Európska komisia 29. januára 2025 predstavila Kompas konkurencieschopnosti, ktorý je prvou významnou iniciatívou nového mandátu Komisie. Kompas poskytuje strategický a jasný rámec na usmernenie jej práce na nadchádzajúce obdobie. Kompas stanovuje cestu pre EÚ, aby sa stala miestom, kde sa vymýšľajú, vyrábajú a prinášajú na trh špičkové technológie, služby a ekologické inovácie.
V posledných dvoch desaťročiach Európa zaostávala za ostatnými veľkými ekonomikami pre pretrvávajúci rozdiel v raste produktivity, na čo upozornila aj správa Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. EÚ má vďaka svojej talentovanej a vzdelanej pracovnej sile, kapitálu, úsporám, jednotnému trhu a jedinečnej sociálnej infraštruktúre všetky predpoklady na zvrátenie tohto trendu, pokiaľ urýchlene podnikne kroky na riešenie dlhodobých prekážok a štrukturálnych nedostatkov, ktoré ju brzdia.
Tri hlavné okruhy činnosti: inovácie, dekarbonizácia a bezpečnosť
V Draghiho správe boli určené tri transformačné požiadavky na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ. V kompase bol vytýčený prístup a vybrali sa hlavné opatrenia, aby sa každá z týchto požiadaviek zrealizovala:
Odstránenie inovačného rozdielu
Cieľom je znovu roztočiť inovačný motor EÚ prostredníctvom vytvorenia vhodného prostredia pre mladé inovačné startupy, podporovania vedúceho postavenia priemyslu v odvetviach vyznačujúcich sa vysokým rastom na základe špičkových technológií a šírenia technológií medzi etablovanými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi.
Komisia v tejto súvislosti navrhne iniciatívu tzv. gigatovární umelej inteligencie a iniciatívu zameranú na využitie umelej inteligencie (Apply AI), aby stimulovala rozvoj a priemyselné zavádzanie AI v kľúčových odvetviach. Komisia taktiež predloží akčné plány pre pokročilé materiály, kvantové technológie, biotechnológie, robotiku a vesmírne technológie. Osobitná stratégia EÚ pre startupy a scaleupy sa bude zaoberať prekážkami, ktoré bránia vzniku nových spoločností a ich rozširovaniu. Návrh zavedenia 28. právneho režimu ako jednotného právneho štatútu pre firmy má umožniť inovatívnym spoločnostiam využívať jednotný súbor pravidiel bez ohľadu na to, kde na jednotnom trhu investujú a pôsobia.
Spoločný plán dekarbonizácie a konkurencieschopnosti
Za hlavnú výzvu sa v kompase považujú vysoké a nestále ceny energie. Stanovujú sa v ňom preto oblasti, v ktorých treba zasiahnuť, aby sa uľahčil prístup k čistej cenovo dostupnej energii. V nadchádzajúcej Dohode o čistom priemysle sa stanoví prístup k dekarbonizácii založený na konkurencieschopnosti zameraný na dosiahnutie toho, aby sa EÚ stala atraktívnym miestom pre výrobu, a to aj pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, a na podporu čistých technológií a nových obehových obchodných modelov. Akčný plán pre prijateľné ceny energie pomôže znížiť ceny energie a náklady na ňu, a Akt na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu rozšíri zrýchlené udeľovanie povolení na odvetvia prechádzajúce transformáciou. Okrem toho sa v kompase predpokladajú individualizované akčné plány pre energeticky náročné odvetvia, ako je oceliarstvo, kovospracujúci a chemický priemysel, ktoré sú pilierom európskeho výrobného systému, avšak v tejto fáze prechodu sú najzraniteľnejšie.
Znižovanie nadmernej závislosti a zvyšovanie bezpečnosti
Schopnosť EÚ diverzifikovať a znižovať závislosti bude závisieť od účinných partnerstiev. EÚ už má najrozsiahlejšiu a najrýchlejšie rastúcu sieť obchodných dohôd na svete, ktorá pokrýva 76 krajín, na ktoré pripadá takmer polovica obchodu EÚ. V snahe o ďalšiu diverzifikáciu a posilňovanie našich dodávateľských reťazcov sa v kompase odkazuje na nový rad partnerstiev pre čistý obchod a investície, ktoré majú pomôcť zabezpečiť dodávky surovín, čistej energie, udržateľných dopravných palív a čistých technológií z celého sveta. Preskúmanie pravidiel verejného obstarávania umožní, aby sa v rámci vnútorného trhu zaviedla európska preferencia pri zadávaní zákaziek vo verejnom obstarávaní v kritických odvetviach a technológiách.
Päť horizontálnych faktorov umožňujúcich konkurencieschopnosť
V kompase je identifikovaných päť horizontálnych faktorov na posilnenie konkurencieschopnosti vo všetkých odvetviach:
1.Zjednodušenie: Tento faktor má drasticky znížiť regulačné a administratívne zaťaženie. Zahŕňa aj systematické úsilie o to, aby sa postupy potrebné na prístup k finančným prostriedkom EÚ a na získanie administratívnych rozhodnutí EÚ zjednodušili, urýchlili a uľahčili. Pripravovaným súhrnným návrhom sa zjednoduší vykazovanie informácií o udržateľnosti, náležitá starostlivosť podnikov v oblasti udržateľnosti a taxonómia. Komisia zároveň uľahčí podnikanie tisícom malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou. V kompase sa stanovuje cieľ znížiť administratívnu záťaž pre firmy prinajmenšom o 25 % a pre malé a stredné podniky prinajmenšom o 35 %.
2. Znižovanie prekážok na jednotnom trhu: V záujme zlepšenia fungovania jednotného trhu vo všetkých odvetviach sa horizontálnou stratégiou zmodernizuje rámec riadenia, odstránia sa prekážky v rámci EÚ a predíde sa vytváraniu nových. Komisia okrem toho využije túto príležitosť, aby zrýchlila a viac sprístupnila procesy stanovovania noriem, najmä pre MSP a startupy.
3. Financovanie konkurencieschopnosti: Komisia predstaví úniu úspor a investícií s cieľom vytvoriť nové sporiace a investičné produkty, poskytnúť stimuly pre rizikový kapitál a zabezpečiť plynulý tok investícií v celej EÚ. Rozpočet EÚ s upraveným zameraním zjednoduší prístup k finančným prostriedkom EÚ v súlade s prioritami EÚ.
4. Podpora zručností a kvalitných pracovných miest: Komisia predloží iniciatívu na vybudovanie únie zručností, ktorá sa zameria na investície, vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie, vytváranie nadčasových zručností, udržanie si zručností, spravodlivú mobilitu, prilákanie a integráciu kvalifikovaných talentov zo zahraničia a uznávanie rôznych druhov odbornej prípravy s cieľom umožniť ľuďom pracovať v celej EÚ.
5. Lepšia koordinácia politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni: Komisia zavedie nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti, ktorý bude slúžiť na spoluprácu s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť vykonávanie spoločných politických cieľov EÚ na celoúnijnej a vnútroštátnej úrovni, určiť cezhraničné projekty európskeho záujmu a uskutočňovať súvisiace reformy a investície. V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci nahradí fond pre konkurencieschopnosť viacero existujúcich finančných nástrojov EÚ s podobnými cieľmi.
Vplyv na výskum a inovácie
- Európsky fond pre konkurencieschopnosť: podľa kompasu konkurencieschopnosti tento fond má nahradiť viacero existujúcich finančných nástrojov EÚ s podobnými cieľmi. Má financovať investície do strategických technológií, od umelej inteligencie po vesmírne technológie, čisté technológie či biotechnológie, v rámci budúceho viacročného finančného rámca na obdobie 2028 – 2034. Fond má prispieť k mobilizácii súkromných investícií a podpore výskumu a vývoja.
- Vytvorí sa nový nástroj na koordináciu konkurencieschopnosti, aby členské štáty mohli stanoviť spoločné priority pre konkurencieschopnosť vo vybraných kľúčových oblastiach a projektoch, ktoré sa považujú za strategicky dôležité a sú v spoločnom európskom záujme (kompas v tejto súvislosti odkazuje na logiku európskeho semestra a NextGenerationEU). Vyzdvihujú sa niektoré strategické oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie investície s cieľom posilniť technologickú suverenitu a konkurencieschopnosť (okrem iného umelá inteligencia, polovodiče, kvantové technológie, pokročilé materiály, biotechnológie, technológie čistej energie, robotika, vesmírne technológie, prepojená a autonómna mobilita).
- V nadväznosti na Draghiho správu by sa Európska rada pre inovácie (EIC) mala naďalej podporovať rozširovanie činnosti vysokorizikových spoločností so zvýšenou mierou rizika a do budúcnosti sa inšpirovať prvkami amerického modelu DARPA. Zároveň Európska rada pre výskum (ERC) a EIC potrebujú pôsobiť vo svojich príslušných oblastiach v súlade s rovnakými strategickými záujmami a užšie spolupracovať s cieľom dosiahnuť výsledky. Podľa portálu ScienceBusiness v tejto súvislosti predchádzajúce návrhy Komisie vyvolali obavy o stratu nezávislosti ERC. Finálna verzia kompasu konkurencieschopnosti síce zmiernila formulácie, ale stále vyvoláva obavy z možného strategického usmerňovania ERC zo strany Európskej komisie. Univerzity a výskumné organizácie sa zároveň obávajú, že kompas prehliada základný výskum, pričom uprednostňuje aplikovaný výskum a jeho škálovanie. Julien Chicot (Guild of European Research-Intensive Universities) a Young European Research Universities Network varujú, že nadmerný dôraz na aplikovaný výskum môže oslabiť schopnosť Európy riešiť systémové výzvy. Poslanec Európskeho parlamentu Christian Ehler podporuje zvýšenie investícií do výskumu, ale varuje pred obetovaním „bottom up“ inovácií v prospech financovania strategických centrálne plánovaných priorít.
- V kompase sa spomína aj Akt o Európskom výskumnom priestore. Vypracovanie tohto aktu je aj súčasťou misie novej komisárky pre startupy, výskum a inovácie, Ekateriny Zaharievy. Mal by byť predložený v roku 2026 a mal by sa okrem iného zaoberať posilnením investícií do výskumu a inovácií, dosiahnutím cieľa 3 % HDP vynakladaných na výskum a inovácie, výraznejšou orientáciou financovania výskumu na strategické priority a harmonizáciou priorít financovania EÚ a členských štátov.
Čo ďalej?
V ďalšom kroku bude 18. februára 2025 Rada EÚ vo formácii ECOFIN rokovať o kompase konkurencieschopnosti a 6. marca 2025 vo formácii Konkurencieschopnosť (jednotný trh a priemysel). Európska komisia má zároveň 11. februára 2025 predstaviť svoj pracovný program na rok 2025 a „Cestu k budúcemu viacročnému finančnému rámcu“.
Zdroje informácií
Celé znenie komunikácie o kompase konkurencieschopnosti nájdete tu.
Zverejnené 5.2.2025, slord
