Európska komisia prostredníctvom publikácie Resilient Democracies predstavila 27 výskumných a inovačných projektov podporených v rámci výzvy na rok 2025 v Klastri 2 – Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť programu Horizont Európa. Projekty sa zameriavajú na posilňovanie demokratického riadenia, ochranu demokratických hodnôt a podporu občianskej participácie v Európe. Do viacerých z nich sa zapájajú aj slovenské výskumné a ďalšie organizácie.

Akým výzvam čelia európske demokracie?

Publikácia upozorňuje, že fungovanie demokracie v Európskej únii čelí viacerým vzájomne prepojeným výzvam. Patrí medzi ne oslabovanie právneho štátu, klesajúca volebná účasť, rastúca politická polarizácia, personalizácia politiky či šírenie dezinformácií a zahraničného informačného ovplyvňovania. Tieto javy môžu prispievať k oslabovaniu dôvery verejnosti v demokratické inštitúcie a vytvárať priestor pre rastúcu príťažlivosť autoritárskych a extrémistických politických prúdov.

Podporené projekty preto pokrývajú široké spektrum tém, medzi ktoré patria:

• Ochrana demokratických procesov a informačného priestoru – boj proti dezinformáciám a zahraničnému informačnému ovplyvňovaniu (FIMI), ochrana slobody prejavu a skúmanie vplyvu umelej inteligencie a digitálnych platforiem na verejnú diskusiu.
• Posilňovanie právneho štátu a demokratických inštitúcií – výskum nezávislosti súdnictva, inštitucionálnych záruk právneho štátu a mechanizmov na posilnenie dôvery v justíciu.
• Občianska participácia a inkluzívne riadenie – podpora občianskeho a demokratického vzdelávania, zapájanie mladých ľudí do rozhodovacích procesov a skúmanie vplyvu ekonomických a regionálnych nerovností na demokratickú účasť.
• Spoločenská odolnosť a demokratické hodnoty – prevencia radikalizácie, extrémizmu, antisemitizmu a nenávistných prejavov, ako aj výskum príčin rastúcej príťažlivosti autoritárskych politických prístupov.
• Európska a medzinárodná spolupráca – príprava EÚ na budúce rozširovanie, rozvoj vedeckej diplomacie a skúmanie otvorenej strategickej autonómie a ekonomickej bezpečnosti.

Slovenské organizácie sú súčasťou šiestich projektov

Publikácia identifikuje aj zapojenie slovenských organizácií do medzinárodných výskumných konzorcií. Slovenské subjekty sa úspešne podieľajú na šiestich z predstavených projektov, ktoré sa venujú rôznym aspektom demokratickej odolnosti.

• FIMI-RESIST – Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT):  Projekt sa zameriava na posilnenie európskej schopnosti reagovať na zahraničné informačné ovplyvňovanie a dezinformácie. Jeho cieľom je prepájať výsledky predchádzajúcich výskumných projektov a existujúce nástroje do koordinovanejšieho európskeho systému spolupráce medzi výskumníkmi, tvorcami politík a médiami.
• CitiSense  – Univerzita Komenského v Bratislave: Projekt skúma, ako občania členských a kandidátskych krajín vnímajú rozširovanie EÚ, aké majú očakávania a obavy a ako možno ich názory lepšie zohľadniť pri tvorbe politík. Dôraz kladie na informovanú verejnú diskusiu a zapájanie občanov do procesu rozširovania.
• RESISTANCE  – Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici: Výskum sa venuje fungovaniu autoritárskych sietí a koalícií na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Projekt chce vytvoriť nové analytické nástroje vrátane systému včasného varovania, ktoré pomôžu posilňovať demokratickú odolnosť.
• INDEMTRUST – Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI): Projekt skúma vzťah medzi ekonomickými a sociálnymi nerovnosťami a dôverou v demokratické inštitúcie. Osobitnú pozornosť venuje skúsenostiam ľudí na pracovisku a zapájaniu občanov a zainteresovaných aktérov do tvorby politických riešení.
• JUSTPLACE – Ekonomická univerzita v Bratislave: Projekt skúma, ako regionálne a územné nerovnosti ovplyvňujú občiansku participáciu a dôveru v demokratické inštitúcie. V rámci výskumu plánuje využiť participatívne iniciatívy v siedmich pilotných regiónoch a vytvoriť nástroje na analýzu územných rozdielov.
• Polinoculate – GLOBSEC: Projekt sa zameriava na posilnenie schopnosti tvorcov politík rozpoznávať a odolávať informačnej manipulácii. Jedným z jeho výstupov má byť voľne dostupný nástroj využívajúci umelú inteligenciu, ktorý podporí rozvoj zručností pri identifikácii dezinformácií pri súčasnom rešpektovaní slobody prejavu.

Prepojenie výskumu s tvorbou politík

Dôležitým spoločným prvkom podporených projektov je prepojenie akademického výskumu s praktickými potrebami verejnej správy, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných aktérov. Projekty majú priniesť nové poznatky, analytické nástroje, vzdelávacie materiály a odporúčania využiteľné pri tvorbe verejných politík na európskej aj národnej úrovni.

Publikácia zároveň zdôrazňuje význam multidisciplinárneho výskumu v oblasti spoločenských a humanitných vied. Zapojenie výskumníkov, tvorcov politík, občianskych organizácií a ďalších aktérov má pomôcť zabezpečiť, aby výsledky výskumu vychádzali zo skutočných potrieb spoločnosti a premietli sa do konkrétnych riešení.

Viac informácií – Publikácia Európskej komisie a CORDIS

Zverejnené 6.11.2026, slord