavky na Vav ako podiel na HDP) je obraz konzervatívnejší: intenzita výskumu a vývoja v EÚ v roku 2024 zostala na úrovni 2,2 % HDP, podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch. Za celé desaťročie (2014 – 2024) sa tento ukazovateľ posunul len mierne, o +0,1 percentuálneho bodu. Dlhodobým cieľom EÚ je pritom dosiahnuť úroveň 3 % HDP.
Z čoho sa skladajú výdavky EÚ
Pre pochopenie vývoja je dôležité sledovať nielen celkovú sumu, ale aj to, v ktorých sektoroch sa výskum a vývoj realizuje. Štruktúra výdavkov EÚ v roku 2024 ukazuje jednoznačnú dominanciu podnikovej sféry – práve tá tvorí základ európskeho inovačného výkonu, zatiaľ čo vysoké školy a verejná správa sú nevyhnutné najmä z pohľadu kapacít, inštitucionálneho zázemia a verejných politík.
V roku 2024 sa celkové výdavky EÚ na VaV rozdelili medzi sektory nasledovne:
- Podnikateľský sektor: 268,1 mld. EUR (66,5 %)
- Vysokoškolský sektor: 86,1 mld. EUR (21,4 %)
- Vládny sektor: 43,5 mld. EUR (10,8 %)
- Súkromný neziskový sektor: 5,4 mld. EUR (1,3 %)
Táto skladba je dôležitá aj z pohľadu konkurencieschopnosti: štáty, ktoré dosahujú najvyššiu intenzitu výskumu a vývoja, spravidla stoja na stabilnom a rozsiahlejšom firemnom výskume a vývoji, ktorý má priamu väzbu na inovácie, produktivitu a komercializáciu výsledkov.
Kľúčové zistenia v EÚ
- Výdavky v eurách rastú rýchlejšie než intenzita v % HDP. EÚ investuje do VaV viac, no podiel na HDP sa dlhodobo mení len mierne, čo naznačuje rast výdavkov prevažne v súlade s ekonomickým vývojom.
- Rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné. Hranicu 3 % HDP v roku 2024 dosiahlo alebo prekročilo len šesť štátov: Švédsko (3,6 %), Belgicko (3,4 %), Rakúsko (3,3 %), Fínsko (3,2 %), Nemecko (3,1 %) a Dánsko (3,0 %). Na opačnej strane spektra zostávajú krajiny s intenzitou 1 % HDP a menej.
- Rozhoduje podnikový sektor. Približne dve tretiny výdavkov na VaV v EÚ realizujú podniky, čo je kľúčový rozdiel oproti krajinám, kde systém stojí vo väčšej miere na verejných zdrojoch.
Slovensko
Slovensko dosiahlo podľa Eurostatu v roku 2024 intenzitu výdavkov na VaV na úrovni približne 1,0 % HDP, čím sa zaradilo medzi členské štáty s najnižšou intenzitou. V dlhšom horizonte je viditeľný len mierny posun: z úrovní približne okolo 0,9 % HDP v roku 2014 na približne 1,0 % HDP v roku 2024. Z hľadiska dynamiky nejde o výraznejší zlom, ale o pozvoľný vývoj bez výraznej akcelerácie.
Porovnanie s priemerom EÚ v roku 2024 ukazuje pretrvávajúci odstup:
- EÚ: 2,2 % HDP
- Slovensko: 1,0 % HDP
Rozdiel predstavuje približne 1,2 percentuálneho bodu v neprospech Slovenska, pričom Slovensko sa pohybuje približne na úrovni necelej polovice priemeru EÚ v pomere výdavkov na VaV k výkonu ekonomiky.
Rok 2024 potvrdil, že EÚ v absolútnych sumách do výskumu a vývoja investuje čoraz viac, no intenzita výdavkov voči HDP rastie len mierne a rozdiely medzi štátmi pretrvávajú. V prípade Slovenska nejde iba o otázku celkovej úrovne, ale aj o štruktúru: priestor na približovanie sa priemeru EÚ je úzko prepojený najmä so schopnosťou posilňovať a stabilizovať podnikové investície do VaV, popri funkčnom verejnom a akademickom zázemí.
Zverejnené 8.12.2025, slord
