Eurostat dňa 23. septembra 2026 zverejnil nové vydanie publikácie Eurostat Regional Yearbook 2026, ktorá prináša detailný pohľad na vývoj európskych regiónov v širokom spektre oblastí – od demografie, zdravia a vzdelávania až po ekonomiku, digitalizáciu, výskum a vývoj, dopravu, životné prostredie či poľnohospodárstvo. Publikácia využíva regionálne údaje na úrovni NUTS a umožňuje sledovať rozdiely nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi jednotlivými regiónmi v rámci nich.
Z pohľadu výskumu a inovácií prináša uvedená publikácia zaujímavý obraz o tom, do akej miery sa európsky výskumný potenciál sústreďuje v konkrétnych regionálnych centrách. Údaje zároveň ukazujú, že výskumná kapacita súvisí s dostupnosťou kvalifikovaných ľudských zdrojov, rozvojom digitálnych technológií a schopnosťou regiónov reagovať na environmentálne výzvy.
Výdavky na výskum a vývoj zostávajú výrazne koncentrované
Výskum a vývoj patria medzi kľúčové faktory dlhodobého hospodárskeho rastu, produktivity a konkurencieschopnosti. Regionálne údaje Eurostatu však ukazujú, že kapacita investovať do VaV je v EÚ rozložená veľmi nerovnomerne.
V roku 2023 dosiahli celkové výdavky EÚ na výskum a vývoj 389,2 miliardy EUR. Za uvedený rok sú zároveň dostupné aj regionálne údaje. Za celú EÚ sú už k dispozícii aj údaje za rok 2024, kde výdavky vzrástli na približne 403,3 miliardy EUR.
Pri porovnaní regiónov podľa intenzity VaV, teda podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP, je rozdiel ešte výraznejší. Najvyššiu hodnotu v roku 2023 zaznamenal belgický región Valónsky Brabant, kde výdavky predstavovali 9,27 % regionálneho HDP. Nasledovali nemecké regióny Stuttgart (7,83 %), Braunschweig (6,10 %) a Karlsruhe (5,90 %).
Na opačnom konci spektra bolo 25 regiónov s intenzitou nižšou ako 0,50 %. Väčšina z nich sa nachádzala vo východnej a južnej Európe a mnohé mali prevažne vidiecky alebo periférny charakter. Slovenské regióny sa medzi 25 regiónmi s intenzitou VaV pod 0,50 % nezaradili, avšak z pohľadu výdavkov na VaV na obyvateľa v roku 2023 všetky slovenské regióny zostali pod priemerom EÚ vo výške 869 EUR na obyvateľa. Najvyššiu hodnotu spomedzi slovenských regiónov zaznamenal Bratislavský kraj, keďže v prípade viacerých východoeurópskych krajín vrátane Slovenska mal najvyššiu hodnotu región hlavného mesta.
Rozdiely sú výrazné aj pri prepočte výdavkov na jedného obyvateľa. Priemer EÚ predstavoval v roku 2023 869 EUR na obyvateľa, zatiaľ čo v regióne Valónsky Brabant dosiahol 5 931 EUR. V porovnaní s regiónom Sud-Est v Rumunsku, kde išlo len o 15 EUR na obyvateľa, boli výdavky v tomto belgickom regióne takmer 395-krát vyššie.
Regionálne inovačné ekosystémy formuje aj štruktúra výskumu
Samotná výška výdavkov neposkytuje úplný obraz o fungovaní regionálneho výskumného systému, keďže je dôležité aj to, kto výskum financuje a realizuje (podniky, vysoké školy, verejná správa alebo neziskové organizácie). Eurostat preto sleduje intenzitu VaV podľa jednotlivých sektorov. Na úrovni EÚ predstavoval v roku 2023 podiel podnikateľského sektora približne 1,50 % HDP, vysokoškolského sektora 0,48 %, vládneho sektora 0,24 % a súkromného neziskového sektora 0,03 %.
Regionálne rozdiely pritom často odrážajú špecializáciu miestnych ekonomík – Stuttgart napríklad vykazoval veľmi vysokú intenzitu podnikového VaV, zatiaľ čo v niektorých regiónoch zohrával výraznejšiu úlohu výskum realizovaný vysokými školami alebo inými verejnými a štátnymi výskumnými organizáciami, čo poukazuje na rozdielne štruktúry regionálnych výskumných a inovačných ekosystémov.
Výskumná kapacita súvisí s dostupnosťou talentu
Koncentrácia výdavkov na VaV sa premieta aj do rozloženia výskumného personálu. V roku 2023 pôsobilo v EÚ približne 3,3 milióna pracovníkov vo výskume a vývoji, vyjadrených v ekvivalentoch plného pracovného času (FTE). Predstavovali 1,57 % pracovnej sily. Pre porovnanie, na začiatku sledovaného obdobia v roku 2000 bol tento podiel 0,90 %. V roku 2024 počet pracovníkov vo VaV vzrástol približne na 3,4 milióna FTE a ich podiel na pracovnej sile dosiahol 1,59 %. Eurostat zároveň uvádza, že rast v posledných desaťročiach bol do veľkej miery spojený s podnikovým sektorom, ktorý zamestnáva približne tri pätiny pracovnej sily vo VaV.
Aj tu je distribúcia výrazne nerovnomerná. V roku 2023 malo len 68 z 231 regiónov EÚ podiel pracovníkov vo VaV na pracovnej sile rovný alebo vyšší ako priemer EÚ. V 23 regiónoch predstavoval tento podiel najmenej 2,5 %. Najvyššiu hodnotu zaznamenal Stuttgart (4,88 %), Praha (4,65 %), región Valónsky Brabant (4,46 %) a Budapešť (4,06 %). Regióny hlavných miest tvorili takmer polovicu tejto skupiny – 11 z 23 regiónov. Aj na Slovensku bola distribúcia výrazne nerovnomerná. Bratislavský kraj bol jediným slovenským regiónom, v ktorom podiel pracovníkov vo VaV na pracovnej sile presiahol 2,5 %. Stredné a východné Slovensko sa naopak pohybovalo približne v rozmedzí 0,09 % až 0,50 %, čo poukazuje na výraznú koncentráciu výskumných a vývojových kapacít v Bratislavskom regióne.
Širší pohľad na ľudské zdroje vo vede a technike tento obraz dopĺňa. V roku 2025 dosahoval počet ľudí patriacich do kategórie tzv. core human resources in science and technology (HRST) v EÚ 56,8 milióna. Najvyššie podiely zaznamenávali najmä hlavné mestské a metropolitné regióny, zatiaľ čo nižšie hodnoty sa sústreďovali najmä vo vidieckych a periférnych regiónoch východnej a južnej Európy.
Digitalizácia vytvára ďalšiu vrstvu regionálnych rozdielov
Schopnosť regiónov aplikovať výsledky výskumu sa čoraz viac spája s digitálnou transformáciou. Eurostat preto v samostatnej kapitole sleduje aj využívanie digitálnych technológií podnikmi.
V roku 2025 využívalo v EÚ umelú inteligenciu 20,0 % podnikov s najmenej 10 zamestnancami. Údaj sa vzťahuje na podniky z vybraných odvetví hospodárstva, ktoré Eurostat v rámci tejto štatistiky označuje ako nefinančné podniky. Regionálne rozdiely sú však výrazné.
Najvyšší podiel zaznamenal dánsky región Midtjylland (50,8 %). Viac ako 35 % dosahovali aj napríklad Stockholm (44,8 %), Sjælland (42,7 %) či región hlavného mesta Belgicka (42,3 %). Na Slovensku sa pritom nad hranicou 25 % nachádza iba Bratislavský kraj, zatiaľ čo ostatné slovenské regióny sa pohybujú v rozmedzí približne 8 % až 15,5 %.
Eurostat zároveň upozorňuje na súvislosť medzi využívaním AI a dostupnosťou či používaním digitálnych technológií. Nižšia miera využívania AI bola v roku 2025 vo všeobecnosti zaznamenaná vo východných regiónoch EÚ.
Digitalizáciu tak možno vnímať ako ďalšiu súčasť regionálneho inovačného ekosystému – popri investíciách do výskumu, infraštruktúry a ľudského kapitálu.
Výskum a inovácie súvisia aj so zelenou transformáciou
Regionálny pohľad Eurostatu zároveň ukazuje, že technologický a výskumný potenciál je potrebné vnímať v kontexte širších spoločenských a environmentálnych zmien. Práve výskum a vývoj môžu prispievať k vývoju nových technológií v oblastiach, ako sú energetika, doprava, priemyselné procesy či poľnohospodárstvo.
Jedným z ukazovateľov regionálnych rozdielov je vývoj v produkcii emisií skleníkových plynov. V období rokov 1990 až 2024 sa emisie znížili vo väčšine regiónov EÚ, no vývoj jednotlivých regiónov sa výrazne líšil. Kým niektoré regióny zaznamenali výrazný pokles, v iných produkcia emisií v porovnaní s rokom 1990 vzrástol .
Aj táto oblasť vytvára priestor pre výskum a inovácie – od nových energetických technológií a nízkouhlíkových výrobných procesov až po digitalizované a presné poľnohospodárstvo.
Európsky výskumný priestor má výraznú regionálnu dimenziu
Eurostat Regional Yearbook 2026 tak ukazuje, že európsku výskumnú a inovačnú kapacitu nemožno vnímať iba na úrovni jednotlivých členských štátov. Výrazné rozdiely existujú aj medzi regiónmi v rámci jednej krajiny a súvisia s koncentráciou investícií, výskumných organizácií, podnikov, univerzít a kvalifikovaných ľudí.
Zároveň nejde o izolované ukazovatele. Regionálna kapacita pre výskum a inovácie sa prelína so vzdelávaním, digitalizáciou, podnikateľským prostredím a zelenou transformáciou. Práve kombinácia týchto faktorov pomáha vytvárať prostredie, v ktorom sa znalosti a výskumné výsledky môžu premietať do nových technológií, služieb a riešení spoločenských výziev.
Publikácia Eurostatu preto predstavuje užitočný zdroj nielen pre porovnávanie regiónov, ale aj pre lepšie pochopenie toho, kde sa v Európe sústreďujú výskumné kapacity, ľudský kapitál a technologický potenciál a aké rozdiely medzi regiónmi naďalej pretrvávajú.
Zverejnené 29.9.2026, slord