Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli

ERA PORTÁL SLOVENSKO

73 nových projektov výskumných infraštruktúr posilní európsky výskum



Zdroj: Európska únia

Európska komisia prostredníctvom Európskej výskumnej výkonnej agentúry (REA) vyčlenila 411 miliónov eur na 73 nových projektov v rámci výzvy Horizont Európa – Výskumné infraštruktúry 2025. Podporené projekty majú výskumníkom a výskumníčkam a inovátorom a inovátrokám sprístupniť kvalitnejšie technológie, služby a nástroje a zároveň posilniť európsky systém výskumných infraštruktúr. Projekty sa venujú oblastiam od zdravotníckeho výskumu a klimatickej odolnosti až po poľnohospodárstvo, dopravu, výrobu či digitálne technológie.

Výzva bola rozdelená do štyroch hlavných oblastí:

  • INFRADEV bolo podporených 30 projektov s rozpočtom 109 miliónov eur,
  • INFRAEOSC zahŕňa 13 projektov s rozpočtom 85 miliónov eur,
  • INFRASERV 12 projektov so 154 miliónmi eur,
  • INFRATECH 18 projektov s rozpočtom 63 miliónov eur.

Celkovo bolo podporených 73 projektov z 159 predložených návrhov.

Dôraz na otvorené dáta, umelú inteligenciu a udržateľnosť

Významná časť podporených projektov reaguje na potrebu modernizácie európskej výskumnej infraštruktúry a jej lepšieho prepojenia s digitálnymi technológiami. Projekty v rámci INFRAEOSC sa zamerajú napríklad na pripravenosť Európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC) na umelú inteligenciu, správu výskumných dát a ich vyhľadateľnosť, dostupnosť, kompatibilitu a opätovnú využiteľnosť.

Ďalšou prioritou je znižovanie environmentálnej stopy výskumných infraštruktúr. Projekty v rámci INFRATECH budú okrem iného využívať umelú inteligenciu, digitálne dvojčatá či pokročilé simulačné nástroje v oblastiach, ako sú klimatické modelovanie, zdravotníctvo, doprava, poľnohospodárstvo a výroba.

Slovenská účasť v nových projektoch

Do viacerých podporených projektov sa zapojili aj slovenské výskumné organizácie. Medzi nimi sa nachádzajú projekty zamerané na umelú inteligenciu a EOSC, udržateľnosť digitálnych výskumných infraštruktúr, biomedicínsky výskum či modernizáciu technológií pre urýchľovače.

Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied (SAV) je zapojený do štyroch projektov:

  • ENSURE – ENvironmentally SUstainable digital services and practices for REsearch infrastructures sa zameriava na znižovanie environmentálnej stopy digitálnych výskumných infraštruktúr. Projekt využíva environmentálne ukazovatele, monitorovacie nástroje, digitálne dvojčatá dátových centier či metódy generatívnej umelej inteligencie. Súčasťou projektu je aj zavedenie cyklu „Measure, Model, Monitor, Moderate“, ktorý má podporiť systematické meranie a znižovanie environmentálnych vplyvov.
  • FLUID-AI – FAIR Liquidity Unifying Interoperable Data and AI sa venuje prepájaniu výskumných dát, modelov umelej inteligencie a digitálnych riešení v rámci EOSC. Projekt rozvíja koncept tzv. Data and Models Liquidity a má vytvoriť nástroje podporujúce kompatibilitu, opätovné využívanie dát a modelov a rozvoj zručností potrebných na využívanie AI vo výskume. Na projekte sa okrem Ústavu informatiky SAV podieľa aj Slovenská technická univerzita v Bratislave.
  • GenAI4Earth – Generative Artificial Intelligence for Earth System využíva dôveryhodnú generatívnu umelú inteligenciu na podporu výskumu Zeme, klímy, životného prostredia a interakcií medzi ekosystémami a ľudskou spoločnosťou. Projekt pracuje s dátami zo satelitných a pozemných pozorovaní, modelov, experimentov či textových zdrojov a plánuje pilotné aplikácie napríklad v oblasti odolnosti miest, agro-environmentálneho monitorovania a seizmológie.
  • EOSC-ARENA – AI Research Enhancement through Networked Agents vytvára prostredie pre generatívnu a agentickú umelú inteligenciu integrovanú do EOSC. Jeho cieľom je podporiť výskumníkov a výskumníčky počas celého výskumného cyklu, od rešerše vedeckej literatúry a formulovania hypotéz až po analýzu, publikovanie výsledkov a zaznamenávanie pôvodu dát. Slovenskú účasť zabezpečujú okrem Ústavu informatiky SAV aj Slovenská technická univerzita v Bratislave.

 

Slovenskí partneri a partnerky sa zapájajú aj do ďalších oblastí výskumných infraštruktúr. Ústav elektrotechniky SAV je partnerom projektu EPITA – Enabling Partnerships for Innovation & Accelerator Technology Advancement, ktorý podporí vývoj nových technológií pre európske urýchľovače častíc. Projekt počíta s vytvorením 22 prototypov v oblastiach akceleračných systémov, magnetov, zväzkov častíc a pokročilých technológií a materiálov.

Chemický ústav SAV je súčasťou projektu MIRRI-FIRM – Making MIRRI FAIR for Globally Impactful Research. Projekt nadväzuje na infraštruktúru MIRRI-ERIC a zameria sa na lepšiu dostupnosť, kvalitu a udržateľnosť mikrobiálnych zdrojov a súvisiacich dát. Dôležitou súčasťou bude ich zosúladenie s princípmi FAIR (Findable, Accessible, Interoperable, Reusable), rozvoj katalógu mikrobiálnych zdrojov a posilnenie prepojenia s EOSC.

Slovenské zastúpenie má aj ECRIN 2030 – European Clinical Research Infrastructure Network 2030, do ktorého je zapojená Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Projekt sa zameriava na rozvoj infraštruktúry pre klinický výskum v súvislosti s Európskym priestorom pre zdravotné údaje, nové formy klinických skúšaní a rozšírenie prepojenia európskych kapacít v oblasti klinického výskumu. Projekt je naplánovaný na obdobie od júna 2026 do mája 2029.

Posilňovanie Európskeho výskumného priestoru

Nové projekty tak prepájajú rozvoj výskumných infraštruktúr s prioritami Európskej únie v oblasti otvorenej vedy, digitalizácie, umelej inteligencie, zelenej transformácie a zdravotníckeho výskumu. Zároveň podporia odbornú prípravu, mobilitu a rozvoj kariér výskumných pracovníkov a pracovníčok a ďalších odborníkov a odborníčok pôsobiacich v oblasti výskumných infraštruktúr.

Podporené projekty už začínajú svoju implementáciu a ich výsledky majú ambíciu prispieť k rozvoju Európskeho výskumného priestoru, ako aj k iniciatívam Misia proti rakovine (Mission Cancer) a Destination Earth (DestinE) a k napĺňaniu cieľov zelenej a digitálnej transformácie.

Viac informácií

Zverejnené 24.9.2026, slord