Európska komisia nedávno uverejnila druhé vydanie správy o výkonnosti európskych partnerstiev v rámci programu Horizont Európa (Biennial Monitoring Report – BMR 2024). Cieľom tejto správy je poskytnúť presvedčivé dôkazy na usmernenie realizácie a implementácie európskych partnerstiev ako aj poskytnúť informácie pre strategické rokovania o efektívnosti fungovania európskych partnerstiev v programe Horizont Európa. BMR 2024 je v poradí druhou zo série štyroch dvojročných správ (2022, 2024, 2026 a 2028).
Hlavné zistenia BMR 2024
- Európska únia aj naďalej významne investuje do európskych partnerstiev (24,9 miliardy EUR), čo motivuje nárast investícií aj zo strany partnerov (38, 6 miliárd EUR).
- V praxi každé 1 euro investované do partnerstiev z rozpočtu EÚ vie prostredníctvom výziev prilákať až 1,63 eura z iných zdrojov. Európske partnerstvá teda účinne využívajú verejné financovanie na dosiahnutie pokroku smerom k cieľu dosiahnuť investičný cieľ 3 % HDP pre oblasť výskumu a vývoja.
- Zo správy ďalej vyplýva, že európske partnerstvá sú prínosné pre ekologický a digitálny prechod a odolnosť. Taktiež plnia dôležitú úlohu v oblasti technologickej suverenity a medzinárodného postavenia európskeho výskumu a inovácií, keďže 74 % európskych partnerstiev uvádza, že európska strategická autonómia/technologická suverenita je pre ich činnosť veľmi dôležitá a 12 % celkového rozpočtu pre európske partnerstvá sa plánuje použiť na prepojenia/spoluprácu s mimoeurópskymi partnermi.
Výsledky BMR 2024 z pohľadu Slovenska
Z aktuálnej správy BMR 2024 vyplýva, že všetky členské štáty EÚ zvýšili svoj podiel účasti v partnerstvách programu Horizont Európa. Slovensko spolu s Estónskom, Gréckom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou a Maltou pritom patrí medzi krajiny, ktorým sa tento podiel v porovnaní s programom Horizont 2020 podarilo dokonca zdvojnásobiť. K zvýšeniu účasti nepochybne prispelo celkové zefektívnenie partnerského prostredia. Slovensko aktuálne participuje v 20 európskych partnerstvách.
Účasť Slovenska v európskych partnerstvách zrkadlí celkovú účasť Slovenska v rámci Horizontu Európa, a to zameranie najmä na témy zdravia, digitálnych technológií, výskumných infraštruktúr, poľnohospodárstva a životného prostredia. Veľký dôraz sa kladie na partnerstvá týkajúce sa výskumu a vývoja v oblasti zdravia a zdravotníctva s podporou Ministerstva zdravotníctva, ktoré aktívne koordinuje slovenskú účasť s univerzitami, napr. v rámci Partnerstva pre transformáciu systémov zdravotníctva a starostlivosti (THCS) a Partnerstva pre hodnotenie rizík vyplývajúcich z chemických látok (PARC).
Pokiaľ ide využívanie synergií, Slovensko patrí medzi štáty, ktorým sa podarilo vytvoriť účinný a fungujúci mechanizmus spolufinancovania európskych partnerstiev na národnej úrovni. Slovensko konkrétne využíva štrukturálne fondy na naštartovanie účasti v európskych partnerstvách, čím zabezpečuje širšie zapojenie akademickej obce a podnikateľského sektora. Ďalšie zvyšovanie účasti by mohli do budúcna podporiť aj ďalšie podporné mechanizmy, ktoré boli zavedené v rámci slovenského Plánu obnovy a odolnosti, napr. granty financujúce prípravnú fázu projektov Horizontu Európa alebo matchmaking grantov na projekty Horizontu Európa. Účasť Slovenska v európskych partnerstvách okrem iného podporuje Operačný program Slovensko 2021 – 2027 a Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií do roku 2030.
Európske partnerstvá vytvorili pre slovenské univerzity a výskumné inštitúcie možnosti zapojiť sa do excelentných európskych výskumných tímov, budovať ich výskumné kapacity, čo zároveň podporilo internacionalizáciu. Slovenská akadémia vied sa napr. intenzívne zapája a spolufinancuje úspešnú účasť svojich ústavov v partnerstvách Water4All, Biodiversa+ a ERA Health.
Pokiaľ ide o profily účastníkov, v súlade s celkovou účasťou v programe Horizont Európa Slovensko dosiahlo významné zapojenie súkromného sektora. Súkromné spoločnosti sú silnými aktérmi, rovnocennými so subjektmi verejného sektora, ako sú univerzity a verejné výskumné inštitúcie, a nachádzajú sa medzi desiatimi najlepšími účastníkmi programu Horizont Európa zo Slovenska.
Avšak v porovnaní so správou spred dvoch rokov došlo k zníženiu záväzkov Slovenska viazaných v rámci európskych partnerstiev o 6 %, a to z úrovne 17 miliónov EUR na 16 miliónov EUR. Slovensko tiež zaostáva vo zvyšovaní finančných záväzkov v európskych partnerstvách v prepočte na jedného výskumného pracovníka, kde bol zaznamenaný pokles o 14 % v porovnaní s rokom 2022.
Európske partnerstvá predstavujú nástroj, ktorý združuje zdroje EÚ so zdrojmi verejných a súkromných partnerov riešiť komplexné výzvy (napr. ekologický a digitálny prechod), ktoré presahujú možnosti jednotlivých krajín či aktérov. Účelom európskych partnerstiev je preto predchádzať duplicite investícií a prispievať k znižovaniu roztrieštenosti výskumného a inovačného prostredia v EÚ.
Dvojročná monitorovacia správa o európskych partnerstvách na rok 2024 (BMR 2024) bola vypracovaná s pomocou nezávislej skupiny odborníkov Európskej komisie na podporu procesu strategickej koordinácie, ktorá spolupracovala a pracovala pod vedením útvaru pre spoločné misie a partnerstvá v Centre pre spoločnú politiku GR pre výskum a inovácie. Údaje pre účely tejto správy poskytlo 27 členských štátov, Island, Nórsko a Turecko a 44 európskych partnerstiev.
Súvisiace dokumenty
BMR 2024 o partnerstvách v rámci programu Horizont Európa
BMR 2022 o partnerstvách v rámci programu Horizont Európa
Zverejnené 30.09.2024, slord