<img fetchpriority="high" width="795" height="593" title="Ako dalej po 2020?" style="width: 476px; height: 298px; margin-right: auto; margin-left: auto; display: block;" alt="Ako dalej po 2020?" src=/foto.jpg />

Dňa 27.septembra 2017 sa v Európskom parlamente konala konferencia „Výskum a inovácie pre Európu – ako ďalej po roku 2020?“, ktorej cieľom bolo vytvoriť diskusiu k témam dopadu rámcového programu na spoločnosť, výskumnú excelenciu a európsku pridanú hodnotu i úlohu inovácií vo výskume a dôležitosť výskumu pre inovácie. Konferencia bola organizovaná členkami Európskeho parlamentu S. Cabezon Ruiz (S&D), B. Kudryckou (EPP) a L. Wierinck (ALDE).  

Panel I – EÚ Rámcové programy pre vyrovnaný dopad na spoločnosť

Diskusia v prvom paneli sa venovala téme, do akej miery dokáže verejnosť profitovať z výsledkov výskumu a inovácií, ktoré sú financované z EÚ programov.

Basubed Chaudhuri z DG RTD, Európskej komisie zdôraznil, že je nevyhnutné hodnotiť dopad vedeckých projektov na spoločnosť a presne a jasne definovať čo sa pod pojmom dopad myslí. Dôležitý je najmä dopad na spoločnosť, a to najmä v zmysle počtu novovytvorených pracovných miest a etablovanie nových štandardov. Taktiež budeme musieť sledovať nové výzvy, ktoré priniesli so sebou disruptive technológie a monitorovať ich dopad na spoločnosť. Aude Lapprand zo Science for Citizens sa vyjadrila, že tvorcovia politík by mali myslieť aj na to, že priemysel a podniky, ktorí vytvárajú zisk nie sú vždy zárukou aj verejného dobra a malo by sa tiež myslieť aj na neziskové organizácie.  Pilier „Science with and for society“ by mal byť v nadchádzajúcom období posilnený a do FP9 by mali byť viac včlenené demokratické princípy. Fanny Voitzwinkler z Global Health Advocates prezentovala tri hlavné obavy, ktoré zdieľajú, a to dopad na spoločnosť, transparentnosť a zodpovednosť. Pokiaľ chceme naozaj vyriešiť spoločenské výzvy, musíme vytvoriť nové typy spoločenských partnerských nástrojov. Pokiaľ sa jedná o transparentnosť, malo by byť jasné, ako presne sú verejné peniaze použité na výskum. Rovnako Voitzwinkler zdôraznila, že by sme sa mali ďalej venovať aj fundamentálnemu výskumu a nie len aplikovanému, ktorý má síce rýchlejšie viditeľné ale častokrát len krátkodobé výsledky. Lucyna A.Wozniak členka HLG na maximalizáciu dopadu EU rámcových programov, upozornila na ďalšie výzvy, ktorým už teraz čelíme a to starnutie populácie a rozšírenosť degeneratívnych chorbôb.  Práve na tieto výzvy by sme mali myslieť pri štruktúrovaní nového programu – pre koho a za akým účelom by sa mali dávať peniaze. Taktiež zdôraznila, že spoločenský dopad môže byť garantovaný len vtedy, ak máme dostatočne vzdelanú spoločnosť, ktorá bude pripravená nie len tvoriť inovácie, ale im aj rozumieť a stať sa ich „konzumentmi“.

Panel II – Excelencia vo výskume verzus Európska pridaná hodnota

Témou druhého panelu bolo, ako indikovať projekty financované z EÚ rámcových programov efektívnejšie a plne využiť ich vedecký potenciál všetkých EÚ krajín a regiónov.  

J.P. Bourguignon, Prezident Európskej výskumnej rady sa vyjadril, že by sme mali myslieť na to, že len 8% celkových peňazí, ktoré idú na výskum a inovácie v EÚ, tvoria financie z rámcového programu – ostatok zostáva na národnej úrovni. ERC je príkladom toho, ako by mohlo fungovať prepojenie excelentnej vedy a zároveň vytvárania pridanej hodnoty pre EÚ. Pridaná hodnota je aj pre tých, ktorí nemajú veľa ERC grantov, keďže výsledky, ktoré sú produkované projektmi ERC sú globálne. Robert-Jan Smits, Generálny riaditeľ DG RTD Európskej komisie zdôraznil, že to nie je excelencia, ktorá vytvára pridanú hodnotu, ale je to európska pridaná hodnota a spolupráca naprieč celou EÚ, ktorá vytvára excelenciu. Nie je možné merať úspešnosť krajín len na základe absolútnej účasti, ale na druhej strane musíme pozorne prepojiť všetky dostupné EÚ zdroje a snažiť sa ich rovnomerne rozdeliť medzi všetky časti EÚ. Janusz Bujnicki, člen Poradného vedeckého mechanizmu pre EK, poukázal na skutočnosť, že východná Európa bola až do pádu železnej opony odrezaná od západnej Európy a nemala možnosť uskutočňovať prvotriedne vedecké experimenty a pritiahnuť svetové vedecké talenty. Práve preto je teraz dôležité, aby sa krajiny EÚ13 zapájali do programov ERA Chairs a MSCA a využili možnosti na pritiahnutie prvotriednych vedcov, ktorých pridanú hodnotu bude cítiť na lokálnej úrovni. Jan Palmowski z Warwick Univerzity zdôraznil, že EÚ a rámcové programy ponúkajú unikátnu možnosť na medzinárodnú spoluprácu a vytváranie excelentných vedeckých výsledkov. Dôraz na vedeckú excelenciu je dôležitým motorom pre mnohé krajiny a reformy fungovania a financovania vedy a výskumu na národnej úrovni. Excelentný výskum má tiež pridanú hodnotu na vytváranie hodnotných pracovných miest.  

Panel III – Inovácie pre výskum a výskum pre inovácie

Tretí panel sa zaoberal témou, ako navrhnúť 9. Rámcový program tak, aby sa posilnil jeho dopad na európsku ekonomiku a aby sa stala Európska únia konkurencieschopná s ostatnými svetovými hráčmi.

Wim Van Camp z Univerzity Gent porovnal financovanie vedy a výskumu v USA a EÚ, ktoré je v USA trojnásobne vyššie. 60% z 500 najlepších spoločností vo svete je z USA. Menšie percento podnikov z EÚ je najmä spôsobené tým, že sme stále nevytvorili dobré podmienky pre scale-up podnikov a firiem. Je nevyhnutné, aby sme vytvorili podmienky pre podniky a európskych i mimoeurópskych investorov a priniesli tak viac finančných prostriedkov do oblasti výskumu a inovácií. Kurt Vandenberghe, DG RTD Európskej komisie sa vyslovil, že práve dopad bude najdôležitejším indikátorom nadchádzajúceho rámcového programu a preto potrebujeme nájsť efektívne spôsoby, ako dopad maximalizovať. Veda je o vytváraní znalostí a úlohou inovácií je transformovať tieto znalosti do riešení. Majme  na pamäti, že v EU je tento efekt znásobený, nakoľko  sa to deje multilaterálne. Dopad na EÚ je tak väčší a pákový efekt pri súkromných investíciách silnejší. Rovnako celoeurópskou spoluprácou vytvárame „značku“, ktorá dokáže pritiahnuť špičkových vedcov z celého sveta. Avšak, musíme byť oveľa dôslednejší v demonštrovaní dopadu a v zapájaní spoločnosti do celého procesu, čím sa dopad ešte viac znásobí.Lennert Vierendeeld z Brussels Human Robotics Research Center podčiarkol dôležitosť investovania EÚ do výskumu umelej inteligencie a robotiky, lebo je to oblasť budúcnosti, ktorá zároveň ponúka riešenie niektorých spoločenských výziev (napríklad starnutie pracovnej sily). Taktiež vytvára novú oblasť priemyslu a nové pracovné miesta.

Robert-Jan Smits vo svojom záverečnom príhovore zdôraznil potrebu kontinuity v ďalšom rámcovom programe, šírenie excelencie a vytvorenie mechanizmov, ktoré zabezpečia vyrovnané financovanie pre všetkých. Musíme sa zamerať na prierezové investície, tak ako to zdôraznil francúzsky prezident Emmanuel Macron a zároveň zlepšiť podmienky pre scale-up firiem a podnikov.