Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

ERA PORTÁL SLOVENSKO

Nová správa Európskej komisie pripomína dôležitosť boja proti znečisteniu vody dusičnanmi



Dusičnany z maštaľného hnoja a minerálne hnojivá sú už desaťročia hlavným zdrojom znečistenia vôd v Európe. V najnovšej správe o vykonávaní smernice o dusičnanoch Európska komisia varuje (EK), že dusičnany aj naďalej znečisťujú vody v EÚ. Nadmerné množstvo dusičnanov vo vode nepriaznivo vplýva na ľudské zdravie aj ekosystémy a spôsobuje úbytok kyslíka a eutrofizáciu. Tam, kde vnútroštátne orgány a poľnohospodári vodu vyčistili, to malo pozitívny vplyv na zásoby pitnej vody a biodiverzitu, ako aj na odvetvia, ktoré sú od nich závislé (napr. rybolov či cestovný ruch). V mnohých častiach EÚ však pretrváva problém nadmerného hnojenia.

V tejto súvislosti má kľúčový význam smernica o dusičnanoch. Ide o dôležitý nástroj na dosiahnutie cieľa rámcovej smernice o vode, ktorým je najneskôr do roku 2027 dosiahnuť dobrý chemický a ekologický stav všetkých vodných útvarov. Podľa tejto smernice sú členské štáty povinné prijať viacero opatrení. K zníženiu znečistenia živinami prispeje aj akčný plán nulového znečistenia, ktorého cieľom je znížiť do roku 2050 znečistenie ovzdušia, vody a pôdy na také úrovne, ktoré sa už nepovažujú za škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy.

Hoci v porovnaní so situáciou pred prijatím smernice o dusičnanoch došlo k poklesu koncentrácie dusičnanov v povrchových aj podzemných vodách v EÚ, podľa správy sa však za posledné desaťročie dosiahol len malý pokrok. Z hľadiska znečistenia vôd živinami z poľnohospodárstva majú najväčšie problémy Belgicko, Česko, Dánsko, Nemecko, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko a Španielsko. V Bulharsku, na Cypre, v Estónsku, Francúzsku, Taliansku, Portugalsku a Rumunsku musia bezodkladne zmenšiť ohniská znečistenia.

V období 2016 – 2019 14,1 % podzemných vôd členských štátov naďalej prekračovalo koncentráciou dusičnanov limit stanovený pre pitnú vodu. Podľa zistení je v EÚ eutrofických 81 % morských vôd, 31 % pobrežných vôd, 36 % riek a 32 % jazier. Komisia sa bude usilovať zlepšiť dodržiavanie smernice o dusičnanoch, ktoré je predpokladom splnenia cieľa Európskej zelenej dohody – zníženia únikov živín do roku 2030 aspoň o 50 %.

Celú tlačovú správu EK nájdete tu.

Viac informácií:

Zverejnené 18.10.2021, slord