Komisia tento týždeň predstavila balík opatrení na podporu európskych startupov a MSP pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá rešpektuje hodnoty a pravidlá EÚ. Nadväzuje to na politickú dohodu dosiahnutú v decembri 2023 o Akte EÚ o umelej inteligencii – prvom komplexnom zákone o umelej inteligencii na svete, ktorý podporí vývoj, zavádzanie a využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie v EÚ. Európska únia chce podporiť podniky podporiť nie len v prístupe ku vysokovýkonným počítačom, ale aj dátam a algoritmom.

Balík opatrení obsahuje kľúčovú sadu opatrení:

• Zmena a doplnenie nariadenia o Spoločnom podniku EuroHPC s cieľom zriadiť továrne na umelú inteligenciu (AI Factories). Ide o nový pilier pre činnosti spoločného podniku EÚ v oblasti superpočítačov ktorý zahŕňa:
  • Obstaranie nových superpočítačov zameraných na AI;
  • Modernizáciu niektorých aktuálnych superpočítačov tak aby boli prispôsobené na AI;

s cieľom umožniť rýchle strojové učenie a školenie veľkých modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (GPAI). Jeho prijatie sa odhaduje na Q2 2024 a preto je rozumné odhadovať, že tieto továrne začnú fungovať približne v rovnakom období.

• Uľahčenie prístupu k superpočítačom vyhradeným pre AI, čo prispeje k rozšíreniu využívania AI pre veľký počet verejných a súkromných používateľov vrátane začínajúcich podnikov a MSP;
• Ponúkať jednotné kontaktné miesto pre začínajúce podniky a inovátorov, podporovať začínajúci a výskumný ekosystém AI pri vývoji algoritmov, hodnotení testovania a overovaní rozsiahlych modelov AI, poskytovať programátorské zariadenia vhodné pre superpočítače a ďalšie služby umožňujúce AI;
• Umožnenie vývoja rôznych vznikajúcich aplikácií AI založených na modeloch AI na všeobecné účely.

Mimo kontextu EUROHPC sa EÚ zameria na:

• Zriadenie v rámci Komisie Úrad pre AI, ktorý bude zabezpečovať rozvoj a koordináciu AI politiky na európskej úrovni, ako aj dohliadať na vykonávanie a presadzovanie pripravovaného Aktu o AI. Schválenie vytvorenia úradu by sa malo schváliť 21.2.2024.
• Komunikáciu EÚ o podpore startupov v oblasti AI a inovácií, v ktorom sa uvádzajú ďalšie kľúčové činnosti:
• Finančnú podporu Komisie prostredníctvom programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa venovaná generatívnej AI. Tento balík prinesie do roku 2027 dodatočné verejné a súkromné investície v celkovej výške približne 4 miliardy EUR;
• Sprievodné iniciatívy na posilnenie objemu talentov v oblasti generatívnej AI prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie;
• Podporu verejných a súkromných investícií do začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov v oblasti AI, a to aj prostredníctvom rizikového kapitálu alebo kapitálovej podpory (aj prostredníctvom nových iniciatív EIC Accelerator a InvestEU);
• Urýchlenie vývoja a zavádzania spoločných európskych dátových priestorov, ktoré budú k dispozícii AI komunite, pre ktorú sú údaje kľúčovým zdrojom na trénovanie a zlepšovanie jej modelov. Dnes bol uverejnený aj nový pracovný dokument Komisie o spoločných európskych dátových priestoroch, v ktorom sa uvádza najnovší stav;
• Iniciatívu „GenAI4EU“, ktorej cieľom je podporiť vývoj nových prípadov použitia a vznikajúcich aplikácií v 14 európskych priemyselných ekosystémoch, ako aj vo verejnom sektore. Medzi oblasti použitia patrí robotika, zdravotníctvo, biotechnológie, výroba, mobilita, klíma a virtuálne svety.

Komunikácia AI@EC

Komisia prijala oznámenie, v ktorom načrtla svoj vlastný strategický prístup k využívaniu umelej inteligencie. Vďaka tejto strategickej vízii Komisia predvída a interne sa pripravuje na vykonávanie Aktu EÚ o umelej inteligencii. Obsahuje konkrétne opatrenia o tom, ako Komisia vybuduje inštitucionálne a operačné kapacity na zabezpečenie vývoja a používania dôveryhodnej, bezpečnej a etickej umelej inteligencie. Napríklad sa EK plánuje venovať zavádzaniu AI do oblastí:

• Podpory legislatívneho procesu, monitorovania politík a odpovedí na parlamentné otázky pomocou „text mining“;
• Podpory vypracovávania necitlivého obsahu v briefingoch;
• Automatizácii služieb v oblasti ľudských zdrojov;
• Finančných procesov; posudzovania návrhov projektov; odhaľovania rizík, podvodov a neetických situácií;
• Spravodajstva o hrozbách;
• Podpory prevodu reči na text;
• Podpory zapojenie verejnosti prostredníctvom chatbotov alebo virtuálnych asistentov;
• Európskych štatistík;

Implementácia týchto inovácií do pracovných postupov môže byť zaujímavá aj pre slovenských dodávateľov a preto vám odporúčame sledovať tendre na Funding & Tenders portáli.

Komisia tiež spolu s niekoľkými členskými štátmi zakladá dve konzorciá európskej digitálnej infraštruktúry (EDIC):

Cieľom Aliancie pre jazykové technológie (ALT-EDIC) je vytvoriť spoločnú európsku infraštruktúru v oblasti jazykových technológií s cieľom riešiť nedostatok údajov o európskych jazykoch na účely školenia riešení umelej inteligencie, ako aj zachovať jazykovú rozmanitosť a kultúrne bohatstvo Európy. Tým sa podporí vývoj veľkých európskych jazykových modelov. Slovensko, zastúpené MŠVVŠ SR, je v tomto EDICu pozorovateľom.

EDIC „CitiVERSE„ bude využívať najmodernejšie nástroje umelej inteligencie na vývoj a zdokonaľovanie miestnych digitálnych dvojčiat pre inteligentné komunity, ktoré mestám pomôžu simulovať a optimalizovať procesy od riadenia dopravy až po odpadové hospodárstvo. Slovensko, zastúpené MŠVVŠ SR, mestom Bratislava a platformou AI4SK, je v tomto EDICu pozorovateľom.

Pozadie

Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2023 oznámila novú iniciatívu, ktorej cieľom je sprístupniť európske superpočítače inovatívnym európskym startupom v oblasti umelej inteligencie na trénovanie ich modelov dôveryhodnej umelej inteligencie. Ako prvý krok Komisia v novembri 2023 spustila Veľkú výzvu v oblasti umelej inteligencie, ktorá je cenou poskytujúcou startupom v oblasti umelej inteligencie finančnú podporu a prístup k superpočítačom.

Nemecko, Francúzsko a Poľsko, združení v platforme zvanej Weimarský trojuhlník, vytvorili politickú alianciu s cieľom presadiť lepšiu koordináciu národných plánov a investícií do umelej inteligencie s politikami EÚ týkajúcimi sa tohto odvetvia. Tieto štáty tvrdia, že členské štáty budú musieť užšie spolupracovať, ak má EÚ dobehnúť USA a Čínu a vyvinúť vlastné verzie umelej inteligencie, ktoré budú vnášať inovácie do európskeho hospodárstva, ale zároveň budú zakorenené v pravidlách EÚ a demokratických zásadách.

Európa čelí deficitu financovania vo výške 10-miliárd EUR v porovnaní s veľkými hráčmi, ako sú Čína a USA. Téma geografických nerovností v európskom financovaní výskumu a inovácií v oblasti AI kopíruje súčasný trend rozdielov medzi starými členskými štátmi a štátmi Wideningu s výnimkou Grécka. Je zaujímavé poznamenať, že podiel MSP na týchto výzvach je najvyšší v tých krajinách, v ktorých je celková účasť relatívne nízka. Napríklad na Cypre a Estónsku predstavujú MSP viac ako 80 % a 72 % účastníkov.

Viac informácií:

• Tlačová správa EK

Zverejnené 29.1.2024, slord