Dňa 15. januára 2020 sa uskutočnilo zasadnutie Pracovnej skupiny IGLO pre implementáciu. Rečníkom na podujatí bol Peter Härtwich (vedúci oddelenia Common service for business processes – Common Implementation Centre, DG RTD), ktorý účastníkom priblížil implementačnú stratégiu pri zavádzaní nadchádzajúceho rámcového programu pre EÚ pre výskum a inovácie, Horizon Europe.

 

Hlavné odkazy, ktoré odzneli počas stretnutia, sú nasledovné:

• Implementačná stratégia programu Horizon Europe pokrýva všetky jeho aspekty: proces podania žiadosti, životný cyklus projektu, šírenie a využívanie výsledkov, rozličné prierezové témy (napr. synergie s inými programami, medzinárodná spolupráca, interakcia s partnerstvami a misiami programu Horizon Europe);
• Implementačná stratégia je postavená na 4 základných princípoch:

   – Dosiahnutie maximálneho možného dopadu;
   – Zabezpečenie transparentnosti a zjednodušenia procesov;
   – Posilnenie synergií s inými programami a schémami;
   – Otvorenie cesty pre digitálnu transformáciu.

• Táto implementačná stratégia bola vytváraná počas pomerne dlhého časového obdobia a pomocou verejnej konzultácie (výsledná správa) sa mali ku nej možnosť vyjadriť zainteresovaní aktéri, vrátane zástupcov členských štátov. Ďalšia spätná väzba bola zozbieraná pomocou určených podujatí vo všetkých členských štátoch;
• Vypracovanie Strategického plánu, ktorý je právnym implementačným aktom programu Horizon Europe, je v súčasnosti oneskorené. Práca na príprave jednotlivých pracovných programoch napriek tomu pokračuje a prvé výzvy budú oznámené ku koncu roku 2020 (s najväčšou pravdepodobnosťou v októbri 2020);
• Implementačná stratégia by mala zostať živou stratégiou, ktorá bude určujúcou pre sprievodné dokumenty programu Horizon Europe, ale aj IT systémy podstatné pre úspešnú implementáciu programu;

Dôležitou súčasťou Implementačnej stratégie budú:

1. Pracovné programy a výzvy:

• zavedenie jednoduchších a menej preskriptívnych výziev, ktoré sa viac zameriavajú na očakávaný dopad;
• lepšia čitateľnosť jednotlivých pracovných programov;
• možnosť disponovať väčším počtom viacročných tém s cieľom pomôcť príjemcom v prípade zmeškania príležitostí;
• výzvy pre vytvorenie európskych partnerstiev na základe článku 185 alebo 187 ZFEÚ a EIT sa zobrazia na Funding & Tenders portáli.

2. Hodnotenie a podanie žiadosti:

• vo formulári žiadosti bude požadovaných menej informácií;
• štruktúra riadenia na úrovni manažmentu projektu už nebude súčasťou hodnotiacich kritérií;
• maximálna dĺžka projektového návrhu bude skrátená na 50 strán (predtým 70);
• bude zavedený prístup zameraný na vytvorenie portfólia projektov, najmä v schémach Európskej rady pre inovácie (EIC) a pri misiách;
• bude zavedená pilotná/testovacia fáza pre právo reagovať na hodnotenie projektu (obhájiť svoj projekt) – bude to výzva, ktorá môže viesť k predĺženiu času medzi podaním žiadosti a udelením grantu;
• bude zavedená pilotná fáza pre podávanie anonymných projektových návrhov pre prvý stupeň v dvojstupňových výzvach;
• udeje sa niekoľko zmien v hodnotiacich kritériách (napr. prihladnutie na geografickú rovnováhu účastníkov v prípade 2 projektov s úplne totožným počtom bodov);

3. Jednotný model dohody o grante:

• pre všetky centrálne riadené programy bude zavedený jednotný model, so špecifickými dodatkami v prípade programu Horizon Europe (napr. duševné vlastníctvo);
• jednoduchší systém výpočtu personálnych výdavkov bez potreby pracovných výkazov;
• širšie používanie paušálnych súm (lump sums), založené na pilotnej skúške v programe Horizont 2020;
• zavedenie praktických prehľadov pre projektové dáta a údaje;
• online sprístupnenie anotovanej dohody o grante (so základnými a profesionálnymi modelmi).

4. Šírenie a využívanie výsledkov: stimuly pre kontinuálne reportovanie o šírení a využívaní výsledkov po skončení obdobia trvania projektu, ktorý poslúži ako dôležitá spätná väzba pre politických predstaviteľov.

5. Reporting dát:

• jasnejšie väzby medzi odovzdávaním projektových správ a vedeckými, ekonomickými a spoločenskými Key Impact Pathways programu HEU;
• vytvorenie jednotného dátového centra pre výskum a inovácie;
• zber detailnejších informácií o jednotlivých výskumníkoch zapájajúcich sa do aktivít programu (nielen ERC a MSCA) v časti A návrhov používajúcich jedinečné identifikátory (EK preferuje ORCID, ďalšie možnosti sú Web of Science ResearcherID alebo Scopus Author ID – niekoľko faktov a čísiel o otvorených výskumných dátach je dostupných tu.

6. Kontrolná stratégia:

• momentálne sa testuje auditný systém „Systems and Processes Audits (SPA)“, ktorý povedie k zníženej administratívnej záťaži pre niektorých príjemcov;
• preskúmanie možností pre vylepšenie systému krížovej kontroly pre audity a hodnotenia (ak subjekt podstúpil audit iného EÚ programu, bude braný ako spoľahlivý aj pre iný program EÚ);
• EK momentálne hľadá dobrovoľníkov s viacerými prebiehajúcimi projektami, ktoré by chceli otestovať systém SPA.

7. Digitálna transformácia a osveta:

• ďalšie vylepšenie Funding & Tenders portálu, ktorý zlúči všetky centrálne riadené programy EÚ;
• dôraz na stanovenie štruktúr Národných kontaktných bodov (NCP) pre Horizon Europe, predovšetkým v krajinách označovaných ako Widening (so slabšou účasťou v rámcových programoch).

8. Iné dôležité novinky:

• nový nástroj zvaný „hop-on model“, ktorý dovolí organizáciám z Widening krajín aby sa pridali k existujúcim konzorciám – takáto prax bude vyžadovať dodatočné hodnotenie a schválenie nových pracovných balíkov, partnerov a pod. Detaily fungovania  tohto nástroja zatiaľ nie sú známe;
• dôraz na rovnomerné a spravodlivé zastúpenie žien a mužov v pozíciách hodnotiteľov, ale pravdepodobne aj v riadiacej štruktúre projektov.