Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vystúpila dňa 16. septembra 2026 so svojim prejavom o stave Únie (SOTEU). V rámci prejavu rezonovali pojmy ako inovácie, technológie a konkurencieschopnosť a ich súvis s fungovaním európskeho trhu a hospodárstva. Samotný výskum a inovácie predsedníčka Európskej komisie neuviedla ako samostatnú politickú oblasť, ale zasadila ich do širšieho kontextu fungovania jednotného trhu, dostupnosti kapitálu, energetiky, strategických závislostí a rozvoja kľúčových technológií.
Tento posun zapadá do širšej agendy druhej Komisie Ursuly von der Leyen. EPRS vo svojom hodnotení predtohtoročného SOTEU uvádza, že konkurencieschopnosť je od začiatku druhého mandátu jej hlavnou prioritou – podľa počtu oznámených, predložených aj prijatých iniciatív. Z celkových 423 oznámených iniciatív pripadá 211 na oblasť udržateľnej prosperity a konkurencieschopnosti.
Jednou z hlavných tém prejavu preto bolo hľadanie spôsobov, ako vytvoriť podmienky, v ktorých sa európsky výskum a technologické riešenia môžu premeniť na rast podnikov a praktické využitie.
Od európskych úspor k technologickému rastu: Jednotný trh ako podmienka pre inovácie
Jedným z východísk prejavu bola otázka, ako lepšie využiť ekonomický potenciál európskeho jednotného trhu, keďže Európa podľa jej slov disponuje veľkým trhom, konkurencieschopným priemyslom a službami, rozsiahlym objemom úspor a jednou z popredných svetových mien, zároveň však naďalej fragmentuje svoj kapitál, siete a kúpnu silu. Pre inovačný ekosystém je tento problém zásadný, keďže vývoj technológie totiž sám osebe neznamená vznik konkurencieschopnej európskej spoločnosti. Inovatívne firmy potrebujú kapitál na rast a zároveň možnosť expandovať naprieč členskými štátmi.
Komisia preto pokračuje v budovaní Únie kapitálových trhov s cieľom efektívnejšie prepájať európske úspory s investíciami a zároveň sa snaží riešiť neskoršie fázy financovania technologických spoločností. Jedným z príkladov je Scaleup Europe Fund, ktorý má smerovať až 5 miliárd EUR do strategických technologických oblastí vrátane umelej inteligencie, kvantových technológií, polovodičov, robotiky, energetiky, vesmíru, biotechnológií a pokročilých materiálov.
Osobitnú pozornosť predsedníčka venovala deep-tech spoločnostiam. Podľa prejavu sú európske deep-tech startupy v roku 2026 na ceste k rekordným investíciám rizikového kapitálu. Ako príklad ich rastu bola uvedená práve spoločnosť ICEYE, ktorá prešla od podpory z programu Horizont Európa k súkromným investíciám a následnému škálovaniu svojho podnikania.
Samotný kapitál však nestačí, ak podnik nemá možnosť efektívne pôsobiť na európskom trhu. Práve preto EÚ kladie dôraz na dokončenie jednotného trhu, zrýchlenie povoľovacích procesov a znižovanie administratívnej záťaže. Sprievodný materiál Komisie uvádza cieľ znížiť administratívnu záťaž do konca aktuálneho mandátu najmenej o 25 % pre všetky podniky a o 35 % pre MSP.
Z pohľadu výskumu a inovácií ide o dôležitú podmienku škálovania technológií. Inovatívna spoločnosť potrebuje nielen financovanie na rast, ale aj možnosť uviesť svoje riešenie na trh a rozšíriť ho naprieč členskými štátmi. EPRS práve medzi pretrvávajúce štrukturálne slabiny EÚ zaraďuje vedľa fragmentovaných kapitálových trhov aj neúplný jednotný trh a regulačnú komplexitu.
Energia a strategické závislosti
S konkurencieschopnosťou európskeho priemyslu súvisí aj dostupnosť energie a strategických vstupov potrebných pre nové technológie. „Európa nemôže zostať priemyselnou veľmocou, ak sú ceny energií dlhodobo štrukturálne príliš vysoké,“ uviedla von der Leyen. Ako jednu z odpovedí označila rozvoj dostupnej domácej čistej energie a elektrifikáciu Európy, pričom zdôraznila potrebu rýchlejšie investovať do elektrických sietí a rozvoja skladovania energie.
Energetická infraštruktúra tak v prejave vystupuje aj ako podmienka ďalšieho technologického a priemyselného rozvoja. Podobne je to v prípade kritických surovín. Von der Leyen upozornila na viac ako 80 % závislosť EÚ od Číny pri mnohých kritických surovinách a približne 90 % pri niektorých vzácnych zeminách. Tieto závislosti priamo prepojila s výrobou elektrických vozidiel, čipov, batérií, čistých technológií a obranných systémov.
Pre výskum a inovácie je tento kontext relevantný aj z hľadiska rozvoja alternatív a efektívnejšieho využívania zdrojov. Kritické suroviny sú totiž dôležitým vstupom pre zelenú a digitálnu transformáciu a EÚ podporuje aj výskum zameraný na ich substitúciu, recykláciu a efektívnejšie využívanie.
S technologickou a priemyselnou konkurencieschopnosťou súvisí aj klimatická odolnosť Európy. Predsedníčka označila klimatickú zmenu spolu s AI za jeden z dvoch „zlomových bodov“ a avizovala nový rámec pre klimatickú odolnosť, ktorý má identifikovať najzraniteľnejšie územia a posúdiť klimatické riziká. Súčasťou avizovaných opatrení má byť aj Climate Insurance Alliance, európsky plán pre vlny horúčav a nová European Water Initiative. Z pohľadu výskumu a inovácií je pritom dôležité najmä prepojenie klimatickej adaptácie s vývojom nových technologických riešení a vznikajúcimi trhmi, a klimatická odolnosť sa tak neobjavuje iba ako otázka environmentálnej politiky, ale aj ako priestor pre technologický rozvoj a inovácie.
Umelá inteligencia: od vývoja technológie k jej využitiu
Kľúčovou témou prejavu bola aj umelá inteligencia, ktorú Von der Leyen označila za „druhý zlomový bod našej doby“ a za technológiu, ktorá sa rýchlo stáva základnou vrstvou európskeho hospodárstva a bezpečnosti.
Dôraz však nebol iba na vývoj najpokročilejších AI modelov. Podľa jej slov sa ďalšia fáza technologickej súťaže „netýka len najpokročilejších modelov umelej inteligencie“. Európa podľa nej nemusí byť nevyhnutne miesto vývoja samotnej špičkovej technológie na to aby z nej dokázal vyťažiť významný ekonomický potenciál.
Kľúčom má byť podľa prejavu využívanie AI priamo vo výrobe, zdravotníctve, poľnohospodárstve, energetike, doprave či obrane a vo vesmírnom sektore. V tejto súvislosti von der Leyen zdôraznila aj potenciál európskej priemyselnej základne a dát, ktoré v jednotlivých odvetviach vznikajú. Práve kvalitné priemyselné dáta môžu podľa nej vytvoriť základ pre prispôsobené priemyselné AI modely.
Komisia chce preto podporovať využívanie umelej inteligencie v priemysle, najmä v piatich oblastiach: zdravotníctvo, doprava, agropotravinárstvo, pokročilá výroba a obrana a vesmír. Konkrétne iniciatívy v týchto sektoroch má predstaviť v novembri 2026. Dôraz na praktické využitie pritom neznamená iba automatizáciu existujúcich procesov. V zdravotníctve napríklad von der Leyen zdôraznila, že AI má posilňovať schopnosti lekárov, nie ich nahrádzať.
Dôležitou súčasťou tejto ambície je aj posilnenie európskej výpočtovej kapacity. Von der Leyen v prejave uviedla, že Európa potrebuje výrazne zvýšiť svoju výpočtovú kapacitu, keďže vlastné technologické kapacity považuje za dôležité pre európsku nezávislosť a bezpečnosť. Zároveň avizovala nové spôsoby využitia verejných a súkromných zdrojov na investície do perspektívnych európskych startupov a technologických spoločností.
Výpočtová infraštruktúra a dostupnosť kapitálu tak v prejave vystupujú ako dve podmienky na to, aby Európa dokázala AI nielen využívať, ale aj rozvíjať jej uplatnenie v európskom hospodárstve. Tento prístup dopĺňajú opatrenia v oblasti AI infraštruktúry vrátane siete AI tovární a plánovaných AI gigatovární.
Od výskumnej excelentnosti k inovačnej kapacite
Tohtoročný prejav tak ukazuje širšie chápanie úlohy výskumu, vývoja a inovácií v európskej konkurencieschopnosti. Pozornosť sa presúva od samotnej tvorby nových poznatkov a technológií k podmienkam, ktoré umožňujú ich ďalší rozvoj a využitie.
Jednotlivé časti prejavu pritom vytvárajú prepojený rámec: kapitál má umožniť technologickým spoločnostiam rásť, jednotný trh im má umožniť pôsobiť naprieč Európou, dostupná energia a strategické vstupy majú podporiť konkurencieschopnú priemyselnú základňu a nové technológie, najmä AI, majú byť prenesené do praktického využitia, ale s dôrazom na AI reguláciu, limitovanie a odstraňovanie riskov.
Príklad spoločnosti ICEYE a dôraz na využívanie umelej inteligencie v priemysle zároveň ukazujú dve strany tej istej ambície – podporovať vznik technologických riešení a zároveň vytvárať podmienky na ich ďalší rozvoj a využitie v Európe.
Pre európsku politiku výskumu a inovácií tak zostáva dôležitou otázkou nielen samotná podpora výskumnej excelentnosti, ale aj schopnosť prepájať výskum, kapitál, infraštruktúru, priemysel a trh do fungujúceho inovačného ekosystému. Ďalšou otázkou zostáva financovanie týchto ambícií. Návrh viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034 počíta s výrazným posilnením investícií do výskumu, inovácií a strategických technológií. Podoba budúceho rozpočtu však zatiaľ zostáva predmetom rokovaní a práve jeho konečné nastavenie ukáže, do akej miery sa ambície Komisie premietnu do dostupných finančných nástrojov.
Zdroje:
European Parliament Research Service (EPRS), The policy priorities of the von der Leyen II Commission: State of play ahead of the 2026 State of the Union address, 2026. https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document/EPRS_STU(2026)791471
European Commission, State of the Union 2026 – From promise to progress: Second year in office, 2026. https://shorturl.at/YMVsC
ERA, EC President von der Leyen outlines EC’s priorities in State of the Union speech, 16 September 2026. https://era.gv.at/news-items/ec-president-von-der-leyen-outlines-ecs-priorities-in-state-of-the-union-speech/
Celý prejav:
European Commission, State of the Union 2026 – Multilingual address, 16 September 2026. https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/state-union_en
Zverejnené 17.9.2026, slord