Európsky parlament zverejnil štúdiu o vývoji a súčasnom stave implementácie synergií medzi programom Horizont Európa (HE) a kohéznymi fondmi EÚ pre výskumné a inovačné infraštruktúry. Štúdia identifikuje kľúčové prekážky, motivačné faktory a možné cesty na zlepšenie inovačných výsledkov prostredníctvom efektívneho prepojenia týchto zdrojov financovania. 

Synergie v kontexte prelínania programov HE a kohéznych fondov EÚ sú v štúdii definované ako výsledok špecifických operačných mechanizmov, ktoré umožňujú identifikovať, spojiť a efektívne využiť doplnkové financovanie medzi programami HE a kohéznymi fondmi EÚ. Medzi jednotlivé typy synergií patria: známka excelentnosti, prevod finančných prostriedkov z Európskeho štrukturálnych a investičné fondy (EŠIF) na HE, kumulatívne financovanie, európske partnerstvá, synergie medzi dodávateľmi a odberateľmi (z angl. upstream and downstream) a kombinované financovanie (z angl. teaming). 

Kľúčové zistenia 

Napriek miernemu pokroku oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu 2014 – 2020 zostáva využívanie synergií medzi HE a kohéznymi fondmi pomalé. Významné pretrvávajúce medzery existujú na strategickej aj operatívnej úrovni, najmä pre krajiny s obmedzenými zdrojmi, ku ktorým patrí aj Slovensko. 

Pokroky a výzvy jednotlivých synergií: 

• Známka excelentnosti: schémy na podporu známky excelentnosti sa rozširujú na národnej a regionálnej úrovni, pričom implementácia rastie vďaka zlepšeným pravidlám štátnej podpory a dostupnosti dát. Avšak výzvy pretrvávajú v oblasti financovania, strategickej koordinácie a administratívnej duplicity. V mnohých prípadoch nie sú MSP oprávnené ako držitelia známky excelentnosti, keďže to závisí od európskeho regiónu, v ktorom pôsobia. Druhou administratívnou prekážkou je obmedzená dostupnosť informácií o projektoch známky excelentnosti, čo sťažuje identifikáciu potenciálnych príležitostí pre organizácie financujúce výskum;
• prevod z EŠIF na HE: úspešne implementované v prípade Malty a Litvy, tieto prevody ponúkajú praktické riešenia pre orgány a výskumníkov s relatívne menšou kapacitou, pretože znižujú administratívnu záťaž a prinášajú dlhodobé výhody vďaka integrácii inštitúcií do výskumného a inovačného prostredia. Medzi výzvy patria zložité a dlhé koordinačné procesy a nedostatok skúseností;
• kumulatívne financovanie: umožňuje zlučovanie zdrojov z rôznych finančných kanálov, čím sa teoreticky zvyšuje efektívnosť využitia financií. Avšak, jeho využitie stále čelí výzvam kvôli odlišným pravidlám oprávnenosti a nedostatku údajov o využití a dopade, ktoré môžu zabrániť efektívnemu zlučovaniu zdrojov. Iniciatívy, ako je platforma Strategické technológie pre Európu (STEP), sa snažia tieto problémy riešiť;
• európske partnerstvá: predstavujú spoluprácu medzi súkromnými a/alebo verejnými subjektmi v EÚ, ktoré spoločne podporujú vývoj a implementáciu výskumných a inovačných programov zameraných na politické priority EÚ. Tieto partnerstvá sa primárne realizujú prostredníctvom pracovných programov Horizont Európa a ich výziev na predkladanie návrhov. Od roku 2021 umožňuje Komisia započítavať príspevky z programov EŠIF ako národné príspevky v rámci spolufinancovaných a inštitucionalizovaných partnerstiev. Podľa dostupných informácií túto synergiu využíva minimálne 5 členských štátov a ďalšie 3 ju zvažujú; 
• synergie medzi „vstupmi“ a „výstupmi“ výskumu: financovanie výskumných vstupov, akými sú napríklad výskumná infraštruktúra sú aktívne v mnohých členských štátoch, no synergie pri financovaní výstupov, ako napríklad využitie výsledkov výskumu, sú výrazne nedostatočne využívané (len 3 zo 16 štátov hlásia implementáciu takejto formy synergií). Dôvodom môže byť nedostatočné pochopenie ich prínosov a obmedzenou spoluprácou medzi Európskou komisiou a členskými štátmi; 
• kombinované financovanie (Teaming): k máju 2024 aktuálne prebieha 39 projektov Teaming v rámci HE a 13 ďalších malo začať v januári 2025, čo predstavuje celkovo 52 prebiehajúcich projektov Teaming. Napriek pokroku čelia členské štáty niekoľkým výzvam súvisiacich s implementáciou synergií ako sú synchronizácia časových harmonogramov, meškanie komplementárneho financovanie z EŠIF, náročnosť získavania vysoko kvalifikovaných výskumníkov a udržateľnosťou projektov, ktoré je ťažké finančne zabezpečiť kvôli náročnosti získania iných grantov. 

Odporúčané riešenia 

Na implementáciu synergií  medzi HE a kohéznymi fondmi vplýva množstvo kľúčových motivačných faktorov a prekážok. Jedným z hlavných inštrumentálnych faktorov je zhoda cieľov a modelov riadenia medzi týmito dvoma typmi financovania EÚ. V praxi však  rozdielne politické a programové ciele a časové cykly medzi nimi vytvárajú výzvy pri koordinácii strategických priorít s príležitosťami financovania vopred, ako to vyžadujú príslušné predpisy. Hoci sa v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 dosiahli pokroky v regulačnej zhode a zjednodušení, na maximalizáciu implementácie synergie a jej dopadu sú nevyhnutné ďalšie legislatívne úpravy a koordinácia medzi inštitúciami na rôznych úrovniach.

Ďalším kľúčovým faktorom je spolupráca medzi európskymi, národnými a regionálnymi inštitúciami, ktoré si ponechávajú dôležité kompetencie v synergických  procesoch. Tieto priestory spolupráce sú však stále v raných fázach, vysoko závislé od Komisie a obmedzené na určité zainteresované strany. Okrem toho častá účasť rôznych orgánov z rôznych úrovní riadenia v rámci toho istého členského štátu vedie k zvýšenej zložitosti a neefektívnej aplikácii kvôli prekrývajúcim sa úlohám a rozdielnym odbornostiam a administratívnym kapacitám.

 Na prekonanie identifikovaných prekážok a zvýšenie implementácie synergetických mechanizmov môžu politici, orgány a výskumníci spolupracovať na maximalizácii synergií a zlepšení inovačných výsledkov prostredníctvom nasledujúcich krokov:

• presadzovať ďalšie zjednodušenie a harmonizáciu predpisov medzi programami financovania, aby sa minimalizovala administratívna záťaž a podporilo efektívne využitie nástrojov financovania VaI  a ich potenciálnych synergie;
• vytvoriť jednotný strategický rámec zahŕňajúci zainteresované strany zo všetkých relevantných oblastí kompetencií na európskej, národnej a regionálnej úrovni, aby sa lepšie zosúladili politické a programové ciele a postupy;
• pokračovať v posilňovaní formálnych mechanizmov koordinácie a spolupráce medzi orgánmi na všetkých úrovniach riadenia, ako je sieť RIMA, aby sa znížili prekrývajúce sa úlohy a podporili synergie;
• implementovať cielené iniciatívy na budovanie kapacít a poskytnúť komplexné usmernenia na zvýšenie povedomia a technických schopností na využitie príležitostí pre synergie;
• zlepšiť postupy zberu a zdieľania údajov na generovanie ukazovateľov výkonnosti a dopadu výsledkov synergie.

Kontext 

Horizont Európa a politika súdržnosti EÚ sú dva hlavné zdroje financovania, ktoré podporujú výskum a inovácie v EÚ. Synergie medzi týmito programami, ktoré vznikajú vďaka špecifickým operačným mechanizmom, majú potenciál zvýšiť efektívnosť a dosiahnuť väčší dopad v oblasti inovácií. Vzhľadom na veľké spoločenské výzvy, ktorým EÚ čelí, a rastúci konsenzus o úlohe inovácií, bol rozpočet na výskum a inovácie výrazne zvýšený pre programové obdobie 2021–2027. Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen sa výskum a inovácie stali základným pilierom politických priorít EÚ na nasledujúce roky.

Viac informácií 

Zverejnené 28.2.2025, slord