Organizácia Science Business zorganizovala v dňoch 8. a 9. februára 2022 svoju výročnú konferenciu na tému Horizont Európa – Prvé zhodnotenie.
Prvý deň sa debatéri zaoberali rozsiahlou škálou tém, a to najme problematike, či sa EÚ dokáže vyrovnať s tlakom pandémie COVID-19, klimatickej krízy a ďalších problémov, a či sú nevyhnutné nové prístupy na posilnenie fungovania a odolnosti EÚ.
Rémi Quirion, hlavný vedecký predstaviteľ Quebecu z ministerstva hospodárstva, vedy a inovácií, mal veľmi zaujímavé postrehy. V diskusii zdôraznil potrebu budovania vzájomnej dôvery medzi vedcami a tvorcami legislatívy. Tvorcovia legislatívy členských štátov by mali byť zároveň pri svojich návrhoch transparentnejší, komunikatívnejší a otvorenejší pred laickou verejnosťou.
Častá otázka, ktorá bola kladená vystupujúcim, sa týkala práve problematiky nedôvery občanov vo vedu a výskum v súvislosti s očkovaním. Nicole Grobert, predsedníčka skupiny hlavných vedeckých poradcov Európskej komisie, poznamenala, že „je potrebná progresívna zmena školského systému tak, aby bola laická verejnosť pripravená lepšie spracovávať vedecké poznatky a informácie.“ Zmenou školského systému má Nicole Grobert na mysli zapracovanie vedy a výskumu do školských osnov. Táto myšlienka vychádza z predpokladu, že mládež ktorá sa bude stretávať s vedeckými postupmi bude dôverovať vedcom a zároveň im aj lepšie porozumie.
Jednou z tém diskusií bola otázka: Ako môže program Horizont Európa zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu a vedcov? V diskusií k tejto téme sa debatéri zamerali nato, ako sa pomocou programov Horizont 2020 a Horizont Európa vypracovali projekty na podporu vytvárania dôvery vo vedu. Príkladom je projekt TRESCA, ktorý sa zameriava na štúdium a pochopenie faktorov dôvery v inštitúcie a vedcov.
Práve prostredníctvom projektu TRESCA boli zorganizované aj workshopy s občanmi. Na základe predmetných workshopov bolo zistené, že verejnosť uprednostňuje správy z masmédií pred rozsiahlymi vedeckými analýzami. Je prirodzené, že laická verejnosť nesiaha po zložitých vedeckých správach, preto by sa vedci mali snažiť prezentovať vedecké poznatky stručne a fakticky.
Posledným bodom programu prvého dňa bolo predstavenie iniciatívy „Stick to Science„. Ide o kampaň podporenú poprednými osobnosťami vedeckého sveta, aby sa výskumná spolupráca medzi Švajčiarskom, Spojeným kráľovstvom a EÚ uprednostnila pred politickými rozdielmi. Viac o iniciatíve „Stick to Science“ zistíte tu.
Druhý deň konferencie sa niesol vo svetle globálnych aspektov vedy a výskumu z pohľadu EÚ, budúcnosti a cieľov programu Horizont Európa, a možnostiach globálnej spolupráce vedcov a inštitúcií.
Naprieč diskusiám panoval jeden spoločný názor, a teda spoločné výzvy vedcov k prekonaniu politických bariér v záujme rozvoja vedy a výskumu, keďže len spoluprácou je možné v tejto oblasti napredovať.
Účastníci mali možnosť sa zúčastniť širokého spektra rôznych diskusií na veľmi vysokej úrovni so špičkou vedeckého a výskumného sveta.
Čo sa týka zhodnotenia programu Horizont Európa ako takého, je možné skonštatovať na základe výrokov vedcov a debatérov, že Horizont Európa dôkladne spĺňa svoj účel, ako akcelerátor vedecko-výskumnej spolupráce v Európe aj mimo nej.
Z konferencie nám vyplýva potreba obnovenia európskej suverenity v oblasti vedy a výskumu. Do budúcna je nevyhnutné vytvoriť európsku kooperáciu na čo najvyššej úrovni, aby mohla konkurovať globálnym hráčom, ako je Čína a USA.
Viac informácií:
Zverejnené 15.2.2022, slord
