Krajiny strednej a východnej Európy (CEE) chcú užšie spolupracovať pri rozvoji umelej inteligencie a posilniť svoj hlas na európskej úrovni. Deväť krajín regiónu – Česko, Slovensko, Poľsko, Chorvátsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Slovinsko a Rumunsko – v septembri podpísalo Pražskú deklaráciu o umelej inteligencii, ktorá vytvára rámec pre spoluprácu v oblasti znalostí, talentu, infraštruktúry či koordinácie politík EÚ.
Umelá inteligencia sa tak stáva oblasťou, v ktorej krajiny strednej a východnej Európy hľadajú spoločný postup. Dôvodom je najmä potreba spojiť kapacity jednotlivých štátov v prostredí, kde je pre menšie krajiny náročné samostatne budovať potrebnú výpočtovú infraštruktúru, získavať kapitál a vytvárať dostatočne veľké trhy.
Krajiny regiónu majú podobný profil – silnú priemyselnú základňu a talent, no zároveň relatívne nízku úroveň verejného financovania a oneskorené budovanie výpočtovej kapacity. Práve podobnosť podmienok vytvára priestor na spoluprácu a zdieľanie riešení.
Pražská deklarácia ako základ regionálnej spolupráce
Pražská deklarácia o umelej inteligencii bola podpísaná 3. septembra počas samitu venovaného AI v strednej a východnej Európe. Dokument sa zameriava na päť oblastí: zdieľanie know-how a rozvoj talentu, spoločnú infraštruktúru, koordináciu postojov k politikám EÚ, regulačnú spoluprácu a pokračovanie regionálnej spolupráce.
Medzi návrhy patrí vytvorenie neformálnej siete kontaktných bodov na úrovni ministerstiev a odborníkov, ktorá by umožnila výmenu informácií o národných iniciatívach a lepšiu koordináciu pozícií pri rokovaniach na úrovni EÚ. Deklarácia zároveň počíta s možnosťou cezhraničných regulačných sandboxov a spoločných pilotných projektov.
Hoci dokument nie je právne záväzný a neobsahuje konkrétny rozpočet, jeho význam spočíva najmä v politickom signále a ochote krajín spolupracovať. Koordinovaný región by podľa predstaviteľov AI sektora zároveň mohol získať silnejší hlas pri formovaní európskej AI politiky.
Výzvou zostáva veľkosť a infraštruktúra
Región disponuje viacerými predpokladmi na rozvoj umelej inteligencie – kvalifikovanou pracovnou silou, silným priemyslom a rastúcim technologickým a startupovým ekosystémom. Významnou prekážkou však zostáva veľkosť jednotlivých národných trhov a obmedzený prístup ku kapitálu a infraštruktúre.
Na týchto výzvach preto pracujú nielen vlády, ale aj zástupcovia technologického a podnikateľského sektora. CEE Digital Coalition v nadväznosti na regionálne diskusie a samit predstavila odporúčania pre ďalší rozvoj AI, medzi ktoré patrí vytvorenie spoločného regionálneho AI fondu, lepší prístup rastúcich technologických spoločností ku kapitálu či podpora malých a stredných podnikov pri zavádzaní umelej inteligencie. Dôležitou témou zostáva aj koordinovanejší prístup k regulácii.
Spolupráca pritom nemá znamenať vytvorenie samostatného bloku v rámci Európy. Cieľom je skôr vytvoriť silnejšieho partnera pre ostatné členské štáty a európskych partnerov.
AI gigatovárne ako príležitosť pre región
Jednou z kľúčových oblastí spolupráce má byť budovanie európskych AI gigatovární. EÚ v júli vyhlásila výzvu na financovanie štyroch stredne veľkých a troch veľkých AI gigatovární určených na vývoj, trénovanie a prevádzku veľkých modelov umelej inteligencie. Celkové financovanie má zahŕňať 10 miliárd EUR zo strany EÚ a národných vlád a približne 20 miliárd EUR zo súkromných investícií.
Pražská deklarácia obsahuje záväzok signatárov navzájom sa podporovať pri získavaní AI gigatovární pre región. Česko a Poľsko zároveň podpísali bilaterálnu dohodu o spolupráci na AI továrni a podobné dohody má Česko aj so Slovenskom a Chorvátskom. Širšiu spoločnú kandidatúru zvažujú Poľsko, Česko, Maďarsko a Litva, zatiaľ čo Rumunsko pripravuje vlastnú kandidatúru.
Pre región by AI gigatováreň neznamenala iba získanie výpočtovej infraštruktúr, ale mohla by taktiež pomôcť prilákať technologické spoločnosti a podporiť vedecký, ekonomický a startupový rozvoj. Podľa predstaviteľov regiónu však musí byť infraštruktúra sprevádzaná jasnou stratégiou jej využitia.
Od deklarácie ku konkrétnym výsledkom
Pražská deklarácia predstavuje prvý krok k intenzívnejšej spolupráci krajín CEE v oblasti umelej inteligencie. Región nebude môcť konkurovať Spojeným štátom alebo Číne vo všetkých oblastiach AI. Potenciál predstavuje práve špecializácia jednotlivých krajín a spoločné budovanie kapacít v oblastiach, v ktorých môže región využiť svoje existujúce silné stránky.
Ďalší rozvoj bude závisieť najmä od investícií, dostupnosti výpočtovej infraštruktúry, rozvoja talentu a vytvárania príležitostí pre európske technologické spoločnosti. Úspech deklarácie preto napokon ukáže až jej implementácia, a teda schopnosť pretaviť tento politický záväzok do spoločných projektov, investícií a konkrétnych výsledkov.
Zverejnené 7.10.2026, slord