Táto správa Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) prezentuje dôkazy o inovačnej výkonnosti na území EÚ, so zameraním na rozdiely medzi mestskými, strednými a vidieckymi regiónmi. Vytvorením inovačných ukazovateľov, ktoré boli po prvýkrát zostavené a odhadnuté na dostatočne podrobnej územnej úrovni, aby zachytili rozdiely medzi mestskými a vidieckymi regiónmi v oblasti investícií do výskumu a vývoja, patentov, ochranných známok a priemyselných vzorov, analýza potvrdzuje rozdiely v inováciách medzi mestskými a vidieckymi regiónmi a zároveň odhaľuje podstatnú heterogenitu nielen medzi mestskými a vidieckymi regiónmi, ale aj medzi samotnými vidieckymi regiónmi.
Hoci inovačná činnosť zostáva vysoko koncentrovaná v mestských oblastiach, dôkazy poukazujú aj na obmedzený počet vidieckych regiónov, ktoré výrazne vynikajú v konkrétnych rozmeroch inovácií, často v súvislosti so špecializovanými priemyselnými štruktúrami, kapacitou verejného výskumu alebo blízkosťou mestských inovačných centier. Tieto zistenia poukazujú na koncentráciu inovačnej činnosti v mestských regiónoch aj na existenciu oblastí s vysokou inovačnou kapacitou vo vidieckych regiónoch, čo poukazuje na existenciu inovačného potenciálu mimo mestských centier a zdôrazňuje dôležitosť miestnych politík, ktoré zohľadňujú územnú rozmanitosť a podporujú vyváženejšiu konkurencieschopnosť založenú na inováciách vo všetkých regiónoch EÚ.
V roku 2022 regióny EÚ-27 použili približne 313,6 miliardy EUR, čo zodpovedá priemernému podielu výdavkov na výskum a vývoj vo výške približne 2,2 % HDP EÚ, hoci s výraznými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami EÚ. Mestské regióny investujú približne 2,4 % svojho HDP do výskumu a vývoja, čo predstavuje viac ako polovicu celkových výdavkov na výskum a vývoj v celej EÚ. To poukazuje na kľúčovú úlohu veľkých mestských centier. Vidiecke regióny naopak investujú v priemere 1,6 % svojho HDP. Napriek tomu viac ako 20 % vidieckych regiónov dosahuje výsledky nad celkovým priemerom EÚ v oblasti intenzity výskumu a vývoja – pozoruhodnými príkladmi sú regióny v západnom Nemecku, Hornom Rakúsku a juhozápadnom Francúzsku, kde investície do výskumu a vývoja presahujú 3 % HDP.
Patenty odrážajú geografiu technologických inovácií. Pri priemere 380 prihlášok na 100 000 obyvateľov v celej EÚ je patentová činnosť vysoko koncentrovaná v približne jednej pätine všetkých regiónov EÚ. Vedúce inovačné centrá sa nachádzajú hlavne v strednej a severnej Európe, najmä vo veľkých metropolitných a špecializovaných priemyselných regiónoch. Najvyššia miera patentovania sa zaznamenáva v mestských regiónoch, kde dosahuje v priemere viac ako 500 na 100 000 obyvateľov, v porovnaní s približne 180 v vidieckych regiónoch. Niekoľko vidieckych regiónov však prekonáva priemer EÚ – napríklad Hildburghausen (Nemecko) vyniká ako najlepší vidiecky región v Európe s približne 3 300 patentovými prihláškami na 100 000 obyvateľov.
Niektoré vidiecke regióny vo Fínsku, Nemecku, Rakúsku a Holandsku dosahujú výsledky nad mestským priemerom EÚ. Práve takéto prípady často odzrkadľujú silnú priemyselnú špecializáciu a úzke prepojenie s blízkymi mestskými inovačnými centrami, čo dokazuje inovačný potenciál vidieckych oblastí za správnych okolností a podpory.
V prípade inovácií, ktoré sú kľúčovým motorom konkurencieschopnosti a územnej súdržnosti v EÚ, dáta zhromaždené v tejto štúdii, ako aj v predchádzajúcich analýzach, ukazujú, že inovačná kapacita je naďalej nerovnomerne rozložená medzi európskymi regiónmi.
Pozitívne výsledky viacerých vidieckych a stredne rozvinutých regiónov poukazujú na dôležitosť prepojení medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, verejno-súkromnej spolupráce a cielených opatrení, ktoré pomáhajú vidieckym územiam využívať ich potenciál.
Okrem výdavkov na výskum a vývoj, patentovaniu a inovačného potenciálu sa štúdia ďalej zaoberá regionálnym rozložením činnosti v oblasti ochranných známok a priemyselných vzorov.
Zverejnené 13.3.2026, slord
