V priebehu posledných niekoľkých mesiacov Európsky dvor audítorov (EDA) zverejnil desiatky stanovísk k novým spôsobom financovania politík a programov EÚ v rámci budúceho viacročného finančného rámca na roky 2028 až 2034 (VFR), ktoré navrhla Európska komisia. V týchto stanoviskách audítori vyjadrujú svoje názory na širokú škálu oblastí činnosti EÚ, od konkurencieschopnosti, výskumu a kultúry až po súdržnosť, poľnohospodárstvo a medzinárodnú pomoc. V tejto súvislosti EDA vydal niekoľko varovaní pre tvorcov politík EÚ – Európsky parlament a Radu EÚ – v čase, keď začínajú rokovať o výsledkoch týchto návrhov. Niektoré z nich napríklad zásadným spôsobom menia spôsob, akým sa výdavky EÚ plánujú, spravujú a kontrolujú. V takýchto prípadoch EDA varuje pred rizikami pre riadne finančné hospodárenie a vyzýva na zavedenie silnejších záruk.

EDA považuje návrhy Komisie týkajúce sa budúceho VFR za zásadnú reformu rozpočtu EÚ, ktorá prináša významné zmeny v štruktúre VFR, keďže reorganizuje súčasný rámec zo siedmich na štyri hlavné okruhy a znižuje počet programov z celkového počtu 52 na 16.

Komisia tiež navrhla viac zdrojov vlastných príjmov EÚ na financovanie výdavkových programov Únie a menej prostriedkov EÚ, ktoré by sa spravoval spoločne Brusel a členské štáty. Okrem toho navrhla nový rozsiahly európsky fond pre súdržnosť, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a námornú politiku, obranu a bezpečnosť, pričom všetky tieto oblasti by sa realizovali prostredníctvom jednotných národných plánov. Podľa týchto návrhov by väčšina platieb EÚ členským štátom vychádzala z plnenia vopred stanovených míľnikov a cieľov v oblasti reforiem a investícií. Krajiny EÚ by tiež mali možnosť financovať svoje národné plány prostredníctvom (splácateľných) pôžičiek EÚ.

EDA zdôrazňuje, že každé z jej stanovísk k budúcemu VFR by sa malo posudzovať samostatne, keďže sa týka konkrétneho návrhu. Stanoviská však majú aj niektoré spoločné črty. V každom z nich sa posudzuje, či je pojem pridanej hodnoty EÚ (t. j. myšlienka, že intervencia na úrovni EÚ prináša prínosy, ktoré presahujú to, čo by členské štáty mohli dosiahnuť individuálne) jasne definovaný a konzistentne uplatňovaný vo všetkých programoch a finančných nástrojoch, či sú výdavkové ciele v súlade s prioritami EÚ, ako aj spôsoby financovania rozpočtu EÚ a jeho flexibilita. EDA bude ďalej rokovať aj o zjednodušení, sledovaní finančných prostriedkov a zabezpečení transparentnosti a zodpovednosti výdavkov EÚ – pričom v prípade posledného aspektu  má EDA silný audítorský mandát ako externá audítor EÚ. 

Úplný zoznam stanovísk EDA k navrhovanému rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034 s odkazmi na tlačové správy a úplné dokumenty v 24 jazykoch EÚ je k dispozícii v osobitnej sekcii na webovej stránke EDA. K dispozícii je aj prehľadný dokument, ktorý sumarizuje kľúčové závery ako:

• Financovanie rozpočtu EÚ
  • Ak sa nové zdroje príjmov nakoniec neschvália, vznikne výrazný rozpočtový deficit, ktorý si vyžiada buď zvýšenie príspevkov členských štátov na základe ich relatívnej prosperity (hrubého národného dôchodku), alebo zníženie celkovej ambicióznosti rozpočtu.
  • Navrhované rozdelenie prostriedkov EÚ medzi jednotlivé oblasti politiky spolu s centralizovanejšou úlohou Komisie pravdepodobne ovplyvní výšku prostriedkov, ktoré by členské štáty mohli z rozpočtu získať.
  • Vysoký objem plánovaného nového zadlženia by mohol vyžadovať, aby členské štáty v napätej rozpočtovej situácii vykonali dodatočné platby.
• Pridaná hodnota EÚ
  • Komisia nevyužila príležitosť definovať, akú pridanú hodnotu prinášajú výdavky EÚ nad rámec samotných národných výdavkov.
• Zosúladenie výdavkových cieľov s prioritami EÚ
  • V prípade veľkej časti rozpočtu budú výdavkové priority v rukách členských štátov s rozdielnymi záujmami. Bude preto ťažké riešiť všetky ciele na úrovni EÚ a zároveň prispôsobovať intervencie regionálnym potrebám.
• Zjednodušenie
  • Zníženie počtu pravidiel a programov je síce prvým krokom, avšak v prípadoch, kde je riadenie zdieľané, môže to presunúť administratívnu záťaž z Komisie na členské štáty a príjemcov.
• Flexibilita rozpočtu
  • Flexibilita môže znížiť predvídateľnosť rozpočtu, čo predstavuje problém pre dlhodobé investície.
  • Zvýšená flexibilita by nemala znamenať vyššie výdavky bez zvýšenia efektívnosti.
• Dodržiavanie predpisov, transparentnosť, zodpovednosť a vysledovateľnosť výdavkov
  • Mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa prostriedky EÚ vynakladali zodpovedne a aby sa o nich riadne vykazovalo, sa v prípade veľkej časti rozpočtu príliš spoliehajú na často nedostatočné kontroly členských štátov.
  • Komisia, ktorá nesie konečnú zodpovednosť za riadne využívanie prostriedkov EÚ, nemusí byť schopná poskytnúť orgánom udeľujúcim absolutórium záruku požadovanú podľa zmluvy.
• Rámec výkonnosti
  • Navrhovaný rámec trpí slabou koncepciou, ktorá neumožňuje merať, aké výsledky dosiahli výdavky EÚ a čo občania EÚ v konečnom dôsledku za svoje peniaze dostávajú.
  • Rámec kontroly a zodpovednosti nezaručuje, že členské štáty budú Komisii poskytovať spoľahlivé informácie o výkonnosti.
• Mandát EDA
  • Návrhy nie sú dostatočne jasné, pokiaľ ide o udelenie neobmedzených práv EDA na prístup k informáciám a informačným systémom.

Kontext

Dlhodobý rozpočet EÚ, technicky známy ako Viacročný finančný rámec (VFR), zabezpečuje financovanie programov vo všetkých oblastiach politík  EÚ, vrátane poľnohospodárstva, regionálnej politiky, kľúčových technológií, migrácie a obrany. Dlhodobé rozpočty tradične poskytujú stabilný rámec s celkovými výdavkovými limitmi, ktorý zosúlaďuje výdavky s politickými prioritami EÚ, zvyšuje predvídateľnosť financií EÚ a zabezpečuje rozpočtovú disciplínu. V konečnom dôsledku dlhodobý rozpočet tiež uľahčuje dohodu o ročnom rozpočte EÚ. Dlhodobé rozpočty EÚ zvyčajne pokrývajú sedemročné obdobia, pričom nasledujúci bude trvať od roku 2028  do roku 2034.

Viac informácií.

Zverejnené 6.5.2026, slord