Európska komisia zverejnila novú správu Science, Research and Innovation Performance of the EU 2026 (SRIP 2026), ktorá hodnotí výkonnosť európskeho výskumného a inovačného systému. Hoci Európa zostáva globálnou vedeckou veľmocou, podľa Komisie musí výrazne posilniť investície, zlepšiť prepájanie výskumu s podnikmi a urýchliť zavádzanie inovácií do praxe.

Európa má silnú vedu, no zaostáva v škálovaní inovácií

Podľa SRIP 2026 je EÚ naďalej druhou najväčšou vedeckou mocnosťou podľa objemu vedeckej produkcie a disponuje silnou sieťou univerzít, výskumných organizácií a infraštruktúr. Táto vedecká kapacita sa však podľa Komisie dostatočne nepremieta do technologického líderstva, rastu produktivity a strategickej autonómie.

Jednou z hlavných výziev preto zostáva prechod od výskumnej excelentnosti k trhovému a spoločenskému využitiu výsledkov. Komisia upozorňuje na potrebu lepšieho prepájania výskumných organizácií s podnikmi, efektívnejšieho transferu poznatkov a technológií a lepšieho využívania verejných investícií na mobilizáciu súkromného kapitálu.

Od investícií k inováciám: Európa potrebuje lepšie prepájať výskum, trh a regióny

Jedným z hlavných zistení SRIP 2026 je pretrvávajúci investičný deficit. EÚ stále nedosahuje cieľ investovať do výskumu a vývoja 3 % HDP a podľa odhadu Komisie by na jeho dosiahnutie do roku 2030 bolo potrebné mobilizovať približne 560 miliárd EUR dodatočných investícií. Nejde však iba o objem financií. Rozhodujúce je aj to, ako efektívne sa prepájajú verejné a súkromné zdroje, ako sú investície rozdelené medzi sektory a regióny a do akej miery dokážu výsledky výskumu viesť k inováciám a rastu produktivity.

SRIP preto upozorňuje na širší súbor prepojených výziev – tzv. R&D gap, nedostatočné investície do výskumu a vývoja, inovačný deficit, regionálne rozdiely a zaostávanie v produktivite. Európa potrebuje nielen viac investovať do výskumu, ale aj vytvárať lepšie podmienky na jeho premenu na nové produkty, služby a technológie a na ich následné škálovanie. Významnú úlohu v tomto procese zohráva transfer znalostí a technologií. Problémom podľa správy zostávajú nedostatky v kapacitách, zručnostiach a organizačnom nastavení mechanizmov, ktoré prepájajú univerzity a výskumné organizácie s podnikmi, startupmi a investormi. Komercializácia výsledkov výskumu si pritom vyžaduje nielen samotný výskum, ale aj nadväzujúce financovanie, technologický transfer, prístup na trh a schopnosť inovácie ďalej škálovať.

Komisia preto posilňuje iniciatívy zamerané na lepšie prepájanie výskumu s trhom, medzi ktoré patrí napríklad Európsky zákon o inováciách (European Innovation Act – EIA) či pripravovaný zákon o Európskom výskumnom priestore (ERA Akt). 

S tým úzko súvisí aj fragmentácia európskeho výskumného a inovačného systému. Nerovnomerné rozloženie výskumných kapacít, financovania a inovačných aktivít medzi členskými štátmi a regiónmi môže obmedzovať tok poznatkov a sťažovať prepájanie komplementárnych kapacít. SRIP preto zdôrazňuje význam kombinovania európskej, národnej a regionálnej úrovne. Horizont Európa podporuje vo väčšej miere najsilnejšie inovačné ekosystémy, zatiaľ čo financovanie výskumu a inovácií v rámci Kohéznej politiky smeruje vo väčšej miere do regiónov s nižšou inovačnou výkonnosťou. Podľa správy tak ide o odlišné, ale vzájomne sa dopĺňajúce nástroje.

Regionálna dimenzia zároveň prináša aj pozitívne signály. Medzi rokmi 2018 a 2025 sa inovačná výkonnosť zvýšila v 97 % európskych regiónov. SRIP zároveň uvádza, že mnohé regióny v strednej a východnej Európe vrátane Slovenska dobiehajú priemer EÚ, a v posledných rokoch rástli rýchlejšie než priemer EÚ, napriek nižšej počiatočnej úrovni inovačnej výkonnosti.

Slovensko: priestor na posilnenie kapacít 

Správa SRIP 2026 poukazuje na výrazné rozdiely v kvalite vedeckého výskumu medzi členskými štátmi EÚ. Podľa rebríčka CWTS Leiden Ranking Open Edition patria Slovensko, Bulharsko, Lotyšsko a Litva medzi krajiny s najnižšími hodnotami sledovaného ukazovateľa, ktorým je podiel vysoko citovaných vedeckých publikácií na celkovom počte publikácií vysokých škôl. Tieto výsledky poukazujú na rozdiely vo vedeckej výkonnosti jednotlivých krajín a podľa správy zdôrazňujú potrebu štrukturálnej podpory a posilňovania výskumných kapacít v menej výkonných systémoch v rámci Európskeho výskumného priestoru.

Na druhej strane však slovenské regióny vykazujú pozitívnu dynamiku v oblasti inovácií. Správa SRIP poukazuje na to, že viaceré regióny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska postupne dobiehajú priemer EÚ v oblasti inovácií. Mnohé regióny Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska totiž dosahujú rýchlejšie tempo inovačného rastu, a to aj napriek nižšej počiatočnej úrovni inovačnej výkonnosti. Tento trend však nie je rovnomerný. Ako ukazuje obrázok 6.1-2, jednotlivé regióny sa líšia nielen úrovňou inovácií, ale aj tempom ich rastu v porovnaní s priemerom EÚ. Slovenské regióny sú na mape zaradené do kategórie slower pace, ktorá označuje regióny s podpriemerným rastom inovácií a zároveň pomalším tempom pokroku. To poukazuje na rozdiel medzi všeobecným trendom dobiehania v strednej a východnej Európe a konkrétnou trajektóriou slovenských regiónov zachytenou v mape.

Dôležitý kontext poskytujú aj údaje o verejnom financovaní výskumu a inovácií. V rokoch 2016 – 2023 predstavovalo priemerné ročné financovanie výskumu a inovácií na Slovensku 336,2 milióna EUR z národných zdrojov, 14,3 mil. EUR z programu Horizont 2020 a 87,3 mil. EUR z R&I financovania v rámci Kohéznej politiky. V pomere k národnému rozpočtu na výskum a vývoj predstavovalo financovanie z Kohéznej politiky približne 26 %, zatiaľ čo priemerné financovanie z programu Horizont 2020 predstavovalo 4,3 %. Údaje sú uvedené v cenách roku 2015 a predstavujú priemery za obdobie 2016 – 2023.

SRIP zároveň prináša analýzu vzájomného pôsobenia jednotlivých finančných nástrojov. Jej výsledky naznačujú, že budovanie domácej výskumnej kapacity – či už prostredníctvom národného financovania alebo Kohéznej politiky – môže zvyšovať schopnosť krajín a ich inštitúcií získavať konkurenčné financovanie z európskych programov. Pre slovenské výskumné organizácie, univerzity a podniky preto zostáva významnou témou nielen samotná dostupnosť európskeho financovania, ale aj budovanie kapacít potrebných na úspešnú účasť v kompetitívnych programoch, prepájanie s medzinárodnými partnermi a následné využitie výsledkov projektov.

Zaujímavý obraz prináša aj kapitola venovaná produktivite. Kým SRIP upozorňuje na celkové spomalenie rastu produktivity práce v EÚ a na prehlbovanie rozdielu oproti USA, Slovensko patrilo v období 2023 – 2025 medzi členské štáty s priemerným rastom produktivity práce nad 1 %. V predchádzajúcom období 2020 – 2022 bolo Slovensko dokonca medzi krajinami s najvyšším rastom produktivity práce, ktorý prekročil 3 %.

Samotný rast produktivity však podľa logiky SRIP nemožno oddeliť od schopnosti ekonomiky prijímať a využívať nové technológie. Práve preto správa spája otázku výskumu a inovácií s technologickou difúziou, investíciami, digitalizáciou a schopnosťou podnikov inovácie zavádzať vo väčšom meradle.

Pre Slovensko je tento vývoj relevantný najmä z pohľadu ďalšieho budovania regionálnych kapacít a ich prepájania s európskymi a medzinárodnými výskumnými a inovačnými sieťami. Význam tu majú aj stratégie inteligentnej špecializácie (S3) a schopnosť účinnejšie prepájať národné, kohézne a európske zdroje.

Od excelentnosti k rozsahu

Hlavným posolstvom SRIP 2026 je potreba lepšie využívať existujúcu vedeckú a technologickú základňu Európy. Komisia zdôrazňuje tri navzájom prepojené výzvy: posilniť investície, znižovať fragmentáciu a zlepšiť schopnosť Európy pretaviť výskum do inovácií, ktoré možno úspešne škálovať.

Pre slovenský výskumný a inovačný ekosystém to znamená najmä potrebu ďalej budovať výskumné kapacity, zvyšovať úspešnosť v európskych programoch, prepájať akademický sektor s podnikmi a lepšie využívať synergie medzi národným a európskym financovaním.

Kontext

Správa Science, Research and Innovation Performance of the EU je vlajkovou publikáciou Európskej komisie, ktorú každé dva roky pripravuje Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie (DG RTD). Uvedený dokument poskytuje indikátorovú analýzu výkonnosti európskeho R&I systému a zároveň sa podrobnejšie venuje vybraným politickým a technologickým témam.

SRIP 2026 sa venuje okrem iného investíciám do výskumu a inovácií, európskemu vedeckému systému, technológiám a globálnym výzvam, financovaniu a škálovaniu inovácií, geografii európskeho R&I systému, umelej inteligencii, produktivite či prístupu k financovaniu.

Viac informácií a kompletná správa SRIP 2026 – Európska komisia

Zverejnené 21.10.2026, slord