Európska komisia zverejnila sériu správ, ktoré identifikujú kľúčové prekážky a faktory úspechu pri rozširovaní riešení obehového hospodárstva v rôznych regiónoch a v rámci kľúčových odvetví a materiálových tokov. Zistenia vychádzajú z výsledkov viacerých výskumných a inovačných projektov financovaných v rámci programu Horizont Európa, ktoré zároveň prispievajú k príprave nariadenia o obehovom hospodárstve, ktoré by malo byť predstavené v 3. kvartáli roku 2026.
Analýza portfólia projektov poukazuje na kľúčové obmedzenia súvisiace napríklad s fragmentáciou regulačného rámca, obmedzenou interoperabilitou údajov a nedostatočnou cezhraničnou koordináciou. Správy prinášajú odporúčania špecifické pre jednotlivé oblasti, ako sú systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu založené na životnom cykle, nástroje verejného obstarávania a harmonizované kritériá stavu konca odpadu. Okrem toho správy zdôrazňujú význam toho, ako sú politiky obehového hospodárstva ukotvené v územnom kontexte, zavádzanie digitálnych pasov výrobkov a rozvoj integrovaných reverzných dodávateľských reťazcov pre kritické suroviny.
Každá z publikácií sa zameriava na jednu z nasledujúcich tematických oblastí:
Hlavnou výzvou obehového verejného obstarávania už nie je nedostatok riešení, ale ich zavedenie do bežnej praxe verejného obstarávania. Analýza 17 projektov programu Horizont Európa ukazuje, že najlepšie výsledky prinášajú nástroje založené na životnom cykle, digitálne riešenia a inovatívne prístupy k verejnému obstarávaniu. Mnohé úspešné riešenia však zostávajú v pilotnej fáze a ich širšiemu využívaniu bránia najmä nedostatočné kapacity, fragmentované riadenie a nedostatočná dostupnosť a kvalita údajov. Obehové verejné obstarávanie by malo byť preto jedným z kľúčových nástrojov pripravovaného nariadenia o obehovom hospodárstve, pričom prioritou by malo byť rozšírenie a systematické zavádzanie prístupov, ktoré už preukázali svoju účinnosť.
Hlavným predmetom analýzy je štrukturálne a strategické zdokonalenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu (z angl. Extended Producer Responsibility – EPR). Súčasné poňatie EPR predovšetkým ako mechanizmu financovania nakladania s odpadom už nie je dostatočné na dosiahnutie ambicióznych cieľov pripravovanej legislatívy. EPR by sa malo transformovať na dynamický nástroj založený na údajoch, ktorý podporuje rozhodovanie a motivuje výrobcov k cirkulárnemu dizajnu, využívaniu materiálov a nakladaniu s výrobkami počas celého životného cyklu.
Pripravované nariadenie o obehovom hospodárstve by malo zabezpečiť harmonizáciu kritérií stavu konca odpadu (z angl. end-of-waste) v rámci EÚ, čím by sa podporil jednotný trh s druhotnými surovinami a znížila regulačná fragmentácia. Dopyt po recyklovaných materiáloch by sa mal posilniť prostredníctvom povinných kvót na obsah recyklovaných materiálov, ktoré vytvoria stabilnejšie trhové podmienky. Dôležitú úlohu by malo zohrávať zavádzanie digitálnych pasov výrobkov a vytváranie stimulov pre cirkulárny dizajn výrobkov. Zistenia poukazujú aj na širšiu zmenu politiky EÚ v oblasti obehového hospodárstva: od množstva ku kvalite, od dobrovoľných opatrení k povinnému vytváraniu dopytu a od fragmentovanej regulácie k systémovo integrovanému prístupu.
Zavádzanie obehových riešení v tejto oblasti obmedzujú najmä regulačné prekážky, hodnotové reťazce orientované predovšetkým na likvidáciu odpadu a nedostatočné prepojenie medzi dopytom po obehových surovinách a výrobnými kapacitami v EÚ. Kľúčovou prioritou je rozvoj integrovaných reverzných dodávateľských reťazcov, ktoré umožnia efektívnejší zber, spracovanie, zhodnocovanie a opätovné využitie materiálov. Pre úspešné zhodnocovanie kritických surovín je potrebné zabezpečiť spoľahlivú dostupnosť vstupných materiálových tokov, vhodné technológie a fungujúce rámce spolupráce naprieč hodnotovým reťazcom. Pripravované nariadenie o obehovom hospodárstve by malo podporovať viacstupňovú tvorbu hodnoty v obehovom hospodárstve, aby sa materiály získané z elektroodpadu mohli efektívnejšie vrátiť do výrobných procesov a využívať v európskom hospodárstve.
Výsledky výskumno-inovačných projektov programu Horizont Európa identifikovali hlavné prekážky a faktory úspechu pri rozširovaní obehových riešení medzi regiónmi a naprieč hranicami členských štátov. Medzi hlavné prekážky patria fragmentácia regulačného prostredia, obmedzená interoperabilita údajov a nedostatočná cezhraničná koordinácia. Úspešné rozširovanie obehových riešení si preto vyžaduje lepšiu koordináciu medzi regiónmi a krajinami, kompatibilnejšie regulačné rámce a efektívnejšie zdieľanie a využívanie údajov.
Kontext
Cielené odporúčania obsiahnuté vo vyššie uvedených správach boli získané z projektov programu Horizont Európa realizovaných priamo v praxi. Projekty preto poskytujú cenné poznatky pre pripravované nariadenie o obehovom hospodárstve a podporujú transformáciu Európy smerom k obehovému hospodárstvu spôsobom, ktorý umožňuje konkrétne opatrenia a zároveň zabezpečuje súdržný a systémový prístup naprieč EÚ.
Zverejnený 13.8.2026, slord