Vzhľadom na rastúci počet výziev, ktorým Európa čelí v mnohých oblastiach, akými je bezpečnosť, obrana, konkurencieschopnosť, migrácia, energetika a odolnosť voči zmene klímy, Európska komisia navrhuje zásadnú zmenu rozpočtu EÚ. Nový viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2028 – 2034 bude podľa nej racionálnejší, flexibilnejší, účinnejší a výrazne posilní schopnosť EÚ plniť hlavné politiky a zároveň riešiť novovznikajúce priority. Podľa Komisie tento finančný rámec poskytne EÚ dlhodobý investičný rozpočet, ktorý potvrdí jej ambície stať sa v nasledujúcom desaťročí nezávislou, bezpečnou a prosperujúcou spoločnosťou a ekonomikou.

Kľúčové prvky viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2028 – 2034:

• Väčšia flexibilita v rámci celého rozpočtu, aby Európa mohla rýchlo reagovať na neočakávané zmeny okolností a riešiť nové politické priority.
• Jednoduchšie, racionálnejšie a harmonizovanejšie programy EÚ, aby občania a podniky mohli ľahko nájsť možnosti financovania a mať k nim prístup.
• Rozpočet prispôsobený miestnym potrebám vďaka Národným a regionálnym partnerským plánom založeným na investíciách a reformách (podľa vzoru Plánov obnovy a odolnosti).
• Výrazné zvýšenie konkurencieschopnosti, aby Európa zabezpečila dodávateľské reťazce, rozšírila inovácie a stala sa lídrom v oblasti čistých a inteligentných technológií.
• Vyvážený balík nových vlastných zdrojov EÚ, ktorý zabezpečí primerané príjmy pre napĺňanie európskych priorít a zároveň minimalizuje tlak na vnútroštátne verejné financie.

Štyri základné okruhy

Európska komisia v novom finančnom rámci navrhla štyri okruhy rozpočtových obálok, čo predstavuje zmenu voči doterajším siedmim rozpočtovým kapitolám. Tento trend má urobiť európsky rozpočet flexibilnejším.

1. Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, poľnohospodárstvo, vidiek a námorná prosperita a bezpečnosť

Prvý okruh vo výške jedného bilióna EUR zahŕňa najmä Národné a regionálne partnerské plány (NRPP) zamerané na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti EÚ a jej bezpečnosti. Plány majú za cieľ podporiť konvergenciu a znížiť regionálne rozdiely, pričom určia investície a reformy na lepšie riešenie budúcich výziev členských štátov a regiónov. Plány budú vypracované a realizované v úzkom partnerstve medzi Komisiou, členskými štátmi, regiónmi, miestnymi komunitami a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami. Každý členský štát bude mať prístup k rovnakým sumám finančných prostriedkov ako v súčasnosti. Okrem toho bude existovať povinná minimálna suma pre menej rozvinuté regióny, ako aj poistka, ktorá zabezpečí, že tieto regióny dostanú celkovo aspoň toľko finančných prostriedkov ako v rámci súčasného kohézneho balíka.

Zároveň dodržiavanie zásad právneho štátu zostane bezpodmienečné. Nariadenie o podmienenosti bude naďalej chrániť celý rozpočet EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu. Národné a regionálne partnerské plány budú obsahovať ďalšie záruky, ktoré zabezpečia, aby členské štáty dodržiavali zásady právneho štátu a Chartu základných práv. Zároveň sa posilní transparentnosť prijímateľov rozpočtu EÚ a ich preverovanie. Informácie o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ sa budú zverejňovať v centralizovanej databáze.

Tento okruh finančného rámca zároveň podporuje poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a modrej ekonomiky. Podpora príjmov poľnohospodárov bude povinne vyčlenená vrátane environmentálnych opatrení, investícií do poľnohospodárskych podnikov, podpory mladých poľnohospodárov a nástrojov na riadenie rizík. Pravidlá financovania poľnohospodárstva a vidieckych komunít budú jednoduchšie, a to aj pokiaľ ide o platby, kontroly a audity.

Do financovania v rámci tohto okruhu sú zahrnuté aj agentúry Frontex, Europol a ďalšie decentralizované agentúry súvisiace s bezpečnosťou. Okruh zahŕňa aj fixnú ročnú sumu na splatenie pôžičiek z plánu NextGenerationEU, ktorého splácanie sa začne v roku 2028 a bude trvať do roku 2058.

2. Konkurencieschopnosť, blahobyt a bezpečnosť

Druhý okruh vo výške 589,6 miliardy eur zahŕňa Európsky fond pre konkurencieschopnosť, program Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy (CEF), mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, ako aj Erasmus+ a nový program AgoraEU, ktorý bude podporovať kultúru, médiá a organizácie občianskej spoločnosti. Program AgoraEU by pri tom mal vzniknúť zlúčením programov Creative Europe a CERV.

Z hľadiska výskumu a inovácií bude nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť v hodnote takmer 235 miliárd EUR investovať do strategických technológií v prospech celého jednotného trhu, ako sa odporúča v expertných správach Lettu a Draghiho. Fond, ktorý bude fungovať podľa jedného súboru pravidiel, ponúkne žiadateľom o financovanie jednotnú vstupnú bránu, zjednoduší a urýchli financovanie EÚ a bude katalyzátorom súkromných a verejných investícií. Svoju podporu zameria na štyri oblasti:

• čistý prechod a dekarbonizácia;
• digitálny prechod;
• zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo;
• obrana a vesmír.

Komisia zdôrazňuje, že fond bude maximalizovať vplyv každého vynaloženého eura tým, že bude priťahovať a čerpať zo súkromného kapitálu.

V úzkom spojení s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť bude Rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, naďalej pod názvom Horizont Európa, financovať výskum a inovácie s celkovým rozpočtom 175 miliárd EUR. Komisia zdôrazňuje, že program Horizont Európa a Fond pre konkurencieschopnosť ponúknu podporu na celej investičnej ceste projektu – od koncepčnej fázy až po škálovania.

Bližšiu analýzu návrhu programu pre výskum a inovácie sa dočítate v našom článku.

Ochrana Európy

Dlhodobý rozpočet pomôže vybudovať aj Európsku obrannú úniu. V rámci obrannej a vesmírnej časti Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť sa vyčlení 131 miliárd EUR na podporu investícií do obrany, bezpečnosti a vesmíru, čo je päťkrát viac v porovnaní s predchádzajúcim VFR. Členské štáty a regióny budú mať možnosť dobrovoľne a podľa regionálnych potrieb a priorít podporovať projekty súvisiace s obranou v rámci svojich národných a regionálnych partnerských plánov. Oblasť vojenskej mobility v rámci Nástroja na prepájanie Európy sa desaťnásobne zvýši a okrem iného podporí investície do infraštruktúry s dvojakým využitím popri civilných investíciách a prispeje k výraznému posilneniu kybernetickej bezpečnosti, infraštruktúry a celkového rozvoja obrany. Na zvýšenie energetickej bezpečnosti bude Nástroj na prepájanie Európy poskytovať financovanie cezhraničných projektov v oblasti energetiky a dopravy.

Ďalšou z veľkých oblastí je budovanie pripravenosti a odolnosti voči novým výzvam. Komisia navrhuje pokračovať v budovaní odolnosti Európy prostredníctvom financovania Únie pripravenosti a pripraví sa na všetky fázy krízového riadenia: od prevencie až po reakciu a obnovu. Komisia navrhuje nový špecializovaný krízový mechanizmus s rozpočtom až do výšky takmer 400 miliárd EUR vo forme pôžičiek členským štátom, ktorý sa spustí, keď Úniu zasiahnu vážne krízy. Okrem toho budú národné a regionálne partnerstvá podporovať investície a reformy vo všetkých oblastiach pripravenosti a krízového riadenia. Poľnohospodárska rezerva bude v prípade potreby podporovať poľnohospodárov a stabilizovať trhy.

3. Globálna Európa

Tretí okruh združuje program Global Europe, ako aj spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a podporu pre zámorské krajiny a územia (vrátane Grónska). Komisia naň vyčlenila 215,2 miliardy EUR.  Z toho 200 miliárd EUR pôjde na zahraničnú politiku vrátane rozvojovej pomoci a pomoci susedným krajinám. V novom rozpočte sa počíta aj so zvýšením finančných prostriedkov na riadenie migrácie, posilnenie vonkajších hraníc EÚ a posilnenie vnútornej bezpečnosti.

Financovanie z tohto okruhu bude zahŕňať aj mimorozpočtový fond vo výške 100 miliárd EUR na zabezpečenie dlhodobej pomoci Ukrajine v rokoch 2028 – 2034. Vzhľadom na rozsah a nepredvídateľnosť potrieb bude podpora pre Ukrajinu do určitej miery flexibilná.

4. Administratíva

Štvrtý okruh predstavuje administratívne výdavky na verejnú správu inštitúcií EÚ, ktoré budú predstavovať stabilných 6 % VFR.

Zdroje príjmov

Komisia ďalej uvádza, že moderný rozpočet EÚ si vyžaduje modernizované a stabilné zdroje príjmov. Komisia preto navrhla nové vlastné zdroje a úpravy už existujúcich, ktoré zmiernia tlak na národné rozpočty a vygenerujú 58,5 miliardy EUR ročne. Okrem tradičných vlastných zdrojov (clá, DPH či dane z nerecyklovaného plastového obalového odpadu) Komisia navrhla rozšírený balík 5 nových vlastných zdrojov, ktorý predpokladá príjmy založené na systéme obchodovania s emisiami (ETS1), príjmy z Mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM), príjmy z nerecyklovaného elektronického odpadu, časť spotrebnej dane z tabaku a zdanenie spoločností s ročným obratom viac ako 100 miliónov EUR.

Čo bude ďalej?

Aby rozpočet mohol nadobudnúť účinnosť, musia ho jednomyseľne schváliť členské štáty EÚ a tiež odsúhlasiť Európsky parlament. Očakávajú sa teda dva roky intenzívnych rokovaní.

Viac informácií k VRF

Celé znenie návrhu viacročného finančného rámcu 2028 – 2034  

Zverejnené 17.7.2025, slord