Európska skupina pre etiku vo vede a nových technológiách (EGE) vyzvala EÚ, aby sa ekologická udržateľnosť stala ústredným princípom celého procesu tvorby európskych politík. V novom stanovisku s názvom „Hodnotenie prírody: dôsledky pre riadenie EÚ“, ktoré bolo zverejnené 3. júna 2026, odborníci varujú, že budúca odolnosť, prosperita a bezpečnosť Európy závisia od uznania hlbokej závislosti ľudstva od prírody.
Stanovisko zasadzuje svoju analýzu do súčasného európskeho kontextu, ktorý je charakterizovaný geopolitickou nestabilitou, ekonomickým tlakom, priemyselnou konkurenciou a sociálnym napätím. Ústredným motívom aktuálneho diania v EÚ je posilnenie konkurencieschopnosti, ktoré predstavuje zmenu myšlienkového nastavenia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, ktorému dominovali ciele Európskej zelenej dohody. Uvedená analýza aj preto varuje, že za takýchto podmienok hrozí, že ekologická udržateľnosť bude odsunutá na vedľajšiu koľaj, hoci je nevyhnutným predpokladom pre odolnosť, prosperitu, zdravie, bezpečnosť a demokratickú legitimitu.
Základným predpokladom analýzy je, že ľudské spoločnosti sú súčasťou ekologických systémov, a nie niečím, čo stojí mimo nich. Toto ekologické zakotvenie spochybňuje prístupy k riadeniu, ktoré prírodu považujú predovšetkým za nahraditeľnú zásobu zdrojov alebo ekosystémových služieb. Stanovisko síce zdôrazňuje, že zákony a politika EÚ už mnohými spôsobmi uznávajú dôležitosť prírody, avšak odborníci zároveň upozorňujú, že udržateľnosť by sa nemala považovať za sekundárny cieľ, najmä v kontexte straty biodiverzity, klimatickej nestability, systémových rizík a rastúcich geopolitických a ekonomických tlakov.
Kľúčovým odkazom analýzy je preto apel na to, aby rozhodovací proces EÚ presahoval rámec toho, čo je merateľné alebo ekonomicky užitočné. Mal by zohľadňovať aj ekologické limity, dlhodobé riziká, budúce generácie a vplyvy na prírodu.
Medzi kľúčové odporúčania skupiny odborníkov patrí zavedenie zákonného práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie a dôslednejšie zohľadňovanie ekologických a etických hľadísk v rozhodovacích procesoch. Odborníci tiež vyzývajú na posilnenie mechanizmov riadenia, väčšiu účasť verejnosti, zlepšenie ekologickej gramotnosti a väčšiu podporu výskumu a zodpovedných inovácií.
V širšom zmysle sa skupina odborníkov zasadzuje za pluralitný a integrovaný prístup k oceňovaniu prírody pri tvorbe politík. Socioekonomické systémy by sa nemali posudzovať výlučne z hľadiska rastu, efektívnosti alebo konkurencieschopnosti, ale aj z hľadiska ich schopnosti zachovať ekologickú integritu, rešpektovať planetárne hranice, zabezpečiť medzigeneračnú spravodlivosť a podporovať demokratickú legitimitu.
Najnovšie vedecké odporúčania pre Európsku komisiu týkajúce sa riadenia iniciatívy „One Health“ smerujú rovnakým smerom a zdôrazňujú, že zdravie ľudí, zvierat, rastlín a životného prostredia by sa malo chápať ako súčasť jedného prepojeného systému a že tvorba politík EÚ v oblasti zdravia, potravín, poľnohospodárstva, biodiverzity a životného prostredia si vyžaduje silnejšiu medziodvetvovú integráciu. Samotná Európska zelená dohoda bola postavená na tomto predpoklade, pričom klimatickú neutralitu, ochranu životného prostredia a ekonomickú transformáciu vymedzila ako vzájomne prepojené, a nie oddeliteľné oblasti politík.
Odborníci argumentujú tým, že integrácia viacerých spôsobov oceňovania prírody nemusí obmedzovať inovácie ani konkurencieschopnosť. Naopak môže pomôcť nasmerovať investície, výskum a priemyselnú transformáciu na cestu, ktorá je ekologicky dôveryhodná, spoločensky legitímna a odolná v čase. Zároveň zohľadňovanie prírodných hľadísk môže znižovať riziká nesprávnej adaptácie, „greenwashingu“, súdnych sporov a uviaznutých investícií. Z toho istého dôvodu je potrebné definovať nové pojmy, akými je napr. „ekonomika pozitívna voči prírode“ (z angl. nature-positive economy).
Súvis s výskumom a inováciami
Analýza považuje výskum a inovácie za kľúčové faktory, ktoré podporujú zmenu paradigmy v tom, ako je príroda a jej hodnota reflektovaná v rámci správy vecí verejných. V uvedenom stanovisku sa odporúčanie č. 6 špecificky venuje oblasti výskumu a inovácií, pričom vyzýva k:
- Začleneniu rôznych prístupov k chápaniu a oceňovaniu prírody (z angl. nature value) v rámci návrhu a hodnotenia nadchádzajúceho programu Horizont Európa od roku 2028 (FP10), a to najmä v oblastiach s významným dopadom na prírodu, vrátane biodiverzity, ekosystémov, využívania pôdy a vody, poľnohospodárstva a potravinových systémov, infraštruktúry, technológií a transformácií súvisiacich s prírodou, s cieľom posilniť dôkazovú základňu pre tvorbu politík.
- Poskytovaniu usmernení a podpory výskumníkom, hodnotiteľom, poskytovateľom finančných prostriedkov a inštitúciám pri posudzovaní a riadení vplyvov na životné prostredie a udržateľnosť.
- Podpore interdisciplinárnej spolupráce v oblasti ekológie, ekonómie, práva, etiky, spoločenských a humanitných vied s cieľom vyvinúť komplexnejšie prístupy k rozhodovaniu v oblasti životného prostredia..
- Podpore zmysluplného zapojenia zainteresovaných strán a komunít do výskumných a inovačných procesov.
- Vypracovaniu operačných usmernení, vzdelávacích materiálov a kapacít, ktoré umožnia výskumníkom, poskytovateľom finančných prostriedkov, inštitúciám a hodnotiteľom identifikovať a riešiť environmentálne a klimatické vplyvy, riziká, neistoty a kompromisy vo výskume a inováciách.
- Podpore pilotných projektov, živých laboratórií, komparatívneho výskumu a inštitucionálneho vzdelávania s cieľom testovať a zdokonaľovať prístupy k riadeniu, metódy oceňovania, ukazovatele a nástroje na podporu rozhodovania v oblasti prírody a udržateľnosti.
V rámci stanoviska je preto dôležitosť výskumu a inovácií v otázke ekologickej udržateľnosti vnímaná nielen z technologického hľadiska, ale zameriava sa aj na interdisciplinárnosť celej témy, ktorá má v konečnom dôsledku prispieť k nastavovaniu európskych politík tak, aby zohľadňovali hodnotu prírody.
Kontext
Uvedené stanovisko bolo zverejnené v rámci mechanizmu etického poradenstva (EThAM), ktorý poskytuje európskym inštitúciám nezávislé etické poradenstvo a politické odporúčania k akýmkoľvek témam, pri ktorých sa tvorba politík prelína s rozvojom vedy a techniky. V rámci tejto analýzy EGE poskytlo politické odporúčania a usmernenia pre tvorcov politík EÚ, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby rozhodnutia v oblasti riadenia verejných záležitostí boli eticky správne a zároveň ekologicky realistické, najmä v kontexte Európskej zelenej dohody a úlohy EÚ v globálnom kontexte.
Zverejnené 19.6.2026, slord