Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

ERA PORTÁL SLOVENSKO

Správa Observatória pre výskum a inovácie (RIO) za rok 2017 a odporúčania pre Slovensko



<img src=/RIO_Slovakia_2017_publication_111379_cover.jpg style=“display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;“ height=“374″ width=“265″ />

Spoločné výskumné centrum (DG JRC) Európskej komisie prostredníctvom Observatória pre výskum a inovácie (Research and Innovation Observatory, RIO) zverejnilo sériu Správ Observatória pre výskum a inovácie o jednotlivých krajinách za rok 2017.

Správa poskytuje stručnú analýzu systému výskumu a inovácií pokrývajúc ekonomický kontext, hlavných aktérov, trendy financovania a ľudské zdroje, politiky zamerané na riešenie výziev v oblasti výskumu a inovácií a výskum a inovácie v národných a regionálnych stratégiách inteligentnej špecializácie. Údaje pochádzajú z údajov Eurostatu, pokiaľ nie je uvedené inak. Všetky používané údaje vrátane údajov z iných medzinárodných zdrojov sú k januáru 2018. Správa poskytuje aktuálny stav a analýzu systému národného výskumu a inovácií a jeho výzvy na podporu európskeho semestra.

Zhrnutie
Napriek dobre fungujúcej ekonomike a zvyšovaniu zamestnanosti neviedlo verejné financovanie výskumu a inovácií k hospodárskemu rastu založenému na znalostiach a inováciách. Podiel financovania projektov na celkových verejných rozpočtových prostriedkoch alebo výdavkoch na výskum a vývoj (GBAORD) na Slovensku bol jedným z najnižších v EÚ-28. 

Podnikový výskum väčšinou vykonáva len pár spoločností v automobilovom priemysle a v sektore IKT. Výdavky podnikov na výskum a vývoj (BERD) sú naďalej výrazne nižšie ako priemer v EÚ-28. Malé a stredné podniky naďalej konkurujú vďaka nízkym nákladom na výrobné vstupy a ich miera inovácie je nižšia ako priemer v EÚ-28. Slovenské inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zaujímajú posledné miesta v medzinárodných rebríčkoch a krajina čelí pretrvávajúcej emigrácii mladých a najmä vzdelaných ľudí do zahraničia.

Výzvy a politické reakcie v oblasti výskumu a inovácií
Zlepšiť riadenie v oblasti výskumu a inovácií – nedostatočná koordinácia a spolupráca medzi ministerstvami a ich agentúrami, ako aj roztrieštenosť zdrojov na budovanie infraštruktúr výskumu a inovácií sa považujú za hlavné výzvy pre Slovensko.

V roku 2017 sa problém v oblasti riadenia riešil v národnom programe reforiem a v nových právnych predpisoch o verejných výskumných inštitúciách. Aj Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (ďalej len „RVVTI“) udelila úlohu podrobiť systém výskumu a inovácií na Slovensku medzinárodnému auditu a schválila dokumenty zamerané na prilákanie konkurencieschopného financovania výskumu a inovácií, ako aj zlepšenie efektívnosti a výstupov systému výskumu a inovácií.

Zlepšiť kvalitu vedeckej základne – Slovensko patrí na stredné priečky, pokiaľ ide o mieru výdavkov na výskum a vývoj v rámci EÚ-28, ako aj komerčné a nekomerčné výstupy v oblasti výskumu a vývoja. Doterajší systém financovania inštitúcií vysokoškolského vzdelávania uprednostňuje masové vzdelávanie a neprispieva ku kvalitnému výskumu.

Dokument „Učiace sa Slovensko“ navrhuje mnohé významné zmeny, napr. akreditácie pre univerzity, a financovanie a medzinárodnú mobilitu študentov. Ak sa tieto zmeny uskutočnia v plnej miere, kvalita univerzitného výskumu sa v nasledujúcich rokoch zlepší. Aj nedávno navrhnutý zákon o verejných výskumných inštitúciách by mal zvýšiť flexibilitu pri financovaní verejného výskumu a inovácií.

Zvýšiť výstupy v oblasti súkromných inovácií a investície do výskumu a vývoja – duálna štruktúra slovenského hospodárstva ovplyvňuje produktivitu, inovačné výstupy a výdavky na výskum a vývoj. Slovenské MSP investujú málo do inovácií s vysokým stupňom výskumu a vývoja a generujú podpriemerný výskum a vývoj na základe komerčných výstupov. Miera BERD na Slovensku dosahovala v roku 2015 iba jednu štvrtinu úrovne EÚ-28 a slovenské podniky vytvorili iba malý počet patentov a priemyselných návrhov.

Od roku 2015 platí zákon, ktorým sa zavádzajú nové daňové úľavy pre súkromné spoločnosti, ktoré investujú do výskumu a vývoja. Vplyv tejto legislatívy je však stále oveľa menší, ako sa predpokladalo, pravdepodobne z dôvodu príliš komplikovaných postupov podávania žiadostí pre MSP. 

Posilniť súčinnosť vedy a priemyslu – spolupráca medzi priemyslom a akademickou obcou je „Achillovou pätou“ slovenského systému výskumu a inovácií a tieto dve odvetvia sú stále do značnej miery izolované.

Existuje národný program spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom na obdobie rokov 2016 – 2020, jeho rozpočet je však pomerne nízky. Prvé výsledky možno očakávať v rokoch 2018 a 2019. Koncepcia inteligentného priemyslu (Ministerstvo hospodárstva SR, 2016) poskytuje usmernenia pre prepojenie akademických inštitúcií a priemyslu. 

Kompletná správa pre Slovenskú republiku je k dispozícii TU.