Začiatkom mája 2026 schválila vláda SR nový Akčný plán na roky 2026 až 2028 Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií do roku 2030. Stratégia stanovila ambície zvrátiť do roku 2030 stagnujúcu a fragmentovanú situáciu v oblasti výskumu a inovácií. Akčný plán je podľa ministra Tomáša Druckera signálom, že vláda si uvedomuje dôležitosť inovácií a technologického pokroku pre budúcnosť Slovenska.
Medzi kľúčové zmeny, ktoré prinášajú tieto úpravy, patria plány na novú národnú stratégiu pre start-upy a scale-upy, fond na podporu prelomových technológií inšpirovaný Európskou radou pre inovácie (EIC) a americkým programom Small Business Innovation Research, ako aj širšia podpora a odborná príprava pre centrá pre transfer technológií. Okrem toho sa aktualizácia zameriava konkrétne na robotiku, umelú inteligenciu a zdravotníctvo, čo sú oblasti označené za dôležité pre inovačný ekosystém krajiny.
„Aktualizovaný plán znamená posun od tradičného rámca podpory inovácií smerom k ambicióznejšiemu programu zameranému na priemyselnú a technologickú konkurencieschopnosť, pričom jeho úloha je kľúčová pri transformácii doteraz roztrieštených štruktúr podpory výskumu a inovácií na Slovensku na ucelenejší a synergickejší systém, ktorý pokrýva celý inovačný reťazec,“ uviedol Kamil Novák, odborný poradca Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli.
Revidovaná stratégia bude znamenať, že univerzity nadviažu užšie vzťahy s priemyslom a profesionalizujú služby v oblasti transferu technológií. Jozef Masarik, prorektor pre vedu a doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, tento vývoj privítal a uviedol, že znamená koniec éry „výskumu v šuflíku“ a posunie univerzity smerom k „modelu, ktorý môže priniesť financovanie aj prestíž.“
Dosiahnutie 2 % výdavkov na výskum a vývoj
Pôvodná stratégia z roku 2023 sa vo veľkej miere opierala o využitie prostriedkov z fondov EÚ na obnovu a odolnosť po pandémii. Krajina z týchto prostriedkov vyčlenila na účely výskumu a inovácií viac ako 500 miliónov eur. Doposiaľ bolo financovaných približne 2 tisíc projektov v celkovej výške vyše 350 miliónov eur. Vláda sa teraz ale odkláňa od spoliehania sa na tieto fondy a pripravuje sa na príležitosti v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca EÚ (2028 -2034).
Pôvodná stratégia stanovila cieľ, aby krajina do roku 2030 zvýšila svoje celkové výdavky na výskum a vývoj na 2 % HDP krajiny. Podľa najnovších údajov sa odvtedy zvýšili z 0,89 % na 1,03 %. Dlhodobým cieľom EÚ je, aby všetky členské štáty zvýšili celkové výdavky na výskum a vývoj na 3 % HDP. Je málo pravdepodobné, že Slovensko dosiahne svoj cieľ 2 % do roku 2030.
„Obávam sa, že to nie je realistické, najmä v súčasnej zložitej ekonomickej situácii,“ povedal Martin Venhart, predseda Slovenskej akadémie vied. Masarik je rovnako skeptický a tvrdí, že tento cieľ je síce teoreticky dosiahnuteľný, avšak bez masívnych investícií zo strany štátu aj súkromného sektora je „veľmi nereálny“. „Dosiahnutie 2 % by si vyžiadalo jeden z najrýchlejších nárastov výdavkov na výskum a vývoj, aký kedy Európa zažila,“ uviedol.
Michal Habrman, vedúci oddelenia politiky výskumu a inovácií na Slovenskej agentúre pre výskum a inovácie, ktorá je poverená implementáciou stratégie, je optimistickejší a tvrdí, že cieľ 2 % zostáva dosiahnuteľný, ak vláda splní svoje sľuby týkajúce sa zvýšenia výdavkov na výskum a vývoj v štátnom rozpočte a zároveň implementuje opatrenia uvedené v akčnom pláne. Podľa neho dostupné údaje ešte neodzrkadľujú skutočnú realitu zvýšených výdavkov na výskum a vývoj. Väčšina rozpočtu dostupného prostredníctvom Plánu na obnovu a odolnosť prišla až v rokoch 2025 a 2026, zatiaľ čo najdôležitejšie výzvy na výskum a vývoj z európskych štrukturálnych fondov boli otvorené až na konci roku 2024.
Habrman však pripúšťa, že niektoré výzvy stále pretrvávajú. Dve oblasti, v ktorých sa nepodarilo dosiahnuť úspech, sú navrhovaná reforma systému daňových odpočtov na výskum a vývoj, ktorá by bola prínosom pre investície podnikov do výskumu, a nový zákon o výskume, vývoji a inováciách, ktorého príprava bola pozastavená. Tento zákon by zjednodušil poskytovanie podpory pre výskum a vývoj a zriadil by technologický fond na inovácie, podobne ako je to v Českej republike a Rakúsku, uviedol Habrman.
Prioritou je udržanie talentov
Únik mozgov je pre Slovensko významným problémom. Podiel vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí sa pohybuje okolo 20 %, pričom mnohí z nich smerujú do susedného Česka. Priemerná hodnota v rámci EÚ je približne 5,2 %. Problémom je, že podľa odhadov Ministerstva školstva, vedy, výskumu, rozvoja a mládeže sa po štúdiách na Slovensko vráti len okolo 40 % týchto študentov.
Nový akčný plán sa zaväzuje poskytovať financovanie žiadateľom v rôznych programoch EÚ, vrátane prestížnej Európskej rady pre výskum (ERC) a EIC, ktorí získajú pečať kvality „Seal of Excellence“, ktorá uznáva excelentnosť návrhov, ktoré nie sú financované z dôvodu rozpočtových obmedzení.
Masarik prezentuje názor, že kľúčom ostáva implementácia. „Vplyv plánu bude závisieť od skutočnej politickej vôle,“ povedal. „Na papieri je plán ambiciózny, ale naša skúsenosť ukazuje, že mnohé plány zostávajú len na papieri. Ak sa však správne implementuje, mohol by sa stať dôležitým míľnikom pre slovenský výskum, vývoj a inovácie.“
Zdroj: ScienceBusiness
Zverejnené 28.5.2026, slord