Vedy o živej prírode sú významným prínosom pre hospodárstvo EÚ. Zamestnávajú 29 miliónov ľudí a vytvárajú pridanú hodnotu vo výške 1,5 bilióna EUR, čo predstavuje 9,4 % HDP EÚ. Toto odvetvie tiež výrazne investuje do výskumu a vývoja, pričom v roku 2022 sa naň vynaložilo 46,6 miliardy EUR, čo predstavuje 19,4 % celkových výdavkov podnikov na VaV v EÚ. Samotné biotechnologické odvetvie v roku 2022 prevýšilo tempo rastu ekonomiky EÚ ako celku a produktivita predstihla odvetvia, akými sú financie či automobilový priemysel.
V tomto kontexte Európska komisia pripravila stratégiu EÚ pre vedy o živej prírode s názvom „Zvoľte si Európu pre vedy o živej prírode“, ktorej cieľom je do roku 2030 vytvoriť z EÚ najatraktívnejšie miesto pre vedy o živej prírode na svete. Nová stratégia je súčasťou kompasu konkurencieschopnosti Komisie a dopĺňa ďalšie iniciatívy, akými je stratégia EÚ pre startupy a scaleupy alebo plánovaný zákon o biotechnológiách, ktorý by mal byť predložený najneskôr v roku 2026.
Síce je Európa dlhodobo lídrom v oblasti vied o živej prírode, opierajúc sa o silnú vedomostnú základňu a vedeckú excelentnosť, v súčasnosti stráca svoju pozíciu v porovnaní s inými globálnymi aktérmi pri pretavení výskumu do reálnych riešení. Medzi výzvy patrí roztrieštený inovačný ekosystém, nedostatočné využívanie dát a umelej inteligencie či pomalé zavádzanie na trh. Stratégia preto stanovuje koordinovaný prístup v celom hodnotovom reťazci vied o živej prírode.
Na dosiahnutie cieľov stratégie Komisia navrhuje opatrenia v 3 vzájomne prepojených fázach, ktoré sú základom tzv. inovačnej cesty v oblasti prírodných vied:
1. Optimalizácia výskumného a inovačného ekosystému
Komisia vypracuje investičný plán EÚ na uľahčenie financovania klinických skúšok vo viacerých krajinách a posilnenie európskych infraštruktúr klinického výskumu.
Táto stratégia bude tiež podporovať holistický prístup Jedno zdravie (z angl. One Health), ktorý uznáva vzájomnú prepojenosť zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia. Stratégia podporuje multidisciplinárny výskum zameraný na boj proti antimikrobiálnej rezistencii či zdravotným rizikám súvisiacich s klímou. V súvislosti s týmto prístupom má byť v pracovnom programe Horizontu Európa 2026 – 2027 mobilizovaných až 100 miliónov EUR na vývoj a zavádzanie riešení založených na mikrobiómoch.
Medzi navrhované aktivity patrí aj to, že Komisia preskúma možnosť pilotného projektu na identifikáciu a využitie možností spolupráce medzi biotechnologickými klastrami naprieč celou EÚ so zameraním na podporu rozširovania ich startupov a posilnenie ich postavenia v oblasti priemyselných inovácií na globálnej úrovni. Tento krok by mal nadväzovať na existujúce iniciatívy, ako je napríklad Európska platforma pre spoluprácu klastrov.
Okrem toho sa zmobilizuje 250 miliónov EUR na medzisektorové technológie v oblasti vied o živej prírode, čím sa podporí vývoj nových produktov, vrátane nových prístupových metodík, nových molekúl, pokročilých materiálov a účinnejšej biomanufaktúry.
2. Zrýchlenie prístupu na trh pre inovácie v oblasti biotechnológií
S cieľom urýchliť prístup na trh pre inovácie v oblasti biotechnológií Komisia navrhne zákon o biotechnológiách, ktorý má vytvoriť priaznivejší rámec pre inovácie vo všetkých biotechnologických odvetviach. EÚ plánuje reformovať a zjednodušiť regulačné postupy a podporiť regulácie priaznivé pre inovácie, akými sú napr. regulačné sandboxy. Rovnako dôležitá je i lepšia mobilizácia súkromných a verejných investícií.
Komisia vytvorí interaktívny nástroj na báze umelej inteligencie, ktorý pomôže výskumníkom a inovátorom orientovať sa v regulačnom prostredí EÚ, najmä v počiatočných fázach výskumu a vývoja.
Komisia tiež spustí rozhranie na nadväzovanie kontaktov s cieľom prepojiť startupy, podniky, priemysel a investorov, pričom využije portfólio Európskej rady pre inovácie a jej sieť dôveryhodných investorov.
Okrem iného má stratégia prispieť k využívaniu dát a digitálnych technológií, napr. zavádzaním umelej inteligencie a genomického výskumu, čím vytvorí dôveryhodné digitálne prostredie, ktoré podporuje personalizovanú zdravotnú starostlivosť, pokročilú biovýrobu a rýchlu transformáciu poznatkov do riešení pripravených na trh.
3. Zvyšovanie dôvery, absorpcia a využívanie inovácií
Komisia uvoľní 300 miliónov EUR prostredníctvom Horizontu Európa a programu EU4Health na podporu verejného obstarávania inovácií v oblastiach adaptácie na zmeny klímy, vakcín novej generácie a cenovo dostupných riešení rakoviny.
Komisia tiež zriadi koordinačnú radu pre vedu o živej prírode s cieľom zosúladiť politiky a financovanie v jednotlivých sektoroch a podporiť zapojenie kľúčových zainteresovaných strán vrátane priemyslu a občanov. Pravidelné monitorovanie a podávanie správ zabezpečí pokrok smerom k vízii do roku 2030.
Zároveň je nevyhnutné posilnenie dôvery verejnosti prostredníctvom zodpovednej vedeckej komunikácie na zabezpečenie spoločenskej akceptácie a širokého prijatia nových technológií. Komisia vyčlení 2 milióny EUR z programu Horizont Európa 2026 – 2027 na podporu odborníkov a politikov v oblasti vied o živej prírode pri komunikácii s verejnosťou. Financie budú určené na vytvorenie archívu nástrojov a osvedčených postupov v oblasti zodpovedného výskumu, riadenia rizík, vedeckej komunikácie a pilotných aktivít na zapojenie verejnosti.
Stratégia kladie dôraz aj na zelené biotechnológie, obehové biohospodárstvo a udržateľné priemyselné procesy, pričom znižuje závislosť od obmedzených zdrojov a napreduje v plnení klimatických cieľov. Komisia bude podporovať výskum a inovácie v oblasti vied o živej prírode s cieľom podporiť vedúce postavenie EÚ v oblasti biohospodárskych riešení a udržateľného hospodárenia s biomasou. To zahŕňa mobilizáciu viac ako 150 miliónov EUR v rámci pracovného programu Horizont Európa 2026 – 2027.
Prehľad vybraných kľúčových vlajkových iniciatív:
- Plán investícií do klinického výskumu: Komisia navrhne investičný plán pre klinický výskum s cieľom uľahčiť financovanie klinických skúšok vo viacerých krajinách v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a ďalej rozvíjať a zefektívňovať európske výskumné infraštruktúry v oblasti klinického výskumu.
- Podpora modernej liečby: Komisia vytvorí sieť európskych centier excelentnosti v oblasti liekov na inovatívnu liečbu (ATMP) s cieľom koordinovať ich ďalší vývoj, spolu s členskými štátmi, s prihliadnutím na existujúce centrá, s finančnou podporou 4 miliónov EUR z pracovného programu Horizont Európa 2026 -2027.
- One Health: Komisia bude podporovať prístup Jedno zdravie vo výskume a inováciách v spolupráci s členskými štátmi a partnermi.
- EÚ ako svetový líder v inováciách založených na mikrobiómoch v rámci prístupu Jedno zdravie: Komisia plánuje na to mobilizovať takmer 100 miliónov EUR z pracovného programu Horizont Európa 2026 – 2027 na podporu vývoja a zavádzania takýchto riešení.
- Kariérny rozvoj v oblasti vied o živej prírode bude podporený prostredníctvom iniciatívy Vyberte si Európu, zameranej na prilákania a udržanie talentov v súlade s aktivitami členských štátov. Stratégia sa zameriava na budovanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily prostredníctvom cieleného vzdelávania, celoživotného učenia a prilákania globálnych talentov. Posilňovanie učebných osnov v oblasti STEM a systematická podpora kariér v biologických vedách predstavujú kľúčové prvky na udržanie konkurencieschopnosti EÚ.
- Zákon o biotechnológiách: Podpora inovácií zjednodušením pravidiel a poskytnutím podporných opatrení, aby sa regulačný systém EÚ stal priaznivejším pre biotechnologické inovácie.
- Rozhranie na nadväzovanie kontaktov: S cieľom urýchliť cestu startupov v oblasti prírodných vied na trh spustí Komisia strategické rozhranie na vyhľadávanie partnerov spájajúce startupy, priemysel a investorov, pričom využije portfóliá EIC, sieť dôveryhodných investorov EIC.
Čo ďalej?
Rôzne programy EÚ, vrátane Horizontu Európa, EU4Health, Digitálna Európa, LIFE, Inovačný fond či Erasmus+ majú podporovať opatrenia na implementáciu stratégie v rámci súčasného viacročného finančného rámca sumou viac ako 10 miliárd EUR ročne. Stratégia obsahovo súvisí s mnohými ďalšími iniciatívami, napríklad v oblasti umelej inteligencie, aktualizácie stratégie biohospodárstva, ako aj s politickou agendou ERA a ERA Aktom. Prijatie záverov Rady EÚ o tejto stratégii sa plánuje na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť (výskum) 30. septembra 2025.
Kontext
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila prípravu stratégiu vo svojich politických usmerneniach a je súčasťou kompasu konkurencieschopnosti. Stratégia vychádza z verejnej konzultácie a veľkého množstva dôkazov vrátane dvoch štúdií Spoločného výskumného centra JRC: Odvetvia vied o živej prírode v EÚ: hnacie sily hospodárskeho rastu a inovácií a Trendy v oblasti patentov vo vedách o živej prírode: zameranie na farmaceutické a zdravotnícke technológie, z ktorej vyplýva, že EÚ je na 2. mieste na svete so 17 % podaných patentov.
Celé znenie stratégie nájdete na tomto odkaze.
Zverejnené 9.7.2025, slord
