Dňa 26. februára 2020 zverejnila Európska komisia správy o členských krajinách za rok 2020 (Country reports), ktoré analyzujú kľúčové socioekonomické výzvy každého členského štátu.
Správy analyzujú napĺňanie Ročnej stratégie udržateľného rastu na rok 2020, ktorá sa zameriava na konkurencieschopnú udržateľnosť s cieľom budovať hospodárstvo, ktorá bude slúžiť ľuďom a planéte. Každá krajina je hodnotená na základe implementácie Európskeho piliera sociálnych práv a dodržiavania jeho sprievodnej „výsledkovej tabule“. Správy o krajinách sa zameriavajú na štyri dimenzie: udržateľné životné prostredie, produktivitu, spravodlivosť a makroekonomickú stabilitu.
V správach je tentokrát hodnotený aj pokrok členských štátov pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs) identifikovaných OSN, zdôrazňujúc makroekonomické politiky a politiky zamestnanosti, ktoré môžu pomôcť krajinám dosiahnuť dané ciele. Analyzujú tiež výzvy a príležitosti každej krajiny vychádzajúc z ich podnebia a transformácie energetiky. V rovnakom duchu určujú aj priority pre podporu z Mechanizmu pre spravodlivý prechod, ktorý poskytne finančnú a praktickú podporu ušitú na mieru pre regióny, ktoré budú musieť prejsť najväčšou transformáciou súvisiacu s cieľmi Európskeho ekologického dohovoru.
SPRÁVA O KRAJINE 2020 – SLOVENSKO
Podľa Správy o krajine, Slovensko zaznamenalo v posledných dekádach značný hospodársky rast a prešlo výraznými štrukturálnymi reformami s cieľom dosiahnuť priemer EÚ. Napriek tomu čelí (rovnako, ako iné krajiny) výzvam v podobe starnutia populácie, zmeny klímy a digitálnej transformácie. Na udržanie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu sú preto pre Slovensko nevyhnutné štrukturálne zmeny vo viacerých oblastiach, vyššie investície do infraštruktúry, zlepšenie kvality školstva a odbornej prípravy, väčšej inklúzie a tiež vyššej kvality verejných inštitúcií. Pokrok Slovenska pri dobiehaní EÚ sa spomalil a v súčasnosti zaostávame za tempom iných krajín v rámci strednej a východnej Európy. Taktiež naďalej zostáva problémom značná rozvojová priepasť medzi slovenskými regiónmi, a to najmä v porovnaní so západným Slovenskom. Správa tiež poukázala na fakt, že hoci podmienky na trhu práce sa stále zlepšujú a mzdy rastú, čoraz viac domácnosti sa zadlžuje, čo môže spôsobiť finančnú nestabilitu.
Čo sa týka plnenia cieľov udržateľného rozvoja (SDG), Slovensko dosahuje v porovnaní s priemerom EÚ lepšie výsledky v oblasti viacerých sociálnych SDG, no nepriaznivý vplyv majú na rozvoj environmentálne tlaky a meniaca sa klíma. V prípade Kvality ovzdušia sa Slovensko zaraďuje na posledné priečky. Znečisťovanie ovzdušia zapríčiňuje hlavne vykurovanie domácnosti prostredníctvom tuhých palív až po rôzny odpad. Napriek tomu sa Slovensku podarilo (čiastočne) naplniť určité ciele, ako napríklad zníženie emisií skleníkových plynov a zvyšuje sa aj miera recyklácie a zároveň sa znižuje miera skládkovania odpadu.
SLOVENSKO 2020 – VÝSKUM A INVESTÍCIE
Správa poukázala na viacero faktov aj v oblasti investícií, výskumu a digitálnej transformácie:
- Investície do výskumu a vývoja sa v poslednom desaťročí zvýšili, no do veľkej miery závisia od Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Slovensko sa príliš spolieha na financovanie z EŠIF, vynárajú sa teda otázky týkajúce sa udržateľnosti financovania výskumu a vývoja.
- Využívanie prostriedkov v rámci operačného programu pre výskum a inovácie (OP VaI) je podľa Európskej komisie pomalé a má negatívny vplyv na výdavky na výskum a vývoj. Slovensko by preto malo viac zefektívniť systém riadenia a kontroly, aby sa predišlo ďalším stratám finančných prostriedkov EÚ pre výskum a inovácie.
- Správa tiež poukázala na nedostatočnú koordináciu medzi ministerstvami a výkonnými agentúrami a tiež absenciu výskumno-inovačnej stratégie. Nedostatočná efektívnosť tak tiež ovplyvňuje aj verejné financovanie výskumu a vývoja.
- Pomerne nízka kvalita verejného výskumu stojí aj za nižšou schopnosťou prilákať študentov a výskumných pracovníkov na Slovensko a tiež obmedzuje rozvoj zručností. Slovensko by preto malo prijať cielené opatrenia na prilákanie zahraničných študentov a vedcov a viac internacionalizovať slovenskú vedy a inovácie na Slovensku.
- Výdavky podnikov na výskum a vývoj sú príliš nízke na to, aby výraznejším spôsobom posilnili inovácie, najmä medzi malými a strednými podnikmi (MSP). Intenzita výskumu a vývoja slovenských podnikov je jednou najnižších z EÚ. Výdavky stredných podnikov na výskum a vývoj sú menej než polovičné v porovnaní s priemerom EÚ. Na zlepšenie výskumného ekosystému MSP sa uskutočňujú opatrenia, ktoré sú financované prevažne z EŠIF. Tieto zdroje sú však čerpané MSP obmedzene kvôli zložitým a administratívnym postupom.
- Existuje nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a regionálne rozdiely obmedzujú schopnosť Slovenska využívať výhody vyplývajúce z inteligentnej špecializácie. Stratégia inteligentnej špecializácie neodzrkadľuje rozdiely medzi regiónmi a technologickej transformácii slovenského hospodárstva bráni súčasný súbor zručností a slabo rozvinuté politiky pre budúce zručnosti. Začala sa však revízia stratégie, ktorej cieľom bude vymedziť nové spôsobu rastu, identifikovať opatrenia na zvýšenie výkonnosti výskumu a inovácií a posilniť systém správy a riadenia.
Zdroj: Európska Komisia
