
Študijné návštevy pod názvom EMERGE-EU sú súčasťou série iniciatív na posilnenie zručností, vedomostí a kontaktov začínajúcich výskumníkov. Po pilotnej edícii zameranej na oblasť pokročilých materiálov sme spolu s partnermi zorganizovali druhú edíciu so špecifickým zameraním na využitie umelej inteligencie v zdravotníckom sektore. Návšteva opäť spojila 22 začínajúcich a stredne pokročilých výskumníkov (R2–R3) tentokrát zastupujúcich Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Poľsko, Slovensko, Českú republiku a Spojené kráľovstvo. Pri výbere účastníkov sme kládli dôraz na vytvorenie rozmanitej a interdisciplinárnej skupiny, aby sme maximalizovali možnosť nadviazania nových kontaktov naprieč jednotlivými vednými disciplínami.
Účastníci pochádzali zo širokej škále inštitúcií, medzi ktoré patrili:
- Žilinská univerzita v Žiline a Slovenská akadémia vied (Biomedicínske centrum, Ústav polymérov a Ústav informatiky)
- Poľská akadémia vied (Farmakologický ústav, Ústav molekulárnych mechanizmov a strojov), Inštitút IDEAS, Technická univerzita v Poznani, Jagellonská univerzita a Technická univerzita v Gdaňsku
- Bulharská akadémia vied (Ústav pre populačné a humanitné štúdie, Ústav informačných a komunikačných technológií) a Lekárska univerzita vo Varne
- IPHT Jena a ISAS Dortmund, inštitúty asociované s Leibniz (Nemecko)
- Ústav teorie informace a automatizace Akademie věd České republiky a Masarykův onkologický ústav
- a dve univerzity so sídlom v Spojenom kráľovstve: University of Liverpool a Aston University.
Prvý deň: Predstavenie rámcových európskych politík
Prvý deň študijnej návštevy sa začal uvítacím obedom a sériou vzájomných prestavení, ktoré umožnili výskumníkom a výskumníčkam získať prehľad o ostatných účastníkoch. Odborný program sa zameral na predstavenie hlavných európskych iniciatív a strategického rámca využitia AI v zdravotníctve.
Na stretnutiach s predstaviteľmi Generálneho riaditeľstva pre komunikačné siete, obsah a technológie (DG CONNECT) a Generálneho riaditeľstva pre výskum a inovácie (DG RTD) sa zdôraznili strategické aktivity EÚ v oblasti budovania vlastnej AI suverenity a možnosti, ktoré z toho vyplývajú pre výskum. Samostatná pozornosť bola venovaná aj novej Stratégii pre vedy o živej prírode, ktorá sa nezameriava len na zvýšenie financovania v tejto oblasti, no najmä na zrýchlenie prístupu inovácií na trh. Tieto výmeny poskytli účastníkom jasnejšie pochopenie toho, ako výskumné programy a politické rámce vzájomne pôsobia na úrovni EÚ a ako sa výskumníci môžu aktívnejšie zapájať aj nad rámec projektového financovania.
Druhý deň: Možnosti financovania a budovanie partnerstiev
Druhý deň sa zameral na európske nástroje financovania a účastníkom ponúkol štruktúrovaný prehľad možností v oblasti individuálnej excelentnosti, spolupráce vo výskume a prelomových inovácií. Prezentácie sa týkali kľúčových programov, ako sú granty ERC, akcie COST a EIC Pathfinder, a poskytli aj informácie o nadchádzajúcich možnostiach v rámci pracovného programu Horizont Európa 2026–2027.
Namiesto toho, aby sa zaoberali financovaním v abstraktných pojmoch, sa relácie zamerali na praktické aspekty: ako výzvy ovplyvňujú politické priority, ako sa rôzne nástroje dopĺňajú a ako začínajúci výskumníci môžu využiť svoje vedecké siete a strategicky sa etablovať v konzorciách alebo sa profilovať ako budúci koordinátori.
Hlavným bodom programu dňa bola matchmakingová sekcia, počas ktorej mali výskumníci a výskumníčky možnosť konkrétne predstaviť svoje projektové idey a potreby v kontexte medzinárodnej spolupráce. Účastníci mali počas dňa mnoho príležitostí na bilaterálne alebo skupinové rozhovory, aby mohli svoje nápady a myšlienky spoločne ďalej rozvíjať.
Tretí deň: Inštitucionálna návšteva inštitútu FARI v Bruseli
Posledný deň študijnej návštevy bol venovaný návšteve výskumno-vzdelávacieho inštitútu FARI, ktorý je spoločnou iniciatívou dvoch bruselských univerzít. Tento inštitút sa zameriava na silnú spoluprácu s verejným sektorom pri využívaní umelej inteligencie pre všeobecné dobro a úžitok. Účastníci preto mohli vidieť aj demonštráciu digitálnej dvojičky mesta Brusel, ktorú v inštitúte využívajú na prácu s rôznymi typmi dát od znečistenia ovzdušia cez simuláciu davov až po nastavovanie protipovodňových opatrení. Program zahŕňal aj stretnutia s jednotlivými výskumníkmi tohto inštitútu, ktorí predstavili účastníkom svoju prácu v oblasti sociálnej robotiky a vytváraní nástrojov pre firmy na orientáciu v komplexných legislatívnych rámcoch súvisiacich s umelou inteligenciou.
Deň sa zakončil účasťou na výročnej konferencii siete IGLO, na ktorej kancelária SLORD prevzala v spolupráci s poľskou kanceláriou POLScA predsedníctvo siete na nasledujúce ročné obdobie. Súčasťou konferencie boli aj inšpiratívne príhovory o budúcnosti hlavných pilierov programu Horizont Európa, ktorými sú Európska rada pre inovácie a Európska rada pre výskum. Táto konferencia bola ďalšou príležitosťou na networking a vzájomné rozhovory.

