Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) zverejnilo strategickú štúdiu o budúcom vývoji a možných rizikách “Strengthening European Union’s future disaster resilience”, ktorá sa pozerá na potreby Európskej únie v oblasti pripravenosti na katastrofy do roku 2040. Štúdia identifikuje 12 prioritných schopností a 12 vznikajúcich technológií, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri posilňovaní odolnosti kritickej infraštruktúry a spoločnosti.
Európa čelí čoraz komplexnejšiemu rizikovému prostrediu
Podľa JRC sa európske rizikové prostredie do roku 2040 nebude meniť iba v dôsledku intenzívnejších jednotlivých hrozieb. Výraznejším problémom bude ich vzájomné prepájanie. Klimatické riziká, bezpečnostné hrozby a štrukturálne zraniteľnosti kritickej infraštruktúry môžu pôsobiť súčasne a vytvárať tzv. zložené a kaskádové krízy.
Štúdia poukazuje napríklad na rastúcu intenzitu extrémnych prejavov počasia, požiare, povodne či vlny horúčav, ale aj na kybernetické a hybridné hrozby, narastajúcu závislosť od digitálnej infraštruktúry a vzájomnú prepojenosť kritických systémov. Výpadok jednej služby tak môže mať následky v ďalších sektoroch a prekročiť hranice jednotlivých členských štátov.
JRC preto odporúča pozerať sa na budúcu odolnosť nie z pohľadu jednotlivých typov katastrof, ale cez schopnosti, ktoré musí Európa zabezpečiť bez ohľadu na konkrétny scenár.
Od jednotlivých hrozieb k spoločným schopnostiam
Jedným z hlavných záverov štúdie je potreba kapacitne orientovaného prístupu. Namiesto otázky, do ktorej technológie alebo riešenia investovať, by sa podľa JRC malo najskôr určovať, akú konkrétnu schopnosť spoločnosť potrebuje a aké riešenia jej môžu pomôcť túto schopnosť vytvoriť alebo posilniť.
Štúdia identifikovala 12 prioritných oblastí:
- zabezpečenie nepretržitého fungovania základných služieb a dostupnosť záložných riešení,
- cezhraničná spolupráca a koordinácia medzi úrovňami a sektormi,
- kybernetická odolnosť,
- včasné varovanie a detekcia,
- kritická komunikácia,
- dekontaminácia, nakladanie s odpadom a obnova,
- odolný dizajn,
- modelovanie systémových rizík a mapovanie vzájomných závislostí kritickej infraštruktúry,
- efektívne a bezpečné operácie v teréne,
- posilnenie úlohy občanov,
- odborná príprava zložiek prvého kontaktu,
- rýchla detekcia, monitorovanie a analýza hrozieb a nebezpečenstiev.
Za najvýznamnejšiu schopnosť pre horizont 2040 štúdia označuje kontinuitu základných služieb a dostupnosť záložných riešení. Dôraz pritom nie je iba na reakciu po vzniku katastrofy. Experti v rámci workshopu venovali väčšiu pozornosť opatreniam prijímaným ešte pred katastrofou – najmä predvídaniu, prevencii, ochrane a pripravenosti.
Technológie ako nástroj, nie riešenie samy osebe
Druhou časťou štúdie je identifikácia 12 vznikajúcich technológií s vysokým potenciálom pre budúcu odolnosť. Patria medzi ne napríklad pokročilé senzory kombinované so satelitnými technológiami, IoT a bezpilotnými systémami, AI asistovaná detekcia ľudí pomocou dronov, technológie LiDAR a SLAM pre 3D mapovanie, digitálne dvojčatá miest a kritickej infraštruktúry, robotické systémy na podporu záchranných operácií či pokročilé materiály a biotechnológie na dekontamináciu.
Medzi technológie, ktoré podľa expertov prinášajú najväčší potenciál, patria najmä riešenia kombinujúce viacero technologických oblastí. Príkladom sú integrované senzorové systémy, AI podporované dronové riešenia, 3D mapovanie a lokalizácia či digitálne dvojčatá miest. Dôležitým trendom je preto technologická konvergencia, nie izolovaný rozvoj jednotlivých technológií.
Štúdia však zároveň upozorňuje, že technologická vyspelosť sama osebe nezaručuje praktické využitie. Nové riešenia musia byť interoperabilné, dôveryhodné a prispôsobené reálnym potrebám používateľov. Osobitnú pozornosť si podľa JRC vyžadujú aj otázky spojené s dvojakým využitím technológií a riadením rizík spojených s umelou inteligenciou.
Spoločný rámec pre európsky výskum a inovácie
Významným výsledkom štúdie je návrh Rámec kľúčových kapacít pre odolnosť voči katastrofám, ktorý má prispieť k vytvoreniu spoločného jazyka pre potreby civilnej bezpečnosti v EÚ. Podľa JRC súčasná fragmentácia medzi sektormi, krajinami a jednotlivými aktérmi komplikuje identifikáciu nedostatkov a koordináciu investícií. Spoločný rámec by preto mohol pomôcť lepšie prepájať potreby praxe s výskumom, inováciami a investičnými rozhodnutiami.
Pre výskumnú a inovačnú komunitu je dôležitý najmä odkaz, že budúce investície by nemali byť orientované primárne na konkrétnu technológiu alebo jednotlivý typ hrozby. Technológia má byť prostriedkom na posilnenie konkrétnej schopnosti. Takýto prístup môže zároveň uľahčiť prepájanie výskumných projektov s reálnymi potrebami bezpečnostných zložiek, prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry a ďalších používateľov.
Štúdia zároveň nadväzuje na širší rámec európskej pripravenosti vrátane Európskej stratégie únie pripravenosti a ProtectEU. Komisia v súvislosti s ďalším viacročným finančným rámcom (FP10) navrhuje zvýšenie financovania pripravenosti na 10,7 miliardy EUR, čo predstavuje päťnásobné zvýšenie oproti súčasnej úrovni.
Význam pre výskum a inovácie
Výsledky štúdie môžu byť relevantným signálom aj pre aktérov zapojených do európskeho výskumu a inovácií, najmä v oblasti civilnej bezpečnosti, odolnosti kritickej infraštruktúry, digitalizácie, umelej inteligencie, robotiky, senzoriky či satelitných technológií.
JRC zároveň poukazuje na pretrvávajúce problémy pri prenose výsledkov výskumu do praxe. Medzi identifikované bariéry patria fragmentácia medzi sektormi a členskými štátmi, nedostatočná interoperabilita, pomalé zavádzanie inovácií a nedostatočné zapojenie koncových používateľov do návrhu riešení.
Štúdia tak prináša nielen zoznam technológií, ale predovšetkým rámec pre uvažovanie o tom, aké schopnosti bude Európa potrebovať na zvládanie komplexných kríz a ako môže výskum a inovácie pomôcť tieto schopnosti vybudovať.
Pre oblasť európskeho výskumu je preto relevantné sledovať, ako sa identifikované priority premietnu do budúcich politík, investičných nástrojov a výskumných a inovačných programov EÚ. JRC plánuje na rámci kľúčových schopností ďalej pracovať, vrátane konzultácií s členskými štátmi a jeho využitia pri identifikácii nedostatkov a prepájaní strategického predvídania s programovaním výskumu a inovácií.
Kontext
Štúdia JRC zapadá do širšieho úsilia Európskej únie o posilnenie pripravenosti na krízy a katastrofy. Európska komisia v roku 2025 predstavila Európsku stratégiu únie pripravenosti, ktorá vychádza z prístupu zohľadňujúceho všetky druhy hrozieb a zdôrazňuje potrebu lepšie predvídať, predchádzať a reagovať na krízy. Medzi jej opatrenia patrí napríklad posilnenie systémov včasného varovania, odolnosti základných spoločenských funkcií, koordinácie reakcie na krízy či spolupráce verejného a súkromného sektora.
Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohráva aj Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorého cieľom je posilňovať spoluprácu členských štátov a ďalších zúčastnených krajín v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie na katastrofy. Jeho súčasťou je aj systém rescEU, ktorý dopĺňa vnútroštátne kapacity o dodatočné európske zdroje. Tieto iniciatívy zároveň nadväzujú na širšie európske ciele odolnosti voči katastrofám, ktoré podporujú posun od samotnej reakcie na katastrofy k ich predvídaniu, prevencii a lepšej pripravenosti.
Zverejnené 1.10.2026, slord