Nezávislá skupina expertov na vysokej úrovni pre priebežné hodnotenie programu Horizont Európa predstavila 16. októbra svoju správu s názvom „Align, act, accelerate.“ Správa obsahuje dvanásť strategických odporúčaní týkajúcich sa maximalizácie vplyvu programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií v budúcnosti.
Správa vychádza z predbežných zistení a údajov o programe Horizont Európa, zo zistení a záverov vyplývajúcich z ex-post hodnotenia programu Horizont 2020 a z ďalších zdrojov vrátane rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami. Správa zdôrazňuje, že Európa by mala pokračovať v transformačnej agende za účelom riešiť štyri rozhodujúce a vzájomne previazané „sféry“ činnosti.
Táto transformačná agenda by sa mala podľa správy realizovať v krátkodobom horizonte posledných troch rokov programu Horizont Európa (2025 – 2027) a mala by byť zakotvená i v rámci budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie (FP10).
Správa zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie a predkladá nasledovných 12 odporúčaní:
Odporúčanie 1: Vytvoriť impulz prostredníctvom prístupu celej vlády, zosúladením transformačnej politiky výskumu a inovácií so strategickým programom EÚ a nedávnymi odporúčaniami politiky na vysokej úrovni
V čase, keď expertná skupina dokončovala svoju správu, boli zverejnené tri hlavné politické dokumenty: správa Enrica Lettu o jednotnom trhu, politické usmernenia predsedníčky Európskej komisie, Ursuly von der Leyen pre nadchádzajúci mandát a správa Maria Draghiho o konkurencieschopnosti EÚ. Expertná skupina podporuje návrhy všetkých troch predchádzajúcich správ, pričom zdôrazňuje, že politika výskumu a inovácií by mala byť v súlade so všetkými tromi dokumentmi.
Odporúčanie 2: Urobiť Európu globálne konkurencieschopnou, bezpečnou, udržateľnou a odolnou prostredníctvom silnejšieho rámcového programu
Správa varuje pred dôsledkami nedostatočného investovania Európy do výskumu a inovácií, keďže verejné a súkromné výdavky na výskum a inovácie v EÚ aktuálne predstavujú 2,2 % HDP, čo je ďaleko pod úrovňou konkurenčných ekonomík a dlhodobým cieľom 3 %.
V správe sa uvádza, že dobre financovaný a navrhnutý FP10 musí zmeniť klesajúcu konkurencieschopnosť Európy, avšak európske financovanie nemôže nahradiť nízke národné investície. Správa preto apeluje na zvýšenie investícií na európskej i národnej úrovni. V správe sa napr. navrhuje prepojenie Widening akcií so zvýšenými národnými investíciami a spustenie iniciatívy na monitorovanie technológií s cieľom investovať do technológií budúcnosti.
Odporúčanie 3: Poskytnúť európsku pridanú hodnotu prostredníctvom portfólia zameraného na štyri hlavné vzájomne prepojené a vzájomne závislé „sféry“ činnosti
Skupina expertovej navrhuje najmenej zdvojnásobenie výšky rozpočtu budúceho rámcového programu FP10, a to najmenej na úroveň 220 miliárd EUR, čo prevyšuje návrhy, ktoré doteraz požadovala výskumno-inovačná lobby. Navýšenie rozpočtu argumentujú potrebou financovať všetky vysokokvalitné projektové návrhy, keďže v programe Horizont 2020 zostalo 74 % excelentných návrhov bez financovania.
Zároveň správa vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali „pečate výnimočnosti“ (Seal of Excellence) na financovanie vysokokvalitných, ale neúspešných projektov prostredníctvom národných a štrukturálnych fondov.
Európske výdavky na VaI by sa mali zároveň zamerať na oblasti, v ktorých programy EÚ poskytujú jedinečnú pridanú hodnotu, a to predovšetkým kolaboratívne projekty medzi viacerými krajinami a výskumné a technologické infraštruktúry.
Odborníci odporúčajú zamerať sa na štyri sféry činnosti: konkurencieschopná excelentnosť; priemyselná konkurencieschopnosť; spoločenské výzvy a silný ekosystém výskumu a inovácií.
Na dosiahnutie maximálnej pridanej hodnoty v správe navrhujú ukončiť vopred stanovené financovanie Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), keďže rôzne znalostné a inovačné komunity EIT, ktoré sa už majú stať finančne nezávislými, by museli požiadať o financovanie EÚ ako iné výskumné organizácie. Navrhujú tiež zastaviť financovanie Európskeho inovačného ekosystému (EIE).
Odporúčanie 4: Zriadiť experimentálnu jednotku na testovanie nových programov, hodnotiacich postupov a nástrojov
Správa odporúča zriadenie experimentálnej jednotky, ktorá by testovala nové metódy hodnotenia a schémy financovania vrátane programov založených na princípoch fungovania agentúry ARPA (Advanced Research Projects Agencies) v USA, k čomu sa vyzýva aj Draghiho správa. ARPA model, ktorého cieľom je podporovať prevratné inovácie tým, že expertným programovým manažérom poskytuje veľkú mieru autonómie pri výbere projektov, pričom projekty sú aktívne riadené prostredníctvom konkrétnych míľnikov a časových záväzkov, by sa mal najskôr otestovať v rámci Európskej rady pre inovácie (EIC).
Experimentálna jednotka by mala viesť aj využitie generatívnej umelej inteligencie (AI) vo vede, pričom by sa mala zamerať na možné využitie AI pri procesoch podávania a spracovania projektových žiadostí.
Odporúčanie 5: Posilniť konkurencieschopnosť vo výskume a inováciách
Správa odporúča zdvojnásobiť rozpočet Európskej rady pre výskum (ERC), pričom zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia nezávislosti vedeckej rady ERC.
Odborníci v správe uvádzajú i potrebu výrazného zvýšenia rozpočtu EIC a zabezpečenia ochrany EIC pred tlakom zo strany členských štátov alebo útvarov Komisie. Správa odporúča, aby Európska komisia prilákala súkromných investorov do svojej vetvy rizikového kapitálu, čím by fond EIC v hodnote 3,5 miliardy EUR premenila na 10-ročný fond v hodnote 30 miliárd EUR.
Pokiaľ ide o Akcie Marie Skłodowska-Curie (MSCA) správa tiež odporúča navýšenie financovania, rozšírenie programov MSCA v spolupráci s priemyslom a zavedenie nového nástroja s názvom „Vyberte si Európu“ na podporu mladých výskumných pracovníkov na ich prvom postdoktorandskom poste alebo po ňom, a to počas piatich rokov, pričom hostiteľské inštitúcie by sa zaviazali, že na konci obdobia financovania budú inzerovať pracovné miesto.
Odporúčanie 6: Stimulovať investície do priemyselného výskumu a inovácií v Európe vytvorením Rady pre priemyselnú konkurencieschopnosť a technológiu
Od roku 2025 by Komisia mala uplatniť poznatky z ERC a EIC na vytvorenie nezávislej rady na podporu účasti súkromných podnikov v rámcovom programe. Technologickú radu by riadila nezávislá rada zložená z odborníkov vrátane CEOs alebo CTOs z priemyslu a určovala by smer pre spoločný výskum a dohliadala by na sektorovo špecifické verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sú financované v rámci druhého piliera.
Pokiaľ ide o samotné partnerstvá, tie by sa mali viac zamerať na priemyselnú konkurencieschopnosť a mali by zahŕňať strategickejšiu koordináciu s cieľom znížiť duplicitu, a to aj postupným vyraďovaním „neefektívnych“ partnerstiev.
Odporúčanie 7: Efektívnejšie riešiť spoločenské výzvy vytvorením Rady pre spoločenské výzvy
Rada pre spoločenské výzvy by dohliadala na činnosti výskumu a inovácií súvisiace so spoločenskými výzvami bez významného priemyselného potenciálu, pričom by Rada pokrývala výskumnú zložku misií a partnerstiev a kolaboratívny výskum v rámci príslušných klastrov. Zloženie Rady by pozostávalo z odborníkov vrátane zástupcov z akademickej obce, charitatívnych organizácií, politiky a priemyslu. Správa tiež požaduje, aby sa spoločenským a humanitným vedám prisúdila ústrednejšia úloha vo výskume a vývoji a pri implementácii riešení spoločenských výziev.
Odporúčanie 8: Podporovať atraktívny a inkluzívny ekosystém VaVaI v EÚ
Správa vyzýva k zavedeniu opatrení na zvrátenie úniku mozgov, najmä do USA, a to zlepšením vyhliadok na kariéru vo výskume. Na tento účel by EÚ mala zabezpečiť rozvoj výskumných a technologických infraštruktúr. Okrem iného odborníci upriamujú pozornosť na európske univerzitné aliancie s cieľom podporiť mobilitu študentov a výskumníkov, európske diplomy, ako aj experimentovanie so spoločným náborom mladých výskumníkov a spoločnými systémami riadenia na viacerých univerzitách.
Správa tiež nalieha na koncentráciu súčasných nástrojov na Widening s cieľom zlepšiť vedecké a technické kapacity novších, najmä východoeurópskych členských štátov EÚ. Widening je cenná iniciatíva, ale čoraz viac ju charakterizuje „viac a viac programov s čoraz menšími výdavkami“, uviedol predseda expertnej skupiny, M. Heitor. „Ak máme stále nízky rozpočet, musíme sa sústrediť na najlepšie iniciatívy, ako je teaming alebo MSCA mobilita zamestnancov.”
Okrem iného je podľa správy potrebné zreformovať hodnotenie európskeho semestra, hlavného politického nástroja na koordináciu hospodárskej a fiškálnej politiky v rámci EÚ, aby sa zohľadnili verejné a súkromné výdavky na VaVaI v členských štátoch, a to aj prostredníctvom štrukturálnych fondov.
Odporúčanie 9: Zabezpečiť radikálne zjednodušenie, orientáciu na používateľa a efektívnosť
Expertná skupina požaduje aplikačný systém „najskôr dôveruj/vyhodnoť neskôr“, aby sa vyriešila administratívna zložitosť programu. Ďalšie návrhy zahŕňajú zavedenie AI; otvorenejšie, nepreskriptívne výzvy; a odstránenie nadbytočných programov a vzájomne sa prekrývajúcich nástrojov v rámci programu.
Odporúčanie 10: Uvoľnenie sily dopytu vypracovaním programu obstarávania inovácií
Ďalšou úlohou experimentálnej jednotky, ktorej vznik správa navrhuje, by bolo testovať možné iniciatívy verejného obstarávania s cieľom stimulovať inovácie vytváraním nových trhov. Inšpiráciou môže byť napr. Agentúra pre obranné pokročilé výskumné projekty (DARPA) v USA. Ako oblasti, v ktorých môže verejné obstarávanie stimulovať inovácie spoločensky užitočných riešení, uvádza dekarbonizáciu, bezpečnostné a obranné technológie a poskytovanie verejných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti.
Odporúčanie 11: Prijatie diferencovaného, podrobného a účelovo orientovaného prístupu k medzinárodnej spolupráci
Zatiaľ čo pretrvávajúce geopolitické napätie si vyžaduje opatrnosť, pokiaľ ide o vedeckú spoluprácu, autori správy sa obávajú „nadmerného a nákladného zhoršenia európskych vedeckých vzťahov s krajinami, ktoré nie sú úplne alebo formálne v súlade so záujmami alebo hodnotami EÚ.“ Správa odporúča posilniť spoluprácu s krajinami mimo EÚ a vytvoriť platformu pre inštitúcie a členské štáty na zdieľanie poznatkov a koordináciu svojich prístupov ku komplexným medzinárodným partnerom. Správa preto odporúča mať utilitárnejší prístup k medzinárodnej výskumnej spolupráci.
Odporúčanie 12: Prijatie duálneho používania ako nevyhnutného tým, že bude využitý oboma spôsobmi
Hoci väčšina univerzít a výskumných inštitúcií reagovala na konzultáciu Komisie o povolení projektov s dvojakým použitím s civilným a vojenským potenciálom v 10. rámcovom programe obhajobou súčasného výlučného civilného zamerania, experti tvrdia, že súčasťou programu by malo byť aj dvojaké použitie. Odborníci navrhujú, aby Komisia rozdelila programy medzi „vojenský VaVaI“ a „všetko ostatné“ (vrátane dvojakého použitia). Odborníci tvrdia, že takmer všetky nové technológie možno považovať za dvojaké použitie. „Namiesto toho, aby sme sa snažili identifikovať a klasifikovať ‚dvojaké použitie‘, obhajujeme prijatie toho, že je všadeprítomné a nevyhnutné,“ píšu v správe.
O správe
Odporúčania vypracovala nezávislá skupina 15 popredných odborníkov, ktorej predsedal Manuel Heitor, bývalý štátny tajomník pre vedu, technológie a vyššie vzdelávanie Portugalska, a ktorej členom bol okrem iných aj bývalý rakúsky minister školstva, vedy a výskumu a súčasný prezident Rakúskej akadémie vied, Heinz Fassmann. Úlohou skupiny pre priebežné hodnotenie programu Horizont Európa bolo poskytnúť Európskej komisii konkrétne odporúčania, ako zlepšiť program EÚ v oblasti výskumu a inovácií v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Odporúčania vychádzajú z rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami a zo širokého súboru dôkazov a analýz vrátane externých štúdií.
Celé znenie správy nájdete tu.
Zverejnené 21.10.2024, slord
