Čo majú spoločné tri expertné správy Enrica Lettu, Maria Draghiho a Manuela Heitora, a v čom sa naopak líšia? Pozreli sme sa na odporúčania vyplývajúce z troch uvedených správ, ktoré už niekoľko mesiacov určujú smer diskusií o budúcnosti Európy, jej konkurencieschopnosti a postavení vedy, výskumu a inovácií.

Všetky tri správy, publikované v priebehu roku 2024, sú výsledkom práce nezávislých expertných skupín poverených Európskou komisiou alebo Európskou radou. Každá zo správ ponúka vlastný uhoľ pohľadu:

• Letta sa vo svojej správe zameriava na aktuálny stav a budúcnosť jednotného trhu EÚ,
• Draghi prináša kritický pohľad na konkurencieschopnosť európskej ekonomiky,
• Heitor a jeho tím navrhujú konkrétne odporúčania pre oblasť vedy, výskumu a inovácií so zreteľom na predbežné zistenia o programe Horizont Európa.

 

Tieto tri správy prichádzajú v kľúčovom období formovania novej Európskej komisie, prvých diskusií o novom viacročnom finančnom rámci EÚ (2028-2034) a tým pádom aj o budúcnosti 10. rámcového programu pre výskum a inovácie (FP10). Aby sme zhrnuli kľúčové poznatky z jednotlivých správ, rozhodli sme sa priblížiť vám ich cez pohľady na vybrané témy a načrtnúť smerovanie aktuálnych diskusií.

Piata sloboda na posilnenie výskumu, inovácií a vzdelávania

V apríli 2024 bývalý taliansky premiér a predseda Inštitútu Jacquesa Delorsa, Enrico Letta, predstavil svoju správu o jednotnom trhu EÚ s názvom „Much more than a market – speed, security, solidarity.“ Ústrednou témou správy je zavedenie tzv. piatej slobody do európskeho jednotného trhu. Táto sloboda by mala zahŕňať možnosť skúmať, objavovať a tvoriť bez disciplinárnych alebo umelých hraníc a obmedzení, a to v prospech ľudstva. Ide o novú dimenziu jednotného trhu, ktorý doteraz garantoval štyri základné slobody – voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Piata sloboda by podľa Lettu slúžila ako katalyzátor pre pokrok v oblastiach výskumu a vývoja, spracovanie dát, umelej inteligencie, kvantovej výpočtovej techniky, biotechnológií, biorobotiky a vesmírnych technológií.

Hoci ďalšie dve expertné správy pojem „piata sloboda“ priamo nespomínajú, obsahujú návrhy s podobným myšlienkovým základom. Bývalý taliansky premiér a prezident Európskej centrálnej banky, M. Draghi, vo svojej správe navrhuje vytvorenie „Únie pre výskum a inovácie“, ktorá by podporovala jednotnú európsku stratégiu v tejto oblasti.

M. Heitor, bývalý štátny tajomník pre vedu, technológie a vyššie vzdelávanie Portugalska, vo svojich odporúčaniach apeluje na zjednotenie európskych politík pre vedu, výskum a inovácie. Medzi jeho návrhmi rezonuje ambícia zdvojnásobiť rozpočet budúceho rámcového programu FP10 na úroveň 220 miliárd EUR – čo je viac, než doterajšie požiadavky výskumno-inovačných komunít či návrh Draghiho správy na úrovni 200 miliárd EUR. Heitor svoje odporúčanie odôvodňuje potrebou financovať všetky vysokokvalitné projektové návrhy. Poukazuje pritom na skúsenosti z programu Horizont 2020, kde až 74 % excelentných projektov ostalo bez financovania.

Výskum a inovácie ako jadro európskeho hospodárstva a konkurencieschopnosti

V kontexte návrhu piatej slobody, zameranej na voľný pohyb výskumu, inovácií, znalostí a vzdelávania, ako aj odporúčaní navýšiť rozpočet nasledujúceho programu FP10, je zrejmé, že všetky tri expertné správy pripisujú výskumu a inováciám kľúčové miesto v európskom hospodárstve. Zároveň uznávajú ich zásadnú úlohu v posilňovaní konkurencieschopnosti európskej ekonomiky.

Na dôležitosť tejto témy upozornila aj predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyen, počas predstavenia Draghiho správy. Zdôraznila, že panuje široký konsenzus o tom, že konkurencieschopnosť musí byť prioritou európskej agendy a v centre všetkých európskych politík. Výskum a inovácie označila za jadro európskeho hospodárstva a motor jeho konkurencieschopnosti, čo sa premietlo aj do mandátnych listov budúcich eurokomisárov.

Zmeny v štruktúre portfólií Európskej komisie naznačujú posilnenie dôležitosti startupov a inovácií. Oblasť výskumu a inovácií už nebude po novom spojená s kultúrou, vzdelávaním a mládežou, ale bude tvoriť samostatné portfólio s názvom „Startupy, výskum a inovácie“, ktorého vedenie by mala prevziať Ekaterina Zaharieva z Bulharska.

V Heitorovej správe sa zároveň zdôrazňuje, že Európa musí pokračovať v transformačnej agende, zameranej na riešenie štyroch vzájomne prepojených oblastí: konkurencieschopnej excelentnosti, priemyselnej konkurencieschopnosti, spoločenských výziev a posilňovania ekosystému výskumu a inovácií.

Preklenutie inovačnej priepasti: Startupy, scale-upy a prelomové technológie

Európa čelí dlhodobo vážnej výzve, a to rastúcej inovačnej priepasti voči USA a Číne, obzvlášť v oblasti špičkových technológií, keďže sa jej napriek výskumnému potenciálu nedarí efektívne pretaviť inovácie do komerčnej podoby. Inovačná kapacita EÚ ako celku naďalej zaostáva za kapacitou USA, pričom výkon Číny sa za posledné dve desaťročia viac než strojnásobil a rýchlo sa približuje k úrovni EÚ (obr.  č. 1). Tento problém, zdôraznený vo všetkých troch expertných správach, je hlavným pilierom analýzy M. Draghiho, ktorý upozorňuje na fragmentáciu európskeho inovačného systému a regulačné prekážky, ktoré nútia mnohé z najinovatívnejších startupov hľadať kapitál a rastové príležitosti mimo EÚ, najmä v USA.

Obrázok č. 1: Vývoj inovačného výkonu EÚ a jej hlavných konkurentov. Zdroj: Draghiho správa o konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, str. 230

M. Draghi vo svojej správe upriamuje pozornosť na tieto nedostatky a ako jedno z kľúčových odporúčaní navrhuje navýšenie rozpočtu programu FP10 na podporu prelomových inovácií. Navrhuje tiež reformu Európskej rady pre inovácie (EIC) po vzore amerických agentúr typu ARPA (Advanced Research Projects Agencies), ktoré financujú vysoko rizikové, no potenciálne prelomové projekty. Na tieto návrhy nadväzuje aj správa M. Heitora, ktorá odporúča vytvorenie experimentálnej jednotky na testovanie nových metód hodnotenia a financovania projektov, vrátane možného využitia umelej inteligencie pri procesoch podávania a spracovania projektových žiadostí.

Heitorova správa ďalej zdôrazňuje potrebu významného navýšenia rozpočtu EIC a ochrany jeho nezávislosti pred tlakom členských štátov či útvarov Komisie. Navrhuje prilákať súkromných investorov, čím by sa existujúci fond EIC v hodnote 3,5 miliardy EUR mohol transformovať na 10-ročný fond s rozpočtom 30 miliárd EUR.

Ďalšou z možností na podporu prechodu od vynálezu ku komercializácii je podľa Draghiho zavedenie jednotného patentu vo všetkých členských štátoch EÚ a vytvorenie štatútu „inovatívnej európskej spoločnosti“, ktorý by poskytol firmám jednotnú digitálnu identitu platnú na celom európskom trhu a uľahčil ich podnikanie naprieč EÚ.

Téme startupov by sa mala bližšie venovať aj budúca eurokomisárka pre startupy, výskum a inovácie, ktorá bude zastrešovať vypracovanie stratégie EÚ pre začínajúce ako aj rozširujúce sa podniky s cieľom zlepšiť rámcové podmienky na podnikanie.

Riešenie investičnej medzery

V tejto súvislosti E. Letta zdôrazňuje aj potrebu riešiť investičnú medzeru v oblasti výskumu a inovácií, ktorú je nevyhnutné preklenúť prostredníctvom efektívneho zosúladenia verejných a súkromných investičných stratégií. Letta vo svojej správe zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi oboma sektormi, aby sa zabezpečilo dostatočné financovanie kľúčových inovácií. V Draghiho správe sa uvádza, že európske podfinancovanie je prevažne spôsobené podnikateľským sektorom, ktorého výdavky na výskum a vývoj predstavujú približne 1,3 % HDP, čo je výrazne pod úrovňou 2,4 % v USA a 1,9 % v Číne (obr. č. 2). Investície súkromného sektora do výskumu a vývoja tvoria iba 67 % z celkových výdavkov na výskum a vývoj v EÚ, v porovnaní s 81 % v USA a 76 % v Číne.

Obrázok č. 2: Intenzita výskumu a vývoja ako % HDP podľa zdroja financovania, 2021. Zdroj: Draghiho správa o konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, str. 235

Podľa M. Draghiho by na dosiahnutie strategických cieľov EÚ, ako sú zvýšená konkurencieschopnosť a technologická suverenita, bolo potrebné každoročne investovať ďalších 800 miliárd EUR. Tento cieľ vyžaduje väčšiu synergiu medzi verejnými a súkromnými investormi a jasné politické záväzky na úrovni členských štátov. Obe správy, Draghiho aj Heitora, apelujú na opätovné potvrdenie záväzku členských štátov investovať minimálne 3 % HDP do výskumu a vývoja, keďže aktuálny priemer v EÚ sa pohybuje na úrovni 2,2 % a na Slovensku výdavky dosahujú úroveň 0,98 % HDP.

Národné investície a kapacity sú taktiež kľúčové pre schopnosť krajiny zapojiť sa do medzinárodných spoluprác v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Heitorova správa poukazuje na pozitívnu koreláciu medzi národnými výdavkami členských štátov a ich úspešnosťou pri získavaní financovania z programu Horizont Európa (obr. č. 3). Táto korelácia, aj napriek iným faktorom ovplyvňujúcim národné financovanie výskumu, vývoja a inovácií (napr. veľkosť krajiny, priemyselná základňa, politické priority a ďalšie), zdôrazňuje význam pevnej národnej základne, na ktorej možno budovať pridanú hodnotu EÚ.

Obrázok č. 3: Výdavky členských štátov EÚ na VVaI a ich úspešnosť pri získavaní financovania z programu Horizont Európa. Zdroj: Heitorova správa “Align, act, accelerate”, str. 37

Heitorova správa navyše navrhuje reformu európskeho semestra, hlavného politického nástroja EÚ na koordináciu hospodárskej a fiškálnej politiky. Táto reforma by mala zahŕňať systematické zohľadňovanie verejných a súkromných výdavkov na výskum, vývoj a inovácie, a to aj prostredníctvom štrukturálnych fondov.

Jednoduchší a atraktívnejší program: Zjednodušenie pre startupy a malé a stredné podniky

Zásadná simplifikácia rámcového programu a jeho väčšia dostupnosť pre startupy, malé a stredné podniky (MSP) patria medzi hlavné témy všetkých troch expertných správ, ako aj agendy budúcej eurokomisárky pre startupy, výskum a inovácie. Súčasné výzvy, vrátane zložitého administratívneho procesu a zdĺhavého schvaľovania projektov, často odrádzajú menšie subjekty a súkromný sektor od účasti v programe.

M. Heitor vo svojej správe navrhuje zaviesť princíp „najprv dôveruj, potom hodnoť“, čím by sa skrátil čas medzi podaním žiadosti a uzavretím grantovej dohody, ktorý dnes trvá takmer 12 mesiacov. Okrem toho Heitor odporúča využívanie umelej inteligencie na zjednodušenie podávania a hodnotenia projektových žiadostí, odstránenie duplicity medzi nástrojmi a zavedenie nepreskriptívnych výzvy, ktoré umožnia väčšiu flexibilitu pre žiadateľov.

Podobný prístup presadzuje aj M. Draghi, ktorý vo svojej správe upozorňuje, že súčasný program Horizont Európa je pre nováčikov často neprehľadný a že verejno-súkromné partnerstvá nevyužívajú svoj plný potenciál. Draghi tiež odporúča reformy, ktoré by zatraktívnili rámcový program pre súkromný sektor a pomohli prekonať bariéry vstupu.

Budúca eurokomisárka Ekaterina Zaharieva plánuje testovať dvojfázový proces podávania projektov, kde by sa v prvej fáze žiadosti predkladalo iba jadro projektu, a podrobnejšia dokumentácia by nasledovala až po jeho schválení. Táto myšlienka, podporovaná aj konceptom hodnotenia naslepo (z angl. blind evaluation), by mohla zásadne zjednodušiť byrokratickú záťaž pre žiadateľov a eliminovať možnú podvedomú zaujatosť hodnotiteľov.

V nedávno uniknutom prípravnom dokumente Európskej komisie ohľadom štruktúry programov EÚ sa objavil aj neoficiálny návrh na spojenie všetkých fondov pre výskum a inovácie, vrátane Európskej rady pre výskum (ERC) a Európskej rady pre inovácie (EIC), do jedného fondu pre konkurencieschopnosť v rámci budúceho rámcového programu FP10. Podľa tohto návrhu by za správu celého rozpočtu mohla byť zodpovedná len jedna inštitúcia, čo by síce zjednodušilo rozhodovacie procesy, ale zásadne by zmenilo spôsob vyjednávania rozpočtu pre jednotlivé politické priority. Na druhej strane by takýto fond mohol prispieť k zjednodušeniu, nakoľko by fungovanie fondu podliehalo jednotným pravidlám. V prípade Draghiho a Lettovej správy možno daný návrh považovať v súlade s ich odporúčaniami, t. j. zakotvením výskumu a inovácií ako jedného z nástrojov na naštartovanie európskeho hospodárstva a konkurencieschopnosti.

Na druhej strane je tento návrh v rozpore s Heitorovou správou, ktorá apeluje na zabezpečenie nezávislosti vedeckej rady ERC a zabezpečenie ochrany EIC pred tlakom zo strany členských štátov a útvarov Komisie. Heitorova správa zároveň odporúča vznik Technologickej rady určenej na podporu účasti súkromných podnikov v rámcovom programe zloženej z odborníkov z priemyslu a vznik Rady pre spoločenské výzvy, ktorá by pokrývala výskumnú zložku misií, partnerstiev a kolaboratívny výskum v rámci príslušných klastrov.

Budúcnosť Wideningu: Posilnenie výskumno-inovačných kapacít naprieč EÚ alebo koncentrácia nástrojov

Widening, schéma zameraná na prekonávanie rozdielov vo výskumno-inovačnej výkonnosti členských štátov EÚ, je predmetom viacerých odporúčaní v Heitorovej správe, zatiaľ čo Draghiho a Lettova správa sa tejto téme venujú len okrajovo. Heitor zdôrazňuje potrebu, aby budúci rámcový program FP10 bol dobre financovaný a lepšie navrhnutý, pričom varuje, že európske financovanie nemôže nahradiť nízke národné investície.

Heitorova správa odporúča prepojiť Widening akcie s povinnosťou členských štátov zvýšiť svoje vlastné národné investície do výskumu a inovácií. Súčasťou tejto stratégie by mala byť aj iniciatíva na monitorovanie technológií, ktorá by pomáhala identifikovať a podporovať technológie budúcnosti.

Správa ďalej navrhuje koncentráciu súčasných Widening nástrojov s cieľom zvýšiť vedecké a technické kapacity v novších členských štátoch, najmä vo východnej Európe. Medzi odporúčaniami je aj vytvorenie nového programu s názvom „Advancing Europe“, ktorý by kombinoval funkčné prvky existujúcich Widening iniciatív, ako napríklad Teaming a mobilitu zamestnancov MSCA. Nástroje ako Twinning a Hop-On však vyžadujú prehodnotenie. Nový program by zároveň nebol obmedzený len na súčasné Widening krajiny, ale rozšíril by sa na všetky zaostávajúce regióny a inštitúcie s nízkou výkonnosťou v rámci celej EÚ.

Hoci Draghiho správa neprináša konkrétne odporúčania pre Widening, zdôrazňuje potrebu riešiť fragmentáciu verejných výdavkov na výskum a inovácie medzi členskými štátmi. Pre FP10 odporúča zamerať sa na jasne definované strategické priority a zachovať iba tie nástroje, ktoré preukázali efektivitu. Pre základný výskum Draghi navrhuje rozšíriť vysoko konkurenčné programy, ako je ERC, a zároveň zaviesť nový program “ERC pre inštitúcie” (ERC-I) zameraný na excelentnosť inštitúcií. Tento program by zabezpečil dlhodobé financovanie a zdroje pre špičkové akademické inštitúcie, čím by podporil ich ambíciu dosiahnuť vrchol akademickej excelentnosti. ERC-I by sa zameriavalo na konkrétne výskumné jednotky v etablovaných európskych inštitúciách, pričom inšpiráciu by mohlo čerpať z francúzskej iniciatívy LabEx (Laboratoires d’Excellence), ktorá bola spustená v roku 2010.

Podpora talentov: Mobilita výskumných pracovníkov a Akcie Marie Skłodowska-Curie

Zvýšenie mobility výskumných pracovníkov a inovátorov v rámci EÚ je jednou z kľúčových tém, ktorým sa venujú všetky tri správy. E. Letta zdôrazňuje potrebu odstrániť administratívne a právne prekážky, ktoré bránia bezproblémovej mobilite v EÚ. Podľa Lettu je nevyhnutné aj ďalšie rozšírenie existujúcich programov, ako sú Akcie Marie Skłodowska-Curie (MSCA), ktoré podporujú mobilitu naprieč Európou a zlepšujú prístup ku kariérnym príležitostiam.

Lettova správa tiež varuje pred vážnymi dôsledkami migrácie európskych talentov za príležitosťami mimo EÚ, čo negatívne ovplyvňuje inovačnú kapacitu EÚ. Správa preto vyzýva na prijatie opatrení, ktoré by zabezpečili, že Európa zostane atraktívnym miestom pre výskum a inovácie.

Heitorova správa prichádza s ďalšími návrhmi na posilnenie mobility a podpory pre výskumníkov, medzi ktoré patrí navýšenie financovania pre MSCA a rozšírenie spolupráce medzi programami MSCA a priemyslom. Okrem toho navrhuje zavedenie nového nástroja s názvom „Vyberte si Európu“, ktorý by podporil mladých výskumníkov na ich prvom postdoktorandskom poste alebo po ňom, a to počas piatich rokov. Heitorova správa zároveň upozorňuje na hrozbu potenciálnych plánov prepojenia programu Erasmus+ s MSCA a ERC, ktoré by podľa správy mali zostať oddelené, a to najmä vzhľadom na svoju excelentnosť.

Vzdelávanie, Erasmus+ a budúcnosť európskych univerzitných aliancií

Európsky vzdelávací priestor (EEA) je podľa Lettu rozhodujúcim rozmerom „piatej slobody“ a v tejto súvislosti považuje zavedenie európskych diplomov za „základný kameň“ tejto iniciatívy. Okrem diplomov Lettova správa zdôrazňuje aj potrebu vytvorenia európskych vzdelávacích programov pre špecifické disciplíny, ako sú inžinierstvo, vzdelávanie učiteľov, európske zdravotnícke profesie a IKT/AI. Letta tiež navrhuje zvýšenie financovania pre 60 existujúcich európskych univerzitných aliancií, do ktorých je zapojených aj 8 slovenských univerzít.

Heitorova správa, podobne ako Lettova, uznáva dôležitosť európskych univerzitných aliancií a úspech programu Erasmus+. Heitor navrhuje, aby aliancie boli podporované v prijímaní experimentálnych prístupov s vysokým rizikom, ale aj vysokým ziskom, čím by sa z nich stali laboratóriá pre rozvoj nových poznatkov. Špeciálna pozornosť by sa mala venovať postgraduálnemu štúdiu a výskumu, ktorý by mal prinášať vysokú európsku pridanú hodnotu.

Letta zároveň zdôrazňuje význam mobility počas štúdia, nielen na vysokoškolskom, ale aj na stredoškolskom stupni. Podľa správy by skúsenosť s mobilitou mala byť povinnou súčasťou stredoškolského vzdelávania pre všetkých Európanov mladších ako 18 rokov v rámci iniciatívy Erasmus pre všetkých / Erasmus High School.

Obrázok č. 4: Nedostatok zručností vo vybraných krajinách. Zdroj: Draghiho správa o konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, str. 258

Z pohľadu Draghiho sa téma vzdelávania zameriava skôr na potreby trhu práce, pričom zdôrazňuje, že nedostatok zručností, najmä digitálnych, je významnou prekážkou pri zavádzaní nových technológií a inovácií v spoločnosti. V správe upozorňuje, že v priemere 54 % firiem v EÚ považuje nedostatok zručností za hlavnú prekážku investícií a rovnaký podiel sa stretáva s ťažkosťami pri nábore IKT špecialistov (obr. č. 4). V súvislosti s programom Erasmus+ Draghi odporúča výrazné zvýšenie jeho financovania v nasledujúcom programovom období (2028–2034), aby sa program dostal ku každému mladému človeku v EÚ. Podľa odhadov Draghiho správy by sa financovanie muselo päťnásobne zvýšiť, aby sa tento cieľ naplnil.

Obrana a dvojité použitie technológií: Zlepšenie koordinácie a inovačného potenciálu

V oblasti obrany všetky tri správy zdôrazňujú potrebu zlepšiť koordináciu a integráciu tohto sektora, ktorý je v súčasnosti považovaný za príliš fragmentovaný a verejné výdavky na obranu zo strany členských štátov EÚ sú v súčasnom geopolitickom prostredí podľa neho nedostatočné (obr. č. 5). Podľa Draghiho by mala byť prioritou lepšia agregácia dopytu a koordinácia výdavkov na obranu, čo bolo aj cieľom nedávnych iniciatív EÚ v tejto oblasti.

Letta v správe navrhuje, že Európa by sa mala usilovať o vytvorenie Spoločného trhu pre bezpečnostný a obranný priemysel, keďže uplatňovanie rámca jednotného trhu v súčasnosti nie je možné vzhľadom na prirodzený charakter obranného sektora.

Obrázok č. 5: Výdavky na obranu EÚ-27 v porovnaní s USA a Čínou. Zdroj: Draghiho správa o konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, str. 161

Draghi tiež vyčíta Európe, že vyčleňuje nedostatočný podiel z výdavkov na obranu na aktivity v oblasti výskumu a vývoja. USA v roku 2023 vyčlenili na výskum a vývoj 130 miliárd EUR, čo predstavuje 16 % celkových výdavkov na obranu. Naopak, Európa v roku 2022 investovala do výskumu a rozvoja iba 10,7 miliardy EUR, čo je len 4,5 % z celkových výdavkov na obranu. Tento rozdiel poukazuje na potrebu väčších investícií do inovácií a technológií v oblasti obrany, ktoré by mohli posilniť konkurencieschopnosť Európy v globálnom meradle.

V oblasti duálneho použitia technológií, ktoré môžu byť aplikované na civilné aj vojenské účely, Heitorova správa považuje prijatie tohto prístupu za nevyhnutné. Na druhej strane väčšina univerzít a výskumných inštitúcií reagovala na konzultáciu Komisie o povolení projektov s dvojakým použitím obhajobou súčasného civilného zamerania. Odborníci v Heitorovej správe navrhujú, aby Komisia rozdelila programy medzi „vojenský VVaI“ a „všetko ostatné“ (vrátane projektov s duálnym použitím). Tento prístup by mal zabezpečiť efektívnejšie financovanie a rozvoj technológií, ktoré môžu mať významné využitie v oboch sférach. Draghiho správa takisto uvádza potrebu využiť duálny charakter niektorých technológií.

Záver

Ako vyplýva zo všetkých troch správ veda, výskum a inovácie sú kľúčové pre budúcnosť EÚ, pričom investície do týchto oblastí sú nevyhnutné pre dlhodobý rast a konkurencieschopnosť Európy. Kľúčovým faktorom je nielen formulovanie ambicióznych politických cieľov, ale aj ich účinná implementácia, ktorá si vyžaduje zjednodušenie administratívnych procesov a efektívnu podporu výskumno-inovačných ekosystémov prostredníctvom cielených nástrojov.

Bližšie informácie o jednotlivých správach nájdete v našich samostatných článkoch:

• Letta: „Much more than a market – speed, security, solidarity“
• Draghi: „Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti“
• Heitor: „Align, Act, Accelerate“

 

Zverejnené 27.11.2024, slord