Európska komisia 22. októbra 2024 zverejnila oznámenie k implementácii Európskeho výskumného priestoru (ERA) s podtitulom „Posilnenie výskumu a inovácií Európy: Cesta ERA a budúce smerovanie“.
Dokument odkazuje na správu Maria Draghiho a politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu, ktoré vyzdvihujú rozhodujúcu hnaciu silu výskumu a inovácií pre hospodársku odolnosť, konkurencieschopnosť a blahobyt a analyzuje doposiaľ dosiahnutý pokrok v rámci ERA ako aj ďalšie kroky, ktoré sú potrebné na plné využitie potenciálu výskumného priestoru.
Oznámenie hodnotí pokrok dosiahnutý v rámci štyroch strategických cieľov stanovených v Pakte pre výskum a inovácie, pričom prináša niekoľko bodov, ktoré predstavujú priestor na zlepšenie:
1) Posilnenie investícií a reforiem
Európska komisia spolupracovala s členskými štátmi na zosúladení úsilia v oblasti výskumu a inovácií a podpory reforiem a investícií prostredníctvom fondov kohéznej politiky, Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF), ale aj s pomocou odbornej podpory v rámci Nástroja politickej podpory (PSF) programu Horizont Európa a Nástroja technickej podpory (TSI).
Fondy kohéznej politiky a RRF zmobilizovali už viac ako 90 miliárd EUR v investíciách do výskumu a inovácií. Napriek tomu je Európa stále ďaleko od dosiahnutia cieľa investovať 3 % HDP EÚ do výskumu a vývoja, a to najmä pre nízke súkromné investície, ktoré brzdia regulačné, právne a administratívne prekážky. Vyriešenie týchto problémov zostáva pre prilákanie väčšieho počtu investorov a inovátorov kľúčové.
2) Zlepšenie prístupu k excelentnosti
Poskytovaná podpora programu Horizont Európa na projekty spolupráce a programy mobility (napr. Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA)) prispela k posilneniu siete vedeckej spolupráce.
V rámci schémy Widening bola doteraz investovaná viac ako 1 miliarda EUR na podporu rozvoja silnejších kapacít v oblasti výskumu a inovácií v menej výkonných členských štátoch (napr. prostredníctvom inciatív Teaming a ERA Chair). Stále je však potrebné vyvinúť viac úsilia na zníženie byrokracie, posilniť schopnosti riadenia výskumu a zamerať sa na poskytovanie lepších a cielených informácií o dostupných príležitostiach pre výskumných pracovníkov
3) Premietnutie výsledkov výskumu a inovácií do hospodárskeho vplyvu
Európska rada pre inovácie (EIC) sa stala najväčším investorom do špičkových technológií v Európe, pričom na každé euro investované z fondu EIC sa podarilo prilákať ďalšie štyri eurá od súkromných investorov.
Rámec ERA už spoločne s členskými štátmi podporil vypracovanie cielených usmernení na hospodárske využívanie výsledkov výskumu a technologických plánov, faktom ale zostáva, že na rozšírenie prelomových inovácií Európa potrebuje viac rizikového kapitálu. Nedávne spustenie siete tzv. dôveryhodných investorov predstavuje krok vpred v združovaní európskych investorov.
4) Prehĺbenie ERA
Rámec ERA viedol k významnému pokroku pri zlepšovaní pracovných podmienok a kariérneho rastu výskumných pracovníkov, a to aj vďaka prijatiu odporúčania Rady o kariérach vo výskume.
V súlade s európskymi hodnotami viedol program Horizont Európa súčasne k ďalšiemu posilneniu rodovej rovnosti a integrity výskumu, otvorenej vedy a úsilia o spoločné využívanie údajov. Prijatím odporúčania Rady o bezpečnosti výskumu navyše napredoval aj v oblasti zaistenia bezpečnosti európskeho výskumu.
Na riešenie zvyšných pretrvávajúcich rozdielov v možnostiach kariérneho rastu v celej Únii a na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a dostupnosti európskych výskumných a technologických infraštruktúr je však potrebné vyvinúť ešte väčšie úsilie.
Kontext
Európsky výskumný priestor (ERA) bol založený s ambíciou vytvoriť súdržný trh pre výskum, inovácie a technológie v celej EÚ. Zameriava sa na posilnenie cezhraničnej spolupráce, zvýšenie investícií do výskumu a inovácií a zosúladenie spoločných priorít výskumu medzi členskými štátmi EÚ.
Prvý program ERA (2022 – 2024) sa v súčasnosti pomaly končí, druhý (2025 – 2027) sa naopak už pripravuje. Keďže geopolitické napätie a rýchly technologický pokrok vrátane umelej inteligencie ovplyvňuje globálne dianie, posúdenie pokroku ERA je nevyhnutné na identifikáciu úspechov, nedostatkov a budúcich odporúčaní.
Za posledné dve desaťročia ERA zaznamenal výrazný pokrok v podobe zlepšenia výskumných infraštruktúr, zvýšenej mobility výskumníkov a lepšieho prístupu k vedeckým výsledkom, napriek tomu priestor stále čelí niekoľkým pretrvávajúcim význam.
Predovšetkým existujú rozdiely v inovačnej výkonnosti, pričom najvýkonnejšie regióny vykazujú úroveň inovácií osemkrát vyššiu ako tie s najnižšou výkonnosťou. Okrem toho celkové investície do výskumu a vývoja zostávajú pod cieľovými 3 % HDP a na celom kontinente sa výrazne líši aj regulačné prostredie.
Plne funkčný ERA by uľahčil voľný pohyb výskumníkov, vedomostí a údajov, čím by sa posilnila aj celková atraktívnosť Európy ako centra vedeckých a technologických talentov.
Zdrojové informácie – Európska komisia
Zverejnené 28.10.2024, slord
