Zdroj: Európska komisia
Európska komisia 9. septembra 2026 predstavila návrh Európskeho zákona o inováciách (European Innovation Act – EIA), ktorého cieľom je zlepšiť podmienky pre rozvoj, komercializáciu a škálovanie inovatívnych riešení v EÚ.
Návrh reaguje na pretrvávajúci problém, keď kvalitné výsledky európskeho výskumu sa často nepresadia na trhu, nedokážu sa rozšíriť naprieč členskými štátmi alebo neprinesú očakávanú ekonomickú a spoločenskú hodnotu. EIA sa preto zameriava najmä na odstránenie bariér od výskumu k trhovému uplatneniu a na posilnenie konkurencieschopnosti, technologickej suverenity a strategickej autonómie EÚ.
Návrh vychádza z identifikácie dvoch významných prekážok v inovačnom cykle. Prvou je tzv. pre-commercialisation gap, keď projekty zostávajú príliš rizikové alebo fragmentované na to, aby prilákali súkromné investície. Druhou je scaling gap, pri ktorej inovatívne firmy narážajú pri rozširovaní svojich aktivít na finančné, regulačné a trhové obmedzenia. Európska komisia zároveň poukazuje na fragmentáciu pravidiel medzi členskými štátmi, ktorá komplikuje cezhraničné aktivity a znižuje možnosti európskych inovatívnych podnikov konkurovať globálne.
Harmonizovaný rámec pre výskum a vývoj
Jedným z hlavných opatrení návrhu je vytvorenie harmonizovaného rámca EÚ pre verejné obstarávanie výskumných a vývojových služieb (R&D procurement) vrátane predkomerčného obstarávania (pre-commercial procurement). V súčasnosti je táto oblasť v EÚ do veľkej miery ovplyvnená rozdielnymi vnútroštátnymi pravidlami, čo vytvára právnu neistotu a sťažuje realizáciu spoločných cezhraničných obstarávaní.
EIA má vytvoriť spoločné pravidlá, ktoré umožnia verejným obstarávateľom jednoduchšie realizovať R&D obstarávanie a zároveň podporia spoločné cezhraničné postupy. Verejné obstarávanie tak má byť využívané nielen ako nástroj nákupu existujúcich riešení, ale aj ako spôsob vytvárania dopytu po nových technológiách a riešeniach, ktoré ešte nie sú dostupné na trhu. Podľa návrhu má byť pri R&D obstarávaní väčší dôraz kladený na kvalitu a inovačný potenciál ponúk, pričom návrh stanovuje minimálnu váhu 50 % pre kvalitatívne kritériá a 15 % pre kritériá súvisiace s inováciami.
Návrh zároveň počíta s preferenciou riešení vyvinutých v EÚ pri R&D obstarávaní. Cieľom je vytvárať tzv. lead markets, posilňovať európsku technologickú a priemyselnú základňu a podporovať strategickú autonómiu EÚ. R&D obstarávanie má byť podľa návrhu realizované digitálne, pokiaľ je to možné prostredníctvom European Business Wallets alebo interoperabilných elektronických prostriedkov.
Významným prvkom je aj možnosť, aby duševné vlastníctvo (IP) vzniknuté pri R&D obstarávaní zostalo vo vlastníctve dodávateľa. Takéto nastavenie má podľa Komisie zvýšiť atraktivitu obstarávaní pre inovátorov a umožniť im následne komercializovať výsledky výskumu. Verejní obstarávatelia by si zároveň mali zachovať primerané práva na využívanie výsledkov pre vlastné potreby.
Nový prístup k oceňovaniu duševného vlastníctva
Druhou hlavnou oblasťou EIA je komercializácia a financovanie založené na duševnom vlastníctve. Inovatívne firmy, najmä startupy a malé podniky, často vlastnia patenty alebo iné nehmotné aktíva, ktoré však nedokážu efektívne využiť ako základ pre získanie financovania. Jednou z príčin je absencia harmonizovaného rámca na oceňovanie IP v EÚ a nedostatočne rozvinutý jednotný trh s týmito aktívami.
EIA preto navrhuje rozšíriť úlohy Európskeho úradu pre duševné vlastníctvo (EUIPO) o vytvorenie celoúnijného rámca pre oceňovanie IP, ako aj kompetenčného centra pre financovanie založené na IP. Kompetenčné centrum má poskytovať odbornú podporu v oblasti oceňovania, komercializácie a financovania duševného vlastníctva.
Návrh zároveň počíta s vytvorením digitálneho celoúnijného trhu pre licencovanie a komercializáciu IP, ktorý má zlepšiť viditeľnosť patentov, technológií a ďalších nehmotných aktív a uľahčiť ich prepájanie s potenciálnymi nadobúdateľmi, držiteľmi licencií a investormi. Harmonizovanejšie oceňovanie má zároveň umožniť širšie využívanie IP pri investičných a úverových rozhodnutiach.
Očakávaný hospodársky vplyv
Podľa analýzy Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) by tri reformy obsiahnuté v EIA mohli počas desiatich rokov priniesť v závislosti od scenára dodatočný kumulatívny rast HDP EÚ vo výške približne 256 až 452 miliárd eur a vytvoriť až 507 000 dodatočných pracovných miest. V optimistickom scenári by HDP EÚ v desiatom roku bolo približne o 0,42 % vyššie v porovnaní so scenárom bez prijatia navrhovaných opatrení.
Najväčší podiel na predpokladanom hospodárskom prínose má podľa JRC opatrenie týkajúce sa oceňovania IP, ktoré má uľahčiť využívanie patentov a ďalšieho duševného vlastníctva na získanie financovania. Očakáva sa, že by mohlo viesť k dodatočnému financovaniu založenému na IP vo výške 2,7 až 10,2 miliardy eur ročne. Významným zdrojom rastu má byť aj R&D obstarávanie – JRC vychádza z odhadu, že každé euro vynaložené na R&D obstarávanie vytvára približne tri eurá výnosov pre dodávateľov prostredníctvom technologického učenia, vývoja nových technológií a zlepšovania výrobných procesov.
Súvis s verejným obstarávaním a regulačnými sandboxami
Európsky zákon o inováciách je úzko prepojený s ďalšími dvoma iniciatívami Komisie predstavenými 9. septembra. Ide o návrh Public Procurement Act, ktorý má nahradiť existujúce smernice 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní, a o návrh odporúčania Rady týkajúci sa regulačných sandboxov.
Kým EIA vytvára osobitný rámec pre R&D obstarávanie, návrh Public Procurement Act sa zameriava na širší systém verejného obstarávania a kladie väčší dôraz na kvalitu, inovácie, udržateľnosť a ekonomickú bezpečnosť. EIA zároveň dopĺňa regulačné sandboxy, ktoré majú umožniť firmám, výskumníkom a výskumníčkam a verejným orgánom testovať nové produkty, služby či technológie v kontrolovanom prostredí pod dohľadom regulačných orgánov.
Význam pre výskumný a inovačný ekosystém
Európsky zákon o inováciách má dopĺňať existujúce nástroje EÚ, ako sú Horizont Európa, najmä Európska rada pre inovácie (EIC), InvestEU, program Digitálna Európa, Európsky obranný fond, kohézne fondy či Inovačný fond (Innovation Fund). Návrh pritom nezavádza nový mechanizmus financovania, ale má vytvoriť právne a rámcové podmienky, ktoré umožnia efektívnejšie využívať existujúce finančné nástroje a zlepšiť prechod výsledkov výskumu do praktického a trhového využitia.
Pre univerzity a výskumné organizácie je návrh relevantný najmä z hľadiska komercializácie výsledkov výskumu, oceňovania duševného vlastníctva, licencovania technológií, IP-backed financovania a zapojenia do R&D obstarávania. Európska komisia zároveň uvádza, že EIA má prispieť k vytvoreniu priaznivejších podmienok pre inovátorov naprieč členskými štátmi a k jednoduchšiemu škálovaniu riešení v rámci jednotného trhu.
Návrh Európskeho zákona o inováciách bude teraz predmetom riadneho legislatívneho postupu, v rámci ktorého bude o jeho znení rokovať Európsky parlament a Rada EÚ. EIA tak predstavuje jeden z legislatívnych krokov Komisie smerujúcich k posilneniu európskeho inovačného ekosystému a k efektívnejšiemu prepájaniu výskumu, financovania, verejného dopytu a trhového uplatnenia inovácií.
Zverejnené 15.9.2026, slord