V dňoch od 27. mája do 1. júna 2021 sa uskutočnilo medzinárodné networkingové podujatie Mobility & Transport Days spojené s partnerskou burzou pre oblasť dopravy a mobility v rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie.
Virtuálne podujatie organizovala Styčná kancelária Slovenskej republiky pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD) spoločne so svojimi zahraničnými partnermi z Českej republiky (CZELO), Litvy (LINO), Maďarska (NRDIO) a Poľska (NCBR/Science &Business Poland) a v spolupráci s Národnou kanceláriou Horizontu a European Enterprise Network (EEN).
Cieľom podujatia bolo prepojiť tvorcov politík, výskumníkov, inovátorov a všetky relevantné subjekty v oblasti mobility a dopravy a vytvoriť priestor pre bilaterálne stretnutia a rozhovory o potenciálnych projektových partnerstvách v programe Horizon Europe a jeho Klastri 5 – Klíma, Energetika, Mobilita.
Prvý deň podujatia bol zameraný na politiky a programy EÚ, ktoré financujú mobilitu a dopravu. Konferenciu otvorila Rosalinde van der Vlies, riaditeľka z Generálneho riaditeľstva pre výskum a inovácie (DG RTD) Európskej komisie, ktorá predstavila program Horizon Europea hlavné politické priority a výzvy v oblasti dopravy.
Dopravné systémy i spôsoby mobility čelia dlhodobým trendom dekarbonizácie a digitalizácie. Zníženie vplyvu dopravy na podnebie a životné prostredie je najnaliehavejšou prioritou v záujme splnenia záväzkov Parížskej dohody COP21 a zosúladenia so širšími cieľmi EÚ v oblasti dopravy, klímy a energetiky.
Výskum a inovácie hrajú pri dosahovaní týchto ambicióznych cieľov rozhodujúcu úlohu a čisté dopravné technológie a zelená doprava patria medzi kľúčové priority EÚ.
K dosiahnutiu tohto cieľa využije Európska komisia aj nadchádzajúci rámcový program EÚ pre výskum a inovácie Horizon Europe s rozpočtom 95,5 mld. EUR. Program Horizon Europe bude najbližších sedem rokov vytvárať priestor pre spoluprácu inovátorov a výskumníkov s cieľom napĺňať ambície a priority EÚ a tiež pomocou svojich misií zapájať občanov do tvorby nových riešení. V rámci jeho Klastra 5 – Klíma, energetika, mobilita budú priamo prostredníctvom medzinárodných výskumno-inovačných projektov financované inovácie a vývoj v oblasti udržateľnej, zelenej, odolnej a bezpečnej dopravy, ako aj inteligentných služieb mobility pre cestujúcich a tovar. Prvý pracovný program pre Klaster 5 bude mať k dispozícií viac ako 3 miliardy EUR, v rámci ktorého budú v rokoch 2021-2022 alokované finančné prostriedky pre 450 projektov.
Okrem programu Horizon Europe však Európska komisia financuje oblasť dopravy aj mobility aj z iných programov. Jedným z nich je napríklad Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), ktorý prostredníctvom tréningov, školení a vzdelávacích programov poskytuje cielenú podporu pre začínajúce firmy a súkromné podniky s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť a prístup na trh. Program Digitálna Európa (Digital Europe) bude zase prispievať k napĺňaniu stratégie pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu a bude najbližších sedem rokov podporovať subjekty napĺňajúce kľúčové ciele v oblasti prepojenej a multimodálnej dopravy a umelej inteligencie pre inteligentnú dopravu. Program Interreg sa sústreďuje na podporu vývoja dopravných stratégií a spoločných dopravných plánov, štúdie uskutočniteľnosti a pomáha nastavovať spoluprácu medzi územiami, na ktoré sa nevzťahujú bežné programy. Snahou Európskej komisie je vytvárať synergie naprieč všetkými zmienenými programami, tak aby spoločne napĺňali ciele Európskej zelenej dohody, Parížskej dohody a Cieľov udržateľného rozvoja OSN.
„Mobility & Transport Days bolo jedno z prvých podujatí, ktoré komplexne informovalo o cieľoch a možnostiach financovania pre oblasť dopravy a mobility v rámci nadchádzajúceho programového obdobia na roky 2021-2027. S mojimi zahraničnými kolegami sa často stretávame s tým, že žiadatelia nie vždy poznajú všetky možnosti európskeho financovania, a preto považujeme za dôležité poskytnúť informácie o programoch, ktoré rôznymi formami podporia vývoj nových dopravných riešení či podporu zručností a znalostí “, uvádza koordinátorka podujatia Terézia Ruá zo Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli.
Druhý deň podujatia bol určený priamo výskumníkom a inovátorom. Prvú časť otvorila pani profesorka Tatiana Kováčiková zo Žilinskej Univerzity v Žiline (UNIZA), ktorá predstavila projekt MoTiV financovaný z programu Horizont 2020, ktorý so svojim vedeckým tímom koordinovala.
Projekt MoTiV bol spustený 1. novembra 2017 a ukončený 31. júla 2020. Dosiahol skóre 13,50 s mierou úspešnosti 6,4 % (z 30 projektov boli schválené 2). Jeho hlavnou výskumnou otázkou bolo, ako je časová hodnota cestovania vnímaná medzi rôznymi druhmi dopravy, generáciami, rodmi a kultúrami v rámci celej Európy. Tvorilo ho konzorcium 7 partnerov (3 akademické inštitúcie/ výskumné organizácie, 2 obchodní partneri, 1 poradenská organizácia v oblasti mobility, 1 celoeurópska asociácia a k nej pridružené tretie strany.
„Veľmi ma teší, že sme mohli širokému zahraničnému publiku z 32 rôznych krajín z EÚ i mimo nej predstaviť úspešný príbeh projektu, ktorý bol priamo koordinovaný slovenskou univerzitou a jej vedeckým tímom. Je veľmi dôležité, aby zahraniční partneri poznali potenciál slovenského výskumu a zároveň, aby sme podnietili výskumníkov na Slovensku zapájať sa do európskych projektov a tých skúsenejších povzbudili aj k ich koordinácií“, dodáva Ruá.
Ďalším rečníkom druhého dňa podujatia bol Henning Kroll z Kompetenčného centra pre inovácie a znalostnú ekonomiku (Fraunhoferov inštitút pre výskum systémov a inovácií ISI). Témou jeho prezentácie boli výsledky publikácie „Advanced technologies for industry. Sectoral watch. Technological trends in the automotive industry“, ktorú vydala Európska komisia v júli 2020.
Kroll taktiež predstavil budúce výzvy a príležitosti EÚ. Pandémia COVID-19 mala, samozrejme, dopad aj na automobilový priemysel, ovplyvnila jeho predaj, výrobu i ľudský faktor. Medzi budúce výzvy patria nové emisné normy CO2 a s nimi spojené zníženie CO2 na celom území EÚ. S narastajúcou konkurenciou sú potrebné vysoké investície. V digitalizácii máme ešte medzery, dopyt po ľuďoch vyškolených v IT sektore je preto veľmi vysoký. Nevyhnutné sú silné vzájomné prepojenia na trhoch s novými krajinami. Budúcnosťou sú i inovácie založené na dátach, ktoré budú relevantné pre nové produkty, služby a výrobu. EÚ sa bude zameriavať na pokročilú výrobu, mobilitu v oblasti umelej inteligencie a fotoniku.
Druhá časť dňa poskytla priestor pre vybraných účastníkov, ktorí mal možnosť v rámci krátkych prezentácií predstaviť svoju expertízu. Túto možnosť využili aj slovenskí vedci, ktorí zahraničným subjektom prezentovali svoj výskum a projektové idey.
Súčasťou podujatia bola aj partnerská burza, počas ktorej mali účastníci možnosť naplánovať si stretnutia s vybranými subjektmi. Partnerská burza je dôležitým nástrojom pre všetky relevantné subjekty, ktoré majú záujem o účasť na medzinárodných konzorciách a hľadajú si projektových partnerov.
Platformu pre bilaterálne stretnutia využilo 219 účastníkov v rámci 127 stretnutí. Partnerskej burzy sa zúčastnili aj slovenské subjekty zo súkromného i verejného sektora, ktorí mali možnosť diskutovať so zahraničnými partnermi o budúcej projektovej spolupráci v projektoch programu Horizon Europe.
Všetky prezentácie sú dostupné na stránke podujatie.
V prípade otázok, prosím, kontaktujte koordinátorku podujatia: terezia.rua@cvtisr.sk
Zverejnené 2.6.2021, slord