Európska komisia nedávno zverejnila ERA Scoreboard a Dashboard 2024, ktoré mapujú pokrok v kľúčových oblastiach výskumu a inovácií v rámci Európskeho výskumného priestoru (ERA) medzi rokmi 2010 a 2022. Hoci správy potvrdzujú výrazné zlepšenie v mnohých smeroch, zdôrazňujú aj potrebu kontinuálnych investícií a reforiem.
M
Hlavné oblasti monitorovania
ERA Scoreboard a Dashboard sú súčasťou monitorovacieho mechanizmu ERA, ktorý poskytuje dátami podložený základ pre tvorbu politík. Scoreboard hodnotí pokrok na úrovni EÚ v štyroch kľúčových prioritách ERA:
- prehlbovanie jednotného trhu pre vedecké poznatky;
- zelená a digitálna transformácia spolu s väčšou participáciou spoločnosti na ERA;
- zlepšenie prístupu k excelentnosti vo VaI a prepojenie inovačných ekosystémov;
- koordinované investície a reformy vo VaI.
Scoreboard analyzuje 19 indikátorov, zatiaľ čo Dashboard ponúka podrobnejšiu národnú analýzu cez viac ako 50 metrík. Tieto nástroje odhaľujú úspechy, ale aj oblasti, kde pokrok zaostáva.
M
Kľúčové zistenia
ERA Scoreboard
Medzi pozitívne trendy patrí rast investícií do VaI, ktoré v EÚ vzrástli z 1,97 % HDP v roku 2010 na 2,27 % v roku 2022. Výrazne sa zlepšila aj otvorená veda – podiel otvoreného prístupu publikácií sa zvýšil z 56,8 % na 77,7 %. V oblasti rodovej rovnosti podiel žien na najvyšších akademických pozíciách vzrástol z 19,7 % na 27,3 %. Zároveň sa zvýšila medzinárodná atraktivita: podiel zahraničných doktorandov v EÚ dosiahol 22,7 % (oproti 16,3 % v roku 2010).
Naopak, slabší pokrok bol zaznamenaný v oblastiach ako kariérna mobilita výskumníkov, valorizácia vedomostí, zapojenie občanov do VaI, koordinácia investícií a reforiem či podpora regiónov so slabším výkonom vo výskume.
ERA Dashboard
Podľa národnej analýzy sa krajiny EÚ posúvajú vpred v oblastiach štyroch kľúčových priorít Európskeho výskumného priestoru, no niektoré výzvy zostávajú.
Priorita 1: Prehlbovanie jednotného trhu pre vedu
V oblasti otvorenej vedy väčšina členských a pridružených krajín zaznamenala oproti roku 2017 zlepšenie. Pokiaľ ide o výskumné infraštruktúry, najvyššie výdavky na výskum a vývoj v tejto oblasti vykazujú Maďarsko a Rumunsko. Údaje však nezachytávajú kompletnú finančnú záťaž krajín – zohľadňujú len poplatky za členstvo a príspevky hostiteľských krajín. V členstve v európskych výskumných infraštruktúrach dominujú Taliansko, Francúzsko a Španielsko.
Priorita 2: Zelená a digitálna transformácia
V rámci akcií ERA orientovaných na výzvy sa trendy medzi krajinami líšia: napríklad, Poľsko a Chorvátsko vykazujú pokles v indikátoroch environmentálnych technológií, zatiaľ čo Fínsko a Estónsko progres. Podiel patentov na environmentálne technológie klesá vo väčšine krajín. V synergiách so vzdelávaním a Európskym programom v oblasti zručností ubúda spolupráca inovatívnych firiem s univerzitami a výskumnými inštitúciami – výnimkou sú Taliansko, Belgicko, Lotyšsko a Nórsko. Naopak, podniky nakupujúce patenty od výskumných organizácií pribúdajú, no v Česku a Lotyšsku tento trend slabne.
Priorita 3: Dostupnosť špičkového výskumu
V podpore regiónov so slabším výkonom vo VaI väčšina widening krajín zaznamenala rast indikátorov, no celkové výdavky na výskum a vývoj ako percento HDP oproti roku 2017 klesli. V synergiách medzi financovaním EÚ, národnými a regionálnymi programami podniky využívajúce verejné fondy na VaI vo väčšine krajín pribudli. Rumunsko je však výnimkou. Počet projektov so Známkou excelentnosti (Seal of Excellence) na 1 000 výskumníkov vykazuje rozporuplné trendy: rast v Rumunsku, ale pokles v Taliansku.
Pokiaľ sa pozrieme na kontinuálne zvyšovanie intenzity, ale aj celkový počet vedeckej spolupráce s vyspelejšími štátmi EÚ, tak Slovensko sa umiestnilo na 2. mieste spomedzi Widening krajín.
Priorita 4: Investície a reformy
V podpore dlhodobých investícií a reforiem podiel súkromného sektora na financovaní VaI vo väčšine krajín od roku 2017 klesol. Výnimkou sú Lotyšsko, Španielsko a Turecko, kde tento podiel naopak vzrástol.
Výsledky Slovenska
Slovensko dosahuje povzbudivé výsledky v medzinárodnej spolupráci na patentoch – v roku
2021 bolo tretie spomedzi widening krajín so spoločným podielom patentov registrovaných s partnermi z iných štátov. Výrazným úspechom je aj podiel žien-doktorandiek v STEM, ktorý presahuje 45 % a radí Slovensko medzi najlepšie v Únii. Najvyššie tempo rastu počtu účastí v programe Horizont Európa na 1 000 výskumníkov v rámci EÚ-27 dosahuje Slovensko, v Bulharsko, Estónsko, Rumunsko, Portugalsko, Malta a Cyprus, pričom ide o widening krajiny.
Slovensko sa zároveň umiestnilo na 2. mieste spomedzi widening krajín pokiaľ ide o celkový počet vedeckých spoluprác s vyspelejšími (non- widening) štátmi EÚ.
Na druhej strane však Slovensko zaostáva v celkových výdavkov na výskum a vývoj, ktoré
predstavujú len približne 0,9 % HDP. Zároveň Slovensko patrí na chvost EÚ-27 pokiaľ ide o podiel výdavkov na výskum a vývoj hradených súkromným sektorom, ktorý klesol pod 2 %. Okrem toho slovenský podnikateľský sektor zamestnával k roku 2022 iba zhruba 30 % všetkých výskumníkov. Zároveň štatistiky poukazujú na nízku dôveru verejnosti vo vedu na Slovensku, ktorá patrí medzi najnižšie v Únii a pohybuje sa na úrovni 30 %.
Čo ďalej?
EK plánuje doplniť tieto správy o 18-mesačnú monitorovaciu správu na úrovni EÚ a národné správy ERA, ktoré vyhodnotia implementáciu politík ERA. Súčasne sa pripravuje druhá ERA Politická agenda na roky 2025–2027, ktorú by malo schváliť poľské predsedníctvo Rady EÚ.
Zverejnené 22.4.2025, slord
