Európska komisia predstavila novú stratégiu: EU Startup and Scaleup Strategy – Choose Europe to Start and Scale, ktorej cieľom je posilniť inovačný potenciál Európskej únie a umožniť technologickým spoločnostiam rásť bez potreby presunu mimo Európy. Stratégia prináša súbor konkrétnych opatrení zameraných na zlepšenie regulačného prostredia, prístupu k financovaniu, podpory talentov, infraštruktúry a trhového uplatnenia inovácií.

V Európe pôsobí viac ako 35 000 startupov v ranom štádiu a 3 400 scaleupov, ktoré sú kľúčovými motormi inovácií, kreativity a tvorby pracovných miest. Tieto spoločnosti vyvíjajú prevratné technológie a riešia špecializované trhy, ktoré väčšie firmy často prehliadajú. Za posledné desaťročie len technologické startupy vytvorili tri milióny pracovných miest, čím významne prispeli k priemyselnej kapacite a strategickej autonómii EÚ. Napriek týmto silným základom, vrátane vysoko kvalifikovanej pracovnej sily, stabilného regulačného rámca a jednotného trhu so 450 miliónmi spotrebiteľov,  startupy v Európe čelia pretrvávajúcim výzvam. Patria medzi ne fragmentované regulačné a kapitálové trhy, pomalšie zavádzanie inovácií a obmedzený prístup k väčśím kolám financovania. Európa zažíva dve kritické „údolia smrti“: prvé, predtým ako  sa inovácie dostanú na trh, a druhé, keď sa spoločnosti snažia rásť. Medzi rokmi 2008 a 2021 sa takmer 30 % európskych ,,jednorožcov’’ presťahovalo mimo EÚ, čo zdôrazňuje naliehavosť riešenia týchto problémov.

Stratégia sa zameriava na päť kľúčových oblastí, ktoré zahŕňajú celý životný cyklus startupov:

1. Regulácia priaznivá pre inovácie

EÚ je známa svojimi stabilnými regulačnými štandardmi, ktoré zaručujú bezpečné prostredie pre investorov aj podniky. Startupy však čelia viacerým výzvam – regulačná fragmentácia medzi členskými štátmi, rozdielne daňové a pracovné predpisy, vysoké náklady pri zlyhaní. 

k

Na zníženie týchto bariér Komisia navrhuje:

• Zníženie administratívnej záťaže o 25 % pre firmy a 35 % pre MSP.
• Jednotný 28. režim – spoločný právny rámec pre firmy naprieč EÚ, ktorý umožní založenie firmy do 48 hodín (Q1 2026).
• Európska podnikateľská peňaženka – digitálna identita pre ekonomických aktérov, zjednodušujúca komunikáciu s úradmi (Q4 2025).
• Európsky inovačný akt – podpora prístupu k regulačným sandboxom, teda testovacích prostredí pre nové produkty a technologickým infraštruktúram. (Q1 2026).
• Inovačný záťažový test – nástroj pre členské štáty na preverenie, ako legislatíva ovplyvňuje inovácie (Q1 2026).

kKomisia má v pláne zároveň:

• Zrevidovať pravidlá pre štandardizáciu, aby sa urýchlil prístup startupov na trh (Q2 2026).
• Zaviesť daňové odporúčania v rámci Clean Industrial Deal – napríklad podporiť okamžitý odpis investícií či daňové kredity.
• Zjednodušiť pravidlá pre insolvenciu, čím sa znížia náklady pri zlyhaní podnikov.
• Spustiť štúdiu o reštrukturalizácii firiem naprieč EÚ aby sa zistilo do akej miery národné a európske podmienky vytvárajú prekážky pre adaptáciu firiem a startupov (2026).

k

Komisia bude členským štátom adresovať odporúčania v rámci Európskeho semestra, pričom pomoc poskytne aj prostredníctvom Technického podporného nástroja. Dôraz sa kladie na regulačnú agilitu, aby startupy mohli rásť, inovovať a expandovať naprieč celou EÚ.

2. Podpora lepšieho financovania

Napriek nástrojom EÚ (InvestEU Fund, Európska rada pre inovácie (EIC), Európsky Inovačný Fond (EIF) či European Tech Champions Initiative) pretrváva významná medzera vo financovaní scaleupov, najmä technológií náročných na kapitál, ktoré vyžadujú investície nad 100 miliónov EUR. Rizikom je nielen strata firiem, ktoré vznikli v Európe, ale aj únik kľúčových technológií mimo kontinentu. Z tohto dôvodu vznikne nový Scaleup Europe Fund, ktorý má fungovať na trhových princípoch a bude zameraný na strategické investície v oblasti technologickej suverenity a ekonomickej bezpečnosti EÚ. Fond bude financovaný z verejných aj súkromných zdrojov a spolupracovať s nástrojmi ako InvestEU či EIC Fund. 

Jednou z hlavných prekážok pre cezhraničné investície zostáva roztrieštenosť kapitálových trhov v dôsledku rozdielnych pravidiel v oblasti insolvencie, daní či fúzií a akvizícií. EÚ preto pripravuje Stratégiu únie úspor a investícií (Savings and Investment Union), ktorá má znížiť trhovú fragmentáciu, zlepšiť dostupnosť kapitálu a posilniť pozíciu inštitucionálnych investorov, ako sú dôchodkové fondy či poisťovne, ktoré sa dnes na VC trhu podieľajú len 7 %. Startupy navyše stále ťažko využívajú svoje nehmotné aktíva, ako duševné vlastníctvo, ako kolaterál pre úvery. Komisia preto pripraví nový rámec pre oceňovanie duševného vlastníctva s cieľom uľahčiť tzv. IP-backed financovanie.

k

Do roku 2027 plánuje Komisia:

• zjednodušiť a rozšíriť fungovanie EIC a zaviesť nové odstupňované  schémy financovania inovácií (po vzore americkej ARPA),
• spustiť Scaleup Europe Fund pre deep tech firmy (2026),
• vytvoriť Pakt o inováciách pre veľkých investorov (2026),
• rozšíriť nástroje na financovanie startupov v oblasti bezpečnosti a obrany, vrátane ukrajinských firiem,
• vybudovať európsku sieť korporácií, ktorá spojí veľké firmy s inovatívnymi startupmi,
• podporiť rozvoj IP financovania v spolupráci s EUIPO (do 2027),
• revidovať definíciu „podniku v ťažkostiach“ tak, aby startupy mohli získať štátnu pomoc (2025),
• zohľadniť inovačné faktory pri fúziách a akvizíciách.

j

3. Podpora vstupu na trh a expanzie: 

Inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní konkurencieschopnosti Európskej únie, no ich komercializácia, teda premena výskumu na produkty a služby dostupné na trhu naráža na mnohé prekážky. Napriek tomu, že univerzity stoja za viac ako 10 % všetkých patentov registrovaných na Európskom patentovom úrade, iba tretina z nich je komerčne využitá. Problémom je najmä nedostatok proinovačnej kultúry a motivácie pre výskumníkov preniesť výsledky výskumu do praxe. Právne, organizačné a finančné rámce pre zakladanie spin-offov sú v jednotlivých členských štátoch rozdielne, čo vedie k nerovnomernému rozvoju. Startupy majú obmedzený prístup k verejnému obstarávaniu – často kvôli príliš konzervatívnym podmienkam, ktoré uprednostňujú zabehnutých dodávateľov pred inovatívnymi riešeniami. Podobne to funguje aj v súkromnom sektore, kde sú nákupné procesy často nastavené tak, že brzdia rast startupov. Aby sa tento stav zlepšil, Európska komisia plánuje revíziu legislatívy v oblasti verejného aj súkromného obstarávania, s cieľom odstrániť bariéry pre inovatívne firmy a umožniť im ľahší vstup na trh.

Jedným z hlavných nástrojov na zníženie nákladov a urýchlenie komercializácie inovácií je Jednotný patentový systém, ktorý bol spustený v roku 2023. Jeho plné prijatie všetkými členskými štátmi EÚ je kľúčové pre vytvorenie jednotného trhu s inováciami. Ďalším krokom bude nová iniciatíva „Lab to Unicorn“, ktorá má zrýchliť prechod výskumných výsledkov do úspešných startupov. V rámci nej Komisia:

• podporí Startup & Scaleup Hubs prepojené s univerzitami a výskumnými centrami naprieč EÚ,
• pripraví vzory zmlúv pre licencovanie a zdieľanie výnosov z duševného vlastníctva medzi výskumníkmi a univerzitami,
• poskytne právne usmernenia k štátnej pomoci pri prenose IP práv z univerzít na startupy.

k

Komisia pripravuje revíziu smerníc o verejnom obstarávaní, pričom zohľadní potreby startupov a scaleupov. Zmeny by mali zjednodušiť prístup, odstrániť nadmerné technické požiadavky a zaviesť inovácie priateľské k právam duševného vlastníctva. V oblasti obrany a bezpečnosti sa zvažuje preferencia EÚ pri zadávaní zákaziek, aby sa posilnila technologická suverenita Únie.

k

Súčasťou opatrení budú aj nelegislatívne nástroje, ako je:

• monitoring inovačného obstarávania na úrovni členských štátov,
• posilnenie podpory z európskych výskumných a inovačných fondov pre verejných obstarávateľov,
• rozšírenie siete národných kompetenčných centier pre inovačné obstarávanie.

EÚ chce startupom pomôcť aj s expanziou mimo Európy. V spolupráci s Delegáciami EÚ, členskými štátmi a cez obchodné dohody plánuje zlepšiť ich prístup na svetové trhy, vrátane rozvojových krajín v rámci iniciatívy Global Gateway.

4. Prilákanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov

Budúcnosť startupov v Európe závisí od prístupu k vysoko kvalifikovaným ľuďom. V snahe zabezpečiť, aby mladé inovatívne firmy mali prístup k potrebným odborníkom, Európska komisia predstavila sériu opatrení na podporu a prilákanie talentu, ako z EÚ, tak aj zo zahraničia. Stratégia uznáva prekážky, ako sú fragmentované vízové ​​systémy, daňové záležitosti pre prácu na diaľku a nedostatočné zastúpenie žien. Iniciatíva Blue Carpet sa zameriava na zefektívnenie mobility talentov a zlepšenie podnikateľského vzdelávania a zároveň na riešenie výziev týkajúcich sa opcií na akcie zamestnancov, aby sa startupy stali konkurencieschopnejšími zamestnávateľmi. 

Mnohé členské štáty už zaviedli digitálne nomádske víza, e-rezidencie či programy pre kvalifikovaných pracovníkov, ktoré uľahčujú presun talentu do Európy. K tomu sa pridávajú aj iniciatívy ako EU Talent Pool a Talent Partnerships, ktoré majú pomôcť zaplniť medzery na pracovnom trhu v kľúčových odvetviach. Súčasťou moderného podnikania je aj remote práca – až 59 % európskych startupov má distribučné tímy a 78 % inžinierskych tímov pracuje na diaľku. Tento trend síce pomáha predchádzať úniku mozgov z regiónov a znižuje náklady, no stále naráža na komplexnosť daňových a sociálnych systémov, najmä pri cezhraničnej spolupráci. Napriek snahám zostáva konkurencia o kvalifikovaných zamestnancov veľká. Startupy často nemôžu konkurovať platmi či benefitmi korporácií. Situáciu komplikujú aj rozdiely v daňovom zaobchádzaní s opciami na akcie (ESOs), ktoré sú pre startupy dôležitým nástrojom na odmeňovanie zamestnancov. Ďalším problémom je nedostatok podnikateľského vzdelávania – menej ako polovica študentov v EÚ má prístup k relevantnému učivu. Zároveň chýbajú motivácie pre univerzity, aby podporovali komercializáciu výskumu, pretože stále uprednostňujú akademické publikácie.

kNa prekonanie nedostatku talentu chce Komisia:

• posilniť podnikateľské vzdelávanie a zosúladiť ho s potrebami trhu,
  
• podporovať rodovú rovnosť a diverzitu v startup ekosystéme,
• motivovať univerzity, aby vytvárali spinoffy a zlepšili odmeňovanie výskumníkov za inovatívne projekty,
• zjednotiť pravidlá pre ESO a zjednodušiť daňové a sociálne povinnosti pre remote zamestnancov.

Na roky 2025–2026 Komisia pripravuje iniciatívu Blue Carpet, ktorej cieľom je prilákať a udržať najkvalitnejší a najrozmanitejší talent. Súčasťou budú:

• Podpora podnikateľského vzdelávania cez Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT),
• Návrh na harmonizáciu ESO a odstránenie daňových prekážok pri remote práci,
• Balík pre spravodlivú pracovnú mobilitu, ktorý uľahčí uznávanie kvalifikácií, vrátane tých z tretích krajín,
• Nová vízová stratégia EÚ, ktorá má podporiť príchod výskumníkov, študentov a podnikateľov (najmä zakladateľov startupov),
• Pilotný projekt právnych kontaktných centier (Legal Gateway Offices) so zameraním na odborníkov v IT sektore.

Komisia taktiež plánuje:

• Zviditeľniť modrú kartu EÚ a jej výhody medzi zamestnávateľmi aj pracovníkmi z tretích krajín,
• Podporiť zrýchlené vízové procedúry pre startup zakladateľov,
• Zjednodušiť služby EURAXESS pre inovatívne talenty prichádzajúce mimo EÚ.

k

5. Prístup k infraštruktúre, sieťam a službám: 

Inovatívne startupy čoraz častejšie narážajú na jeden zásadný problém: majú nápady, ale nemajú prístup k infraštruktúre, ktorú potrebujú na ich rýchle otestovanie a uvedenie na trh. Európska komisia si tento problém uvedomuje a pripravuje sériu opatrení, ktoré startupom uľahčia cestu k výskumným a technologickým kapacitám. Startupy potrebujú špičkový výskum, technologické zariadenia a expertízu, aby mohli testovať, škálovať a validovať nové produkty. Rýchlejší prístup k týmto zdrojom znamená rýchlejší vstup na trh a vyššiu šancu na komerčný úspech. Program Horizont Európa preto podporuje vznik 13 nových AI tovární (AI Factories) Tieto centrá poskytnú startupom výpočtový výkon a špecifickú podporu pre rozvoj ich produktov.

Aj keď siete ako Enterprise Europe Network, Európske digitálne inovačné centrá (EDIHs) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) ponúkajú cielenú pomoc, startupy často narážajú na informačné medzery, zložité prístupové procesy a fragmentované dohody o duševnom vlastníctve.

Komisia v rámci pripravovaného Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť plánuje zlúčiť existujúce IT platformy do jedného digitálneho vstupného bodu. Ten bude slúžiť ako centrálna platforma pre startupy, scaleupy, inovátorov aj investorov, ktorí budú môcť na jednom mieste:

• vyhľadávať a porovnávať možnosti financovania,
• nájsť dostupné výskumné infraštruktúry,
• získať prístup k podporným službám.

k

Tento krok bude dopĺňať nová platforma TechEU Európskej investičnej banky.

Kľúčové opatrenia do roku 2026

• Charta prístupu: Komisia vytvorí Chartu prístupu k výskumným a technologickým infraštruktúram, vrátane startupov a scaleupov. Tá má harmonizovať zmluvné podmienky a zjednodušiť prístup startupov k verejným zariadeniam. Zároveň finančne podporí ich prístup k AI výpočtovým kapacitám (2025).
• Európsky inovačný akt: V prvom štvrťroku 2026 budú predstavené legislatívne opatrenia, ktoré ešte viac posilnia prístup startupov k výskumným a technologickým centrám naprieč Európou.
• Usmernenia k pravidlám štátnej pomoci: Komisia poskytne jasné právne vysvetlenia, ako môžu univerzity a výskumné organizácie sprístupňovať svoje kapacity startupom bez porušenia pravidiel štátnej pomoci (2026).

k

Zverejnené 10.06.2025, slord