Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

ERA PORTÁL SLOVENSKO

Hodnotenie programu Horizont 2020: úspechy, výzvy a vplyv na výskum a inovácie



Európska komisia tento týždeň predstavila hodnotenie predchádzajúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie (RP) – Horizont 2020. Aj napriek skutočnosti, že 41% projektov financovaných týmto programom ešte nie je ukončených, Európska komisia na základe dostupných dát, viac ako tisíc rozhovorov  a verejnej konzultácie vypracovala tento hodnotiaci dokument. S rozpočtom 75,6 miliardy EUR (o 20% menej ako súčasný program Horizont Európa) tento program dosiahol výnimočné výsledky, avšak stále existujú oblasti, ktoré vyžadujú zlepšenie.

Financovanie a úspešnosť

Rozpočet programu Horizont 2020 predstavoval 10 % verejných výdavkov na výskum a vývoj v EÚ. Za 7 rokov jeho fungovania stúpli investície EÚ do výskumu a vývoja na 2,32 % HDP, čo predstavuje nárast o 15 % oproti hodnotám v čase spustenia programu (2014).

Program vyhlásil viac ako 1 000 výziev, s úspešnosťou na úrovni 12 %. Pre zabezpečenie financovania všetkých kvalitných návrhov by program potreboval ďalších 159 miliárd EUR, viac ako dvojnásobok svojho rozpočtu.

Pokiaľ ide o rozdelenie finančných prostriedkov v rámci programu Horizont 2020, konzorciálne projekty zastupovali 78 % týchto prostriedkov s priemernou účasťou 11 účastníkov v takmer 15 000 projektoch. Granty pre jedného príjemcu predstavovali 22 % finančných prostriedkov, avšak tvorili 59 % všetkých grantov, najmä v oblasti nástrojov ERC, MSCA a MSP. Priemerná veľkosť grantu vzrástla na 2,3 milióna EUR z predchádzajúcich 1,8 milióna EUR v rámci 7. RP, čo predstavuje významný nárast. Z celkových finančných prostriedkov sa polovica smerovala do štyroch krajín (Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Španielsko). Avšak menšie krajiny, ako Estónsko, Grécko, Cyprus a Lotyšsko, dosiahli významný výkon v porovnaní s ich hrubými domácimi výdavkami na výskum a vývoj. Krajiny Wideningu získali 8 % celkového príspevku EÚ, čo predstavuje mierny nárast oproti predchádzajúcemu 7. RP.

Vedecké výstupy a excelencia

Horizont 2020 prekonal svojho predchodcu v oblasti vedeckých výstupov, s publikáciami citovanými dvakrát častejšie ako celosvetový priemer. 4% publikácií vypracovanými v rámci programu dokonca patria medzi najcitovanejšie na svete. Program podporil dohromady 33 nositeľov Nobelovej ceny, posilňujúc svoj vplyv na svetovú vedeckú excelenciu. Program mal tiež zásadný vplyv na šírenie poznatkov, keďže 82 % jeho publikácií bolo alebo je voľne a verejne dostupných online, čo svedčí o silnom záväzku k otvorenému prístupu.

Klíma a zdravotnícke krízy

Program Horizont 2020 významne prispel k rozvoju technológií a v oblasti klímy s 32 % alokovaných finančných prostriedkov do týchto oblastí. Avšak, napriek úsiliu, program nedosiahol svoj rozpočtový cieľ 35 % alokovaných na témy súvisiace s klímou.

Program preukázal aj schopnosť prispôsobiť sa novým krízovým situáciám v oblasti zdravia. Počas epidémií eboly a ziky reagoval pohotovo vyhlásením osobitných výziev na predkladanie návrhov a ešte pružnejšie reagoval na pandémiu COVID-19. Horizont 2020 a 7. RP sú uznávané ako tretie najčastejšie uznávané zdroje financovania výskumu súvisiaceho s COVID-19 na svete.

Spoločenské a humanitné vedy a rodová rovnosť

Program Horizont 2020 preukázal záväzok k interdisciplinárnemu výskumu a výrazne zvýšil úlohu spoločenských a humanitných vied (SSH), t. j. sociológie, ekonómie, psychológie, politológie, histórie a kultúrnych vied, pričom na príslušné témy vyčlenil viac ako 20 % svojho rozpočtu. Z hodnotenia však vyplýva, že úroveň integrácie SSH bola v rôznych častiach programových oblastí nerovnomerná. Návrhy teraz dostávajú nižšie bodové hodnotenie, ak dostatočne nezahŕňajú SSH, tam kde boli označené za relevantné.

Pokiaľ ide o rodovú rovnosť, rovnováha sa v rámci programu Horizont 2020 zlepšila, pričom podiel žien v hodnotiacich komisiách dosiahol 42 %. Podiel žien vo vedeckých poradných skupinách a výskumných pracovníkov v projektoch však zostal pod cieľovou hodnotou 50 %, a to na úrovni 43 %, resp. 23 %, čo ukazuje priestor na zlepšenie.

Vplyv na zamestnanosť a ekonomiku

Dlhodobé účinky programu sľubujú priemerný ročný nárast HDP EÚ o 15,9 miliardy EUR v období 2014 – 2040. Taktiež sa predpokladá, že program bude mať výrazný vplyv na tvorbu pracovných miest, s čistým prírastkom približne 220 000 zamestnancov. V peňažnom vyjadrení sa odhaduje, že každé euro, ktoré bude program stáť spoločnosť (náklady na program a náklady pre žiadateľov), prinesie občanom EÚ v období do roku 2040 päť eur v podobe prínosov. Okrem toho program ovplyvnil hospodárske výsledky zúčastnených spoločností. V porovnaní s firmami, ktoré napriek vysokej kvalite žiadostí nezískali finančné prostriedky, sa v úspešných firmách zvýšila zamestnanosť v priemere o 20 % a obrat a celkové aktíva o 30 %.

Na porovnanie, retrospektívne hodnotenie 7. RP, ktoré prebiehalo v rokoch 2007 – 2013, uviedlo, že každé investované euro by na oplátku prinieslo 11 EUR, pričom sa odhadovalo, že program pridá do hospodárstva EÚ každý rok ďalších 20-miliárd EUR, čiže približne 500-miliárd EUR za 25-ročné obdobie.

Program tiež významne prispel k rozvoju práv duševného vlastníctva (PDV). Príjemcovia programu nahlásili takmer 4 000 žiadostí o práva duševného vlastníctva, z čoho tri štvrtiny tvoria patenty a 12 % ochranné známky.

V priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 sa zistil výrazný nedostatok rizikového a rastového kapitálu v EÚ na rozšírenie inovácií. Finančný nástroj Horizont 2020 poskytol 77,5 miliardy EUR vo forme dlhu a equity pre viac ako 38 000 organizácií.

Výzvy a potreba zlepšení

  • Rozšírenie účasti:
    • Zahrnúť netradičných aktérov z rôznych sektorov, vedeckých disciplín a krajín;
    • Zjednodušiť a znížiť administratívne zaťaženie na zlepšenie prístupnosti programu;
  • Posilnenie šírenia, využívania a zavádzania výsledkov:
    • Riešiť nerovnomerné rozdelenie pri šírení, využívaní a zavádzaní výsledkov projektov;
    • Podporovať žiadateľov k zohľadneniu vplyvu vo svojich návrhoch;
    • Zlepšiť viditeľnosť, široké využitie a praktické uplatnenie výsledkov projektov na dosiahnutie širších ekonomických a spoločenských prínosov;
  • Zlepšenie zjednodušenia:
    • Ďalšie zjednodušenie programu, možno prostredníctvom cieleného využitia dvojstupňového procesu podávania žiadostí, najmä v oblastiach s nízkou mierou úspešnosti;
    • Rozšírenie používania certifikačného systému Seal of Excellence na opätovné použitie žiadostí pre iné programy;
    • Preskúmať zjednodušenie prostredníctvom rozšíreného využívania paušálneho financovania a lepšie šírenie informácií o nástrojoch programu;
  • Podpora žien vo výskume a inováciách:
    • Napriek snahám zostáva výzvou dosiahnuť rodovú rovnováhu vo výskume, podnikaní a inováciách;
    • Zaviesť prísnejšie opatrenia na podporu žien vo výskume, podnikaní a inováciách v celej Európe alebo v rámci rámcového programu;
  • Zvýšenie synergií s inými iniciatívami:
    • Posilniť synergie s iniciatívami EÚ, vnútroštátnymi a regionálnymi na podporu prijímania a využívania výsledkov projektov;
    • Zlepšiť koordináciu pre hladký chod výskumných infraštruktúr;

Program Horizont 2020 sa stal kľúčovým hráčom v európskom výskume a inováciách. Jeho pokračovanie v podobe Horizont Európa by malo brať do úvahy vyhodnotené úspechy a výzvy, aby ďalej posilnilo postavenie EÚ v globálnom inovačnom priestore.

Viac informácií:

 

Publikované 30.1.2024, slord