Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (Joint Research Centre – JRC) zverejnilo 30. októbra 2026 publikáciu Outlook Report on Quantum, ktorá analyzuje potenciál kvantových technológií v rôznych oblastiach výskumu a ich možné uplatnenie pri riešení spoločenských a technologických výziev. Správa vychádza z analýzy 195 signálov technologického vývoja identifikovaných v odbornej vedeckej literatúre prostredníctvom textovej a dátovej analýzy.
Zistenia poukazujú na rozdielnu úroveň technologickej pripravenosti jednotlivých riešení. Až 47,4 % identifikovaných signálov sa nachádza vo fáze overovania koncepcie (proof of concept) alebo vývoja prototypu, 32,5 % dosiahlo úroveň demonštrácie systému a 12,9 % je už na operačnej úrovni. Zvyšných 7,2 % predstavuje koncepčný alebo základný výskum.
Medzi príklady komerčne využívaných riešení patria kvantové generátory náhodných čísel, zatiaľ čo využitie kvantových počítačov pri klimatickom modelovaní zostáva zatiaľ v experimentálnej fáze. Podľa autorov preto nemožno očakávať jeden konkrétny moment, keď kvantové technológie dosiahnu všeobecnú komerčnú zrelosť. Ich vývoj a zavádzanie si budú vyžadovať postupné a diferencované prístupy.
Kvantové technológie majú potenciál v 12 tematických oblastiach
Správa rozlišuje tri hlavné skupiny kvantových technológií: kvantové snímanie (quantum sensing), kvantovú komunikáciu (quantum communication) a kvantové výpočty (quantum computing). Každá z nich prináša odlišné možnosti využitia – od presnejších meraní a bezpečnejšej výmeny dát až po nové výpočtové kapacity.
JRC identifikovalo potenciálne aplikácie v 12 tematických oblastiach: umelej inteligencii, klimatológii, kybernetickej bezpečnosti, pozorovaní Zeme, ekonomike a financiách, energetike, zdravotníctve, presadzovaní práva, jadrovej oblasti, spoločenských vedách, vesmírnych systémoch a doprave.
Medzi konkrétne príklady potenciálneho využitia patria:
- Zdravotníctvo: Kvantové senzory môžu umožniť citlivejšiu diagnostiku neurologických a kardiovaskulárnych ochorení či pokročilejšie zobrazovacie metódy. Kvantové výpočty by v budúcnosti mohli podporiť simulácie molekúl, vývoj liekov a analýzu komplexných zdravotných dát.
- Energetika: Kvantové optimalizačné algoritmy môžu prispieť k efektívnejšiemu riadeniu elektrických, plynových a teplárenských sietí. Kvantové senzory zase umožňujú presnejšie meranie fyzikálnych veličín a monitorovanie energetickej infraštruktúry.
- Kybernetická bezpečnosť: Kvantová distribúcia kľúčov (QKD) môže zabezpečiť vybrané komunikačné spojenia s vysokými bezpečnostnými nárokmi. Rozvoj kvantových počítačov zároveň vytvára potrebu prechodu na postkvantovú kryptografiu, ktorá má chrániť súčasné systémy pred budúcimi kvantovými útokmi.
- Doprava: Kvantové výpočty môžu v budúcnosti pomôcť pri optimalizácii dopravných trás, plánovaní cestovných poriadkov či riadení dopravy. Kvantové senzory môžu podporiť navigáciu a určovanie polohy aj v prostrediach, kde sú satelitné navigačné systémy nedostupné alebo zraniteľné.
- Pozorovanie Zeme a vesmír: Kvantové senzory môžu zlepšiť presnosť merania gravitačných a magnetických polí, navigácie a monitorovania vesmírnej infraštruktúry. Kvantové výpočty by mohli podporiť plánovanie vesmírnych misií a spracovanie veľkých objemov dát zo satelitov.
Správa zároveň uvádza konkrétne príklady testovania týchto technológií. V Thajsku bolo kvantové počítanie testované na údajoch o polohe a pohybe približne 130 000 taxíkov a nákladných vozidiel. Následný test optimalizácie trás priniesol takmer 10 % zníženie prejdenej vzdialenosti a času jazdy. V ďalšom prípade kvantová kompresná technika zmenšila objem súborov so satelitnými snímkami Zeme o 75 % pri minimálnej strate kvality.
Kvantové technológie a umelá inteligencia sa môžu vzájomne posilňovať
JRC nepovažuje umelú inteligenciu a kvantové technológie za konkurenčné oblasti, ale za technológie s potenciálom vzájomného dopĺňania. Umelá inteligencia už dnes nachádza uplatnenie pri spracovaní dát z kvantových senzorov, riadení kvantových systémov a vývoji metód korekcie chýb v kvantových počítačoch.
Na druhej strane by kvantové algoritmy mohli v budúcnosti urýchliť vybrané úlohy strojového učenia a optimalizácie. Správa však upozorňuje, že praktická kvantová výhoda pri bežných úlohách strojového učenia zatiaľ nebola jednoznačne preukázaná. V blízkej budúcnosti sa preto očakáva predovšetkým rozvoj hybridných riešení, ktoré kombinujú klasické a kvantové výpočtové systémy.
Väčšina sektorov bude kvantové technológie využívať, nie vyvíjať
Jedným z hlavných posolstiev správy je rozdiel medzi vývojom kvantových technológií a schopnosťou využívať ich v praxi. Samotný vývoj hardvéru a základných technológií bude pravdepodobne sústredený v relatívne úzkom okruhu priemyselných odvetví, najmä v oblasti výpočtovej techniky, komunikácií a vesmírneho či obranného sektora.
Väčšina ostatných oblastí, ako zdravotníctvo, energetika, doprava alebo financie, bude vystupovať predovšetkým v úlohe používateľov a vývojárov aplikačných riešení. Ich úlohou bude identifikovať konkrétne potreby, testovať možnosti využitia a integrovať kvantové riešenia do existujúcich procesov.
Podľa JRC by preto európske výskumné organizácie a verejné inštitúcie nemali čakať na úplnú technologickú zrelosť. Už v súčasnosti je potrebné rozvíjať odborné znalosti, prístup k infraštruktúre a schopnosť vyhodnocovať možnosti a limity nových technológií.
Technologická suverenita a strategická autonómia EÚ
Rozvoj kvantových technológií má význam aj z pohľadu konkurencieschopnosti, bezpečnosti a technologickej suverenity Európskej únie. Osobitne dôležitý je v oblastiach obrany, kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti, presadzovania práva a ekonomickej bezpečnosti.
Európa má podľa správy silnú pozíciu vo výskumnom a podnikateľskom ekosystéme kvantových technológií a hostí takmer tretinu svetových spoločností pôsobiacich v tejto oblasti. Výzvou však zostáva premena vedeckých výsledkov a podnikateľského potenciálu na dlhodobé priemyselné a technologické kapacity.
Strategická autonómia preto nebude závisieť iba od schopnosti vyvíjať vlastné kvantové zariadenia, ale aj od možnosti nezávisle ich testovať, porovnávať, validovať a certifikovať. Dôležité bude tiež predchádzať vzniku nových technologických závislostí a zabezpečiť európsku kontrolu nad kritickými komponentmi, softvérom a infraštruktúrou.
Európska únia posilňuje svoje kvantové kapacity
Európska komisia už v júli 2025 prijala stratégiu Quantum Europe Strategy, ktorej cieľom je vybudovať z Európy globálne centrum kvantových technológií. Stratégia sa zameriava na rozvoj odolného a suverénneho kvantového ekosystému, podporu startupov a premenu vedeckých poznatkov na aplikácie pripravené na trh.
Medzi významné európske iniciatívy patrí aj Európska infraštruktúra kvantovej komunikácie (EuroQCI), ktorá má prepájať strategické inštitúcie a infraštruktúru prostredníctvom pozemných optických sietí a satelitnej komunikácie.
V oblasti kvantových výpočtov podporuje Európska komisia prostredníctvom spoločného podniku EuroHPC JU budovanie pilotných kvantových počítačov prepojených s európskymi superpočítačovými centrami. Prvý európsky kvantový počítač v rámci tejto iniciatívy bol slávnostne uvedený do prevádzky v poľskom Poznani v júni 2025. Druhý systém, VLQ, bol predstavený v septembri 2025 v českej Ostrave.
Na rok 2026 je zároveň plánované predstavenie návrhu Európskeho zákona o kvantových technológiách (Quantum Act), ktorý má podporiť ďalší rozvoj európskeho kvantového ekosystému.
Pripravenosť na kvantovú éru si vyžaduje investície do zručností a spolupráce
JRC v závere správy identifikuje tri kľúčové oblasti, do ktorých by mali európske výskumné a vedecké organizácie investovať:
- Kvantová gramotnosť a rozvoj talentov: Výskumníci, technickí pracovníci, tvorcovia politík aj manažéri potrebujú porozumieť základným princípom, možnostiam a obmedzeniam kvantových technológií. Dôležité bude aj rozvíjanie špecializovaných odborných kapacít prostredníctvom vzdelávania, doktorandských programov a získavania expertov.
- Prístup k infraštruktúre: Výskumné organizácie potrebujú prístup ku kvantovým zariadeniam a výpočtovým kapacitám, a to prostredníctvom vlastných laboratórií alebo vzdialeného prístupu. Významným riešením môžu byť aj zdieľané výskumné infraštruktúry a testovacie pracoviská.
- Medzisektorová spolupráca: Rozvoj kvantových technológií si vyžaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, európskymi inštitúciami, výskumnými organizáciami, verejnou správou, startupmi a priemyslom. Spoločné aktivity môžu podporiť aj tvorbu štandardov, certifikáciu a overovanie technológií.
Správa tak zdôrazňuje, že pripravenosť na kvantovú éru neznamená iba podporu vývoja nových kvantových počítačov a zariadení. Rovnako dôležité je vybudovať dostatočné odborné, infraštruktúrne a inštitucionálne kapacity na ich efektívne využívanie. Európska konkurencieschopnosť bude čoraz viac závisieť od schopnosti nielen kvantové technológie vyvíjať, ale aj nezávisle posudzovať, testovať a integrovať do praxe.
Zverejnené 10.11.2026, slord